A tak teda, pome sa baviť o majonézovom šaláte

a jé jej, chybička - 4 - 5 lyžice horčice pridáme, jak tam varené vajcá opucované též zamíšame nakrájané - sakramentská slovenčina - to je veta, čo?

P.S. Na jednom fóre sa jeden človek spýtal, aké hríbiky najradšej používame. Napísala sommu, že my najradšej do vianočnej kapustnici pridávame lysohlávky - šak ket veselé Vánoce - tak porádno. No - dostala som dva palce hore.... že by fajnšmakery lysohlávok?

ej @ara šidka Vianoce predo dvermi a ty nám tu začínaš chute robiť s majonézovým šalátom .-) čím to je, že ho vždy narobíme ten najväčší vangel a vždy sa zje, ale tuším všade je to tak....
aj u nás musia byť oplátky z medom a cesnakom, myslela som, že len u nás sa tak robilo ale ako vidím aj ty to poznáš a veruže je to dobrota.

až ma žlčník rozbolel pri spomienke na tento šalát... Mňam... A oblátky máme každý rok zo Svätého Jura, tiež jeme ako vy, s medom a cesnakom, tradícia musí byť :-D

Pekny pribeh................................................my jeme oblatky vzdy len s medom a do kapustnice si davame "fliacky" (na kocky nakrajane domace rezance)...

Oblátky s medom a cesnakom - jasnačka!
Aj my musíme mať majonézový šalát, aj keď si ja pre seba robím aj šalát s kapustou a dávam si kôpku šalátu s majonézou a kôpku s kapustou. Prikladám do receptov.

ej, Jurovic, to ma zaujalo, tie fliačky, rozveď to , ako to varíte, lebo jak som stará, o tom som ešte nikdy nepočula, tak sem s tým .
Tak veru, dievčence a chlapci, Vianoce sa blížia, potom Silvester až do Nového roka ........ a potom.................. čo nás čaká potom?

pekne napísané, keď sme boli deti presne takto to prebiehalo u nás a aj prebieha, naši stále robia najväčší hrniec a my deti len také malé hrnčeky, lebo veď sa ide k nim :) a oplátky s cesnakom a medom to aj u nás nesmie chýbať

Robím taký ľahšie stráviteľnejší...Hrášok nedávam,dám nadrobno nakrájanú ster.kápiu a majonézy dávam na 5 kg zemiakov len 2 fl.(neviem presne-asi 315 ml.) a zvyšok nastavujem kašou z múky a mlieka.Cibuľu blanšírujem a šalát je ľahko stráviteľný aj pre ľudí so slabším žalúdkom.

@arasidka vyborne som sa pobavila, ale keby si vedela, koľko času som trávila pri čítaní a lúštení v tvojej rodnej záhoračtine, poslala by si mi metál! Úžasne si to spísala sprostredkovala :-)

@jurovic je asi lipták :) na Liptove sa do redšej ,ale silnej kapustnice s hríbami,mäskom,údeninkou dávajú zvlášť zavarené domáce široké rezance......pre mňa zvláštnosť,pre partnera fajnová nezameniteľná vianočná kapustnica,za tie roky čo sme spolu som si zvykla

Ja ani nemôžem napísať. koľko šalátu pripravujeme, lebo mi maminka bude vyčítať, že robím hanbu rodine... :) Nie je to ani 5, ani 10, ani 15 litrov :D
Pripravujeme ho viackrát do roka, lebo ho predovšetkým ja a brat, zbožňujeme: jeme ho ráno aj večer, kým je. Majonézy však už nedávame viac ako tú jednu väčšiu fľašu, mamina si uvarí veľa (domáca mrkva, petržlen, zeler, aj vňate) zeleniny, potom ten vývar osladí aj ocukrí a vleje do šalátu - šalát je potom veľmi chutný a odľahčený. Dávame doň aj biely jogurt alebo kysl smotany, niekedy domácu majonézu - ale z varených žĺtkov. Potom trochu horčice, čerstvé korenie, soľ, uhorky, kápia, brat oroduje aj za kukuricu, no vždy ho neposlúchneme. Proces jeho výroby je aj na celé popoludnie, veď len naumývať také množstvo zemiakov dá zabrať. To má za úlohu brat, strašne je smiešny, lebo vždy donesie do kuchyne dve vedrá zemiakov a pýta sa, či to bude dosť šalátu :) nuž tak, jáj, maminka moja :)

Ako deti sme robili nielen na vianoce ale aj v nedele velikánsky vandeľ šalátu, pamätám si, len že ako decká sme sa otrepali šalátu a s plnými bruškami sme stonali, ale za chvíľu sme boli po ďalší. Potom som ako puberťáčka prestala skoro úplne jesť zemiakový šalát a teraz si ho môžem dať bez problémov. A postupne mi začína znovu chutiť vac a viac. :)

45678, som Pezinčanka, tu som sa narodila, a tu žijem takmer šestdesiat rokov. :))) Od Záhoria ma delia Karpaty , milujem síce ich nárečie, hádam najviac sa na ňom zabavím, ale tá moja "rodná reč" je západnárska, od Jura aš málem po Trnavu, tvrtší od nás sú uš len tý Trnavané.My zme mávali "čaj o pátej", a bíly andelé trnafskí pre zmenu " The o péci".
Podobnú reč má aj tetula Babula, ale tá je hen od nás nejakých tých štyricet kiláču, smerem na Smolenyce.Neny to tak daleko, ale ket sem pred deseci rokma išla na bicyglovú túru aj s dzedkem, ci povím, ešče fčul cícim svalovicu pri spomínke. Si prectaf - vyrazili zme z Pezinka smerem na Modru , odtád na Dubovú, Častú, Dolné Orešany, Horné Orešany, aš zme dorazili pod Jahodnýk, a to zme uš vidzeli vežičky smolenyckého kaščíla. Ket zme uš necícili sedacú čast tela, sedli sme si na bok cesty, fukli zme si nečo do huby a , zapili z malinofku a išli zme dálej.
Jak zme tak sedzeli pod košatú slyfku pri ceste, opýtala sem sa dzedka, jestli bol nekedy v živoce na svatej púci. Že prečo, tak sem mu to vysvetlyla, reku - kukny dzedko, od Pezinka aš sem odpočívame pri každej božej muke, ležíme f tráve,kukáme k nebu s prekríženýma rukama, nepripomína ci to cestu na kalváriju?
Boli to pekné roky, aš... aš zme na to uš nemali dost silné nohy a plúca. Dzedkovi nepomohlo any to, že si misto paklsica, čo mal na bicygly, našrouboval sedanku z Babety :))))))))Srdéčko mu uš nešlo jak malo, a tak naše špacír výlety skončili. No čo už.....ale na krátke trace ešče dych stačí !

Marcy, nemusí to byť zlé, šak ket by to nebolo dobré, asi by to nejedli. Moja cerena býva v Bernolákove, a t je od nás ozaj kúsok, oni robia šošovicu na Vianoce aj s hríbikmi a kapustnicu varia na Nový rok.Kerá dzedina - šadze inšá hoscina.

Trosku tazsie sa mi to citalo s tymto tvojim narecim, ale svojim prispevkom si uz nahodila predvianocnu naladu. Zijeme uz 32 rokov mimo Slovenska, ale krasne vianocne slovenske zvyky vzdy dodrzujeme. Oblatky s medom a cesnakom, kapustnica a zemiakovy salat nikdy nesmu chybat. No a ten vylet na tych bicykloch tiez nema chybu.

Boze a u nas taky salat sa robi,ze aj ten co zdravy zlcnik ma, aj toho rozboli,a tiez za riadny vandel.Plave v majoneze, ale robime ho taky len raz v roku na vianoce.. Aby nevedeli uz prepasujem don aj jogurt,ale ten to uz nezachrani. Majonezu robim domacu.Ale aj vela zeleniny v nom musi byt:mrkva,uhorky,hrasok,kukurica tu dcera lubi.Brasko,dcera a moja polovicka sa uz teraz nan tesia.A my s mamou len tak opatrne.Takze tak.

Tak veru, a to píšeme iba o šaláte. Nesmiem zabudnúť aj na tradičný koláč zvaný Ščedrák. Jaj, to chce tiež kus disciplíny, aby som sa ho nenapráskala tak, že potom chodím jak nafúkaná kačica, ktorú pred hodmi nadžgávajú s kukuricou, a mám obavy, aby som neskončila jak ona.Kreď sme kŕmili husi pred vinobraním, babka mi na otázku, že prečo jej to strkajú do hrdla, odpovedala: aby mala peknú velkú pečénku. Na toto si vždy spomeniem, keď žalúdok už nevládze, ale oči žerú jak besné.

v tom salate @arasidka dva dni sedia,robim majonezu zo slahacky,je fakt lahodna.O postnu kapustnicu sa natahuje dcera s mojim bratom,kto zje viac a stedrak to je kapitola sama o sebe.Kedysi som robila trojvrstvovy,ale kricali,ze ani take velke usta neotvoria,tak som odkukala od krstnej,ze ukladam plnky:makovu,tvarohovu,orechovu a lekvarovu pekne dokolecka na jednom kysnutom ceste a tak nam to chuti viac.Je z neho taky frgal.

Pochádzam tiež zo záhoráckych pieskov kde okrem potoka má každá dedina aj svoje bagrovisko. Takže všetci domáci mali povolenie na kapre, od vojenských lesov zasa povolenie vyťať vianočnú borovicu no a materiál na majonezák si dopestovali v záhradách ešte v lete. Majonéza sa šľahala v mixéri, zo žĺtkov, oleja, soli, korenia a aby nebola až taká ťažká - všľahala sa do toho kaša z maizeny. Majonezák s kaprom sme si nosili k rozprávkam k televízii celé sviatky dokonca aj ráno. Potom sme si ešte naložili vianočných koláčov na tanier - a poď ho sánkovať sa alebo korčuľovať. A keď sme prišli s horiacimi lícami - zasa len ten majonezák ....... Dodnes dňa si ho spájam s Vianocami, prázdninami a nejako mi ani na um nepríde aby som ho urobila trebárs túto nedeľu. Lebo majonezák je proste majonezák ......

hubatá - súhlas - keby sme ho robili častejšie, stratil by čaro asi tak, ako keby sme každú sobotu vešali na stromček salónky. A teraz idem spať, odbíja dvanáááááásta hooooodzina, a tu doma straším už len ja, chlapi aj pes už drichmú. Všade mi rozvoniava vanilka a orechy, zajtra budem piecť makové oplátky, snáď mi to p. Mária na forme odpustí, keď bude zajtra trošku pehavá :/ tak dobrú noc, je presne polnoc.

dievčatá,dobre sa to číta :)) u nás sa robil tiež šalát do zabíjačkového vandľa,našťastie nepoznáme sčemerenie :o) a to pri stole nás bolo 12 členov + tanier pre pocestného

Ách majonézový šalát na Vianoce - to sa na zdravie nepozerá / samozrejme kto nemusí/.Myslím že základ robíme asi všetci rovnaký,odchylky sú podľa zvyku v rodine,tiež čo máme spoločné je množstvo...čím viac tým lepšie.
Aj u nás je to tak,šalát sa robí 23.večer ,to aby sa uležal a tiež aby som nemala veľa práce 24.kedy sa pozeráme na rozprávky dodnes.
Vianočný smažený kapor / bez kože,tú nemám rada obalovanú/ tak to je kapitola sama o sebe.Kaprov ,4-6 ks podľa veľkosti,ale musí ich byť 12-15kg, kupujeme už 22.lebo cez noc si musia zvyknúť na našu domácnosť.23.sa musia očistiť,pokrájať na porcie,rozdeliť ktorá časť na čo sa použije / polievka,vysmážaný aspoň 18-20 ks,sulcovaný,keď je aj hladký bez šupinový tak na modro,niekedy na čierno,treba naložiť do mlieka.../ čiže samá tradícia.
Môj šalát obsahuje : zemiaky na kocôčky,varenú mrkvu,petržlen,celer,potlačené vidličkou,cibuľu prevarenú / len prejsť varom/ s octom,cukrom a mletým č.korením,plnotučnej horčice,varených vajec/jedno nechávam na ozdobu,na hrubom strúhadle postrúhaných domácich pikantných uhoriek,jednej čerstvej červenej papriky pokrájanej na kocky,jednej feferonky a samozrejme majonézy,pokial sa dá tak domácej.Zamiešame,dochutíme korením,soľou, keď je hustý pridám nálev z uhoriek alebo trošku smotany niekoľko krát musíme ochutnať a dáme do chladu čo najďalej od nás.Volakedy som dávala hrášek alebo kukuricu,ale teraz už nedávam.Dúfam že som na nič nezabudla lebo nemôžem ochutnať..
Polievka uvarená,šalát hotový a 24.sa prestiera,naplnia sa misy,obalí sa kapor,oblečieme sa a ide sa na cintorín spomenúť na tých ktorí už nebudú medzi nami.
Po návrate sa počúvajú koledy,vysmaží sa kapor,manžel naplnil skleničky aperitívom..zaželali sme si Šťastné a veselé,pobozkali sme sa pod lustrom na ktorom viselo ymelo/ to aby nás nikdy neopustila láska/ a zasadli sme s prvou vyjdenou hviezdičkou k stolu.
Začínalo sa ako inde oplatkou,cesnakom a medom,potom polievkou,šalátom,rybou...a koláče ostávali v hambe,muselo sa povinne ovocie a orechy aby sme boli zdraví.Šalát a ryba ostávali na stole asi do 21 hod a pomaly sa strácalo čo bolo na misách.
No a ráno sa začínalo tak ako inde šalátom a čerstvo vysmaženou rybou...

Dievky moje, také jednoduché - polievka,šalát, kus ryby, oplátky - hm.... a predsa sa na to tešíme kadý rok. No ale aby som bola úprimná, tak ja som rada, keď je u po sviatkoch, akosi som vyšla zo švungu, či kieho anciáša je v tom... že by "kríza"?

@arasidka , ani nepripomínaj že sú Vianoce už za mesiac. Ja robím šalát skoro rovnako ako ty, len nedávam varené vajcia, naši ich tam nechcú, tak si uvarím pre seba a prikusujem k šalátu. Tiež ho robím do kastróla čo ostal po zabíjačkách, hoc sme len dvaja, ale na Božie narodenie prídu deti s rodinami a čo sa nezje, to sa im zabalí. A ešte niečo, ani v jednom šaláta som nepostrehla zeler. Nedávate ho? Ja dávam (varený a obváram aj cibuľu v sladkokyslom náleve), jeden zo zaťov na ten zeler frflal, ale teraz priznal, že bez neho to nie je ono. A ešte jeden rozdiel, ja ho chystám sama, dievčatá sú preč a manžel ozdobuje stromček, takže tak.

Sovka, nie, zeler tam nedávam, pre mňa je tam príliš aromatický.

ach arašidka, tieto tvoje úžasné prípevky, až ma tu pol noc zastihla
@sovka , ja dávam zeler, ktorý varím s mrkvou, hrášok mrazený pre farbu si prevarím v mikrovlnke, cibulu tiež zapáram a už aj s cukrom,solou a octom trošku a nakoniec nálev z uhoriek a majonezu doma robim
kedysi ked cholesterol nestrašil urobila som ho aj v priebehu roka zo dva krat, okrem Vianoc a Velkej noci, teraz už len na sviatky,ale chuťe máme naň o to väčšie teraz

@sovka , umňa si ten celer nepostrehla,ten predsa tomu šalátu dáva tú pravú chuť ! :-))
@arasidka , neboj nie si v tom sama,aj u mňa sa prejavuje " kríza" už pár rokov,mať Vianoce ako sa patrí to predsa za trošku námahy stojí,že? Hoci môj syn mi vždy hovorí: mami Vianoce - to nie sú iba jedlo a darčeky,to je o stretnutí,láske,spomienkách..Určite má pravdu,ale myslím si, že aj to " nepodstatné " poteší.

Božulka, poviem to úprimne, čím som staršia, tým viac som nervózna, ono to neprýšti len zo mňa, mojej povahy, sú to všetko okolnosti, ktoré život prináša. Tisíckrát si hovorím, prečo ten zmätok, prečo toľko nakupovania, keby na mne záležalo, bolo by všetko skromnejšie, menej zásob, veď žalúdok máme aj na tie sviatky rovnaký ako po celý rok. Ale vždy sa to začína rovnako, akoby mali trvať aspoň mesiac. HOdne za to môže môj dzedko, on je už raz taký, aj keď varí cez rok, stále berie veľké hrnce, vždy sa mu smejem, že nech už zabudne na to, že na vojančine bol psovodom a vyváral pre všetkých psov na posádke vo veľkých kastróloch. On má neustále pocit, že čo keď toho bude málo. A keby sme sa tak nad tým dobre zamysleli, prídeme obaja k rovnakému výsledku - treba mať hodne kapustnice a šalátu , ostatné aj tak dojedáme po sviatkoch, zamrazujeme, balíme deťom a tí majú tiež doma toho dosť, a tak to ide každý rok.
Po každých Vianociach si vravím, nie - na budúce pôjdem aj s dzedkom niekde preč z domu, žiadny zhon, žiadne nervy, necháme sa obslúžiť a vychutnáme si kľud Vianoc. Há - ha .....to vieš.... zvyk je železná košeľa. Keď sme to neurobili, keď boli deti malé a nestrávili sme sviatky mimo domu, aj s nimi, teraz to už neurobíme nikdy, veď tie decká sa tešia, že prídu k nám. A aj to najedení, ledva sa hýbu, nechcú nič okoštovať, až potom po nejakom čase sa vrhnú - hádaj na čo - no predsa na kapustnicu a šalát....

@arasidka ,ako by si hovorila o mojej rodine,len s tým rozdielom,že manžel nebol psovodom :-)))).Tiež sme sa chystali každý rok niekam odísť,ale nikdy k tomu neprišlo.Veď z domu sme chodili 2-3 krát za rok na dovolenky.a to stačilo.Tento rok ma pozývajú mladí a nemôžem to odmietnúť,ale aj tak si doma urobím "to svoje",ale skutočne " s mierou "! No uvidíme...

akú krásnu atmosféru ste tu urobili, @ara šidka obdivujem tvoj zmysel pre humor, vždy sa pri tvojich príspevkoch nasmejem, idú ti tak priamo od srdca, cítiť z nich naďaleko "človečinu ", potešia, zohrejú, rozveselia aj tých, ktorým sa smiať nechce. neviem čím to je, že sa všetci usilujeme zásobiť sa všetkým, možným ako keby mala byť vojna, možno sme to zdedili po našich rodičoch, ktorí vojnové časy zažili a zháňali čo sa zohnať ani nedalo, piekli, aby nám dopriali aspoň na tie Vianoce. ja už tent rok budem variť a piecť len polovičné množstvo, no výnimku urobím len na Nový rok, kedy môj manžel oslávi svoje narodeniny a pridu synovia s rodinami.

Anina, ďakujem, nebudeš mi veriť, ale v poslednej dobe je internet viacmenej najväčším pojivom so svetom, kde sa trošku odreagujem, niečo načmáram, na čo som si spomenula, alebo mi to pripomenuli niektoré príspevky varecháčov. A zaspomínam si. Iste uznáte všetci, že najkrajšie Vianoce boli tie, ktoré máme už dávno za sebou, jednoducho sa stali našou spomienkou, zabudlo sa na frmol, tlak a nervozitu, vždy to dobre dopadlo. A naj Vianoce boli tie, keď sme ešte verili, že všetko, čo sa ocitne pod jedličkou, priniesol Ježiško. Akurátne som tak myslela na moje najmladšie dve vnučky, ktoré chodia do 5. a 2. triedy, že sa ich spýtam, kedy prišli na to, že darčeky sú z iného zdroja, ako si dovtedy mysleli. Dokonca i jedličku priniesol Ježiško, v tom čase, keď ju syn s nevestičkou chystali, deti vypratali mimo domu a keď sa vrátili, jedlička už bola na svojom mieste. I na takéto Vianoce si spomínam v mojom blogu:navraty.blogspot.com, a pokladám ich za najkrajšie, ktoré som prežívala v mojom živote.
A bolo to v r. 1995, keď sme rodina prežívali najšťastnejšie a zároveň i najbolestnejšie Vianoce, keď za stolom sedel náš najmladší syn, vtedy osemnásťročný, ktorý po ťažkej nehode prežil iba o vlások. Bohužiaľ, jeho kamarát nie... a o to to viacej bolí, že v ten deň, zrovna 24.l2. bol jeho dňom narodenín- ktoré už nestihol osláviť. Nedožil sa ani osemnástich narodenín. Tak v ten deň symbolický tanier navyše je nachystaný vždy - ako spomienka nielen naňho, ale i na tých najbližších, ktorí nie sú medzi nami.
Keď som pred mnohými rokmi spoznala manželovu babičku, všimla som si, že vždy, keď sme sa zišli okolo stola, či už boli sviatky, alebo len náhodné stretnutie, babička ešte skôr, než začala jesť, jedno sústo na lyžičke odložila na bok a takisto vždy odliala i z nápoja, či už to bolo víno, alebo malinovka. Moja svokrička mi vtedy vysvetlila, že to robí celé roky, odkedy sa jej z vojny nevrátil syn Janko a dodnes nikto nevie, kde skončil svoj život a potom i za dedka Janka, svojho manžela. Zo všetkého, čo bolo určené na zjedenie, babulka vzala jeden diel a odložila nabok. Vždy ma zaujímalo, čo s tým potom urobila. Jednoduché - otvorila dvere na kuchyni, zavolala na sliepky a kačičky, tie poslušne prišli k jej nohám - až ku stoličke a tam jej to vydzobali z ruky. A ešte jednu zvláštnosť pestovala - nikdy nezabila nič živé, čo jej behalo po dvore. Iba vajíčka pozbierala a to bolo všetko. U babičky na dvore všetky zvieratka žili dlho a našli vzadu na záhrade aj svoje posledné miesto odpočinku.
A nemôžem zabudnúť ešte na jednu vec. Babinka všetky otrusinky pozbierala a odniesla do zadnej izby a tam i do jedného kútika nasypala - vraj pre "myšárkov".V takejto symbioze zo všetkým žila až do sklonku svojho života. Učupená pod kuchynským oknom, v čiernej šatke vdovskej na hlave, pozerajúc do neznáma a jej skromným príbytkom zneli neustále sa opakujúc slová.... Zdravas Mária, milosti plná..... Otče náš, ktorý si na nebesiach.....
A mohli sme tam sedieť i my, nevnímala nás, pohrúžená do svojho sveta, v pozícii vyčkávania , občas pozerajúc oknom do ulice, alebo na dvere... ale svojho syna sa nikdy nedočkala.....

rašidka, Tvoj posledný komentár by si zaslúžil extra názov, než majonézový šalát., tu je tá krásna spomienka na našich starkých,
ktorí žili neľahký a ťažký život, ale sa vedeli s tým takým to spôsobom vyrovnať. áno, nielen dušičky, ale hlavne Vianoce nás veľmi spájajú s našimi drahými tam už na druhom brehu. Bude tomu už 35 rokov, čo sme 2 dni pred Štedrým večerom pochovávali našu mamičku, ktorá, aj keď nás bolo viac súrodencov, stále myslela na svoju prvorodenú dcérku, ktorá zomrela ako štvorročná. Na Vianoce,keď chystám tretí tanier pre "tých, ktorý už s nami tu nebudú sedieť" stále
si spomeniem, že pod stromčekom bol vždy balíček aj pre našu staršiu mrtvú sestričku.

 www.facebook.com/video/video.php?v=224527877615904...
Ak sa vám to podarí otvoriť, započúvajte sa a berte to ako môj pozdrav pre Vás - spieva vám moja vnučka.

Zvonček, oživujeme si spomienky, nie je to vždy ľahké, pretože i môj otec mal tento rok smutné 35. výročie a moja mamina zostala sama.
Odchodom blízkeho človeka všetkým sviatkom priľne trpká chuť spomínania, ale i to je život, tak to bolo,je a bude i po nás :)

@arasidka - moja mama je zo Slovenskeho Grobu, velku cast rodiny mam v Pezinku a v Senkviciach, a tak mi Tvoje zazitky pisane Pezincinou hladkaju usko a pripominaju detstvo, ked som chodila k pribuznym na navstevu. Dakujem Ti za to :)

Foska, ná šak nemáš začo. Já milujem tento náš jazyk, vyžívam sa v tom, keď ním píšem, ale v podstate som verná spisovnej slovenčine. Môj otec bol Šenkvičár, tam som chodila za rodinou až hen na Cerové, jak sa temu hornému koncu nadávalo, smerem na Šarfiu , tak sa volal dnešný Igram. Aj o tom píšem v mojom blogu:navraty.blogspot.com, a šenkvické hody sú posledným príbehom, ktorý tam mám. Písať ďalej začnem až... až všetko , čo musím dokončiť , dokončím. A to bude po Novom roku :)))

@arasidka máš super vnučku, pekne spieva a aj Tvoj zážitok sa mi páči.

Sairaam, to som rada, že sa ti to páčilo. Bolo to v lete, bola v tábore Chachaland, a tam bola súťaž v spievaní. Nevyhrala nič, ale minulý rok sa umiestnila na 2. mieste. Mne sa ale táto pieseň viac páči, ako tá minuloročná. A už sa nebudem viacej opakovať, ale ak si chceš prečítať moje príbehy, tak začni čítať od najstarších na mojom blogu:navraty.blogspot.com, možno ti tam niečo pripomenie aj čosi z tvojho detstva a kľudne to potom okomentuj, ja budem rada, keď vás tam uvidím.

Moje deti vždy vyhadzovali cibulu zo šalátu nech som ju nakrájala na neviem aké drobučké kocky.A keďže bez cibulky by to nebolo ono, použila som malú lesť.Nastrúhala som cibulu na jemnom strúhadle..A robím to aj ked sú už velkí..Síce si pri tom vždy riadne porevem ,ale čo mama neurobí pre svoje ratolesti:-)))

@orchida a co davaju v telke volaco smutne? Niet nad to sa dobre vyrevat, aj dutiny sa precistia....

Yana,myslela som tak,že slzy tečú kým strúham tú cibulu...

@orchida , ja viem, co si myslela. To si len srandu robim a cerim sa tu okolo celej hlavy

Prosím, arasidka, môžeš poslať recept na majonézu z varených vajec? Ďakujem!

Moja babička pridávala do vianočného šalátu aj na jemno nakrájané jabĺčko, dá to tomu ten spávny, jemný "šmak", ochutnajte! :-)
Ja to tak robievam dodnes...

Evasik,rada by som ti ho dala, ale ja robím z čerstvých vajec, o varených vajíčkach tu niekto iný písal.
Artemisia, neskúšala som to, ale skúsiť môžem.

zbožňujem nárečia, výborne som sa pobavila :-) ja do šalátu dávam polievkovú zeleninu (mrkva, petržlen, zeler), hrášok, uhorky, čerstvú cibuľu, jabĺčka a domácu majonézu (robená v mixéri z celých vajíčok), ktorú nadľahčujem kyslou smotanou, horčicu, soľ, korenie, nálev z uhoriek... jabĺčka a čerstvá cibuľa sú obzvlášť žiadúce :-)