Dramaturg aj režisér, nie spoza katedry

Jozef Sedlák, Pravda, 16. decembra 2018 o 06:00

Ucelené dejiny československého vinohradníctva a vinárstva nie sú dodnes spracované. Ak sa aj priebežne objavovali reflexie hodnotiace prejdenú cestu, boli silno poznačené pohľadom vládnucej garnitúry, čo je obzvlášť typické pre obdobie po roku 1948. Lenže víno, akokoľvek ho politici bez rozdielu straníckej príslušnosti radi popíjajú, tečie vždy svojím prúdom a vzpiera sa každému pokusu o násilné vtesnanie do vysnívaného "správneho“ rámca rozvoja spoločnosti.

Profesor Fedor Malík pri symbolickej kamennej kvasinke.
Profesor Fedor Malík pri symbolickej kamennej kvasinke.
Autor: Pravda, Ľuboš Pilc

Nevzpieralo sa však iba víno, ale aj ľudia, ktorí s ním pracovali. Po roku 1948, keď na štyri desaťročia prevzala v Československu moc komunistická strana, nastalo obdobie veľkého experimentovania. Najmä v päťdesiatych rokoch sa razila vo víne politika "rozkážeme větru, dešti“. Postupne však prichádzalo vytriezvenie. Zhodnotiť oných 40 rokov je mimoriadne ťažké, každý nový režim má snahu potláčať predchádzajúci a bez škrupúľ si privlastňuje a využíva všetko, čo ten predchádzajúci vytvoril. Musí to tak robiť v záujme vlastného upevnenia, je to nepísaný zákon moci.

Fedor Malík mal v roku 1950, keď sa naplno začala kolektivizácia a s ňou "rúbanie pôvodnej roľníckej, teda aj vinohradníckej hory“, päť rokov. Narodil sa v Modre v rodine bankového úradníka, v dome ho obklopovali knihy a vonku viničom a vínom nasiaknuté prostredie. Malíka dnes pozná každý, kto sa len trochu zaujíma o slovenské víno, pretože práve on sprostredkoval najmä súčasnej generácii hlbšie poznanie vína.

Nielen tým, že ako kariérny vysokoškolský učiteľ vychoval na Slovenskej technickej univerzite dve, možno tri pokolenia vinárov a vinohradníkov, veď učil aj v Lednici na Morave. Malík prekročil hranice univerzity svojou bohatou knižnou tvorbou, organizáciou slovenských a medzinárodných vinárskych podujatí, rozsiahlou degustátorskou činnosťou a množstvom mediálnych vystúpení. Stal sa dramaturgom slovenskej a do istej miery aj českej vinárskej scény, je jasne človekom éry československej a človekom československým. Spolu s veľkým Moravanom Milošom Michlovským a denníkom Pravda založil Čs. vinársku ligu a niekoľko rokov viedol na stránkach Pravdy degustácie vín.

Malíkovi sme prisúdili titul profesor vína, získal ho, pravdaže, za vedeckú prácu – skúmanie roly kvasiniek vo víne. Ale v očiach verejnosti je profesorom vína najmä pre širokú spoločenskú interpretáciu úlohy vína v živote spoločnosti. V tom má jedinečné slovenské prvenstvo. A práve on, lúskajúc jednu knihu s vinohradníckou a vinárskou tematikou za druhou, upozorňuje na niektoré takmer zabudnuté etapy v rozvoji československého či slovenského vinárstva.

Kto tvoril dejiny československého vína

Už sme spomínali, že československý štát mal záujem o vinohradníctvo, preto budoval školstvo, výskumné a šľachtiteľské stanice, vydával odbornú literatúru. V roku 1928 vychádza prvá po slovensky napísaná kniha Vinohradníctvo. Jej autorom bol Bohumil Jermař, československý vínny inšpektor. Bol to činorodý muž, ktorý v Modre vysádzal vinice, čulo obchodoval s maďarskými šľachtiteľmi, aj preto sa v prvorepublikovej Modre vysádzali maďarské odrody. Po roku 1948 sa na jeho zásluhy rýchlo zabudlo, vinohrady a vinárstvo mu zaťažili kontingentmi a neskôr zobrali.

Dve veľké postavy moravského a slovenského vína: Miloš Michlovský
(zľava) a Fedor Malík.
Dve veľké postavy moravského a slovenského vína: Miloš Michlovský (zľava) a Fedor Malík.
Autor: Pravda, Robert Hüttner

V súčasnosti sa veľa hovorí o role somelierov pri snúbení vína a jedla. Neobjavili sa však v treťom miléniu, keď sa víno stalo spoločenskou témou a imidžovou záležitosťou. Čech Rudolf Čebiš písal knihy so somelierskou tematikou už v tridsiatych rokoch minulého storočia. Najprv to bol Brevíř o víně a potom Umění koštéřské, ktoré, aj to si treba všimnúť, mu vydali v roku 1957. Ak hovoríme o krutosti päťdesiatych rokov poznačených násilnou kolektivizáciou, potom si treba všimnúť, že v dobe Chruščovovho odmäku sa odrazu zjavila literatúra o víne akoby z iného sveta, ktorá predstavila víno ako opojný vzrušujúci nápoj. Víno ako nositeľ krásy života dávalo sebe vedieť, že je tu preto, aby urobilo náš život krajším a v ťažkých časoch znesiteľnejším.

Rekapitulujúc pofebruárové obdobie všíma si profesor Malík vari najdôležitejšiu zmenu. Vznikom vinohradníckych JRD – jednotných roľníckych družstiev a štátnych vinárskych závodov – dochádza k definitívnemu oddeleniu vinárstva od vinohradníctva. Vinár a vinohradník v jednej osobe sa profesijne rozčleňujú. Pestovanie a spracovanie vína sa síce profesionalizuje, ale na druhej strane sa stráca jednota medzi vinohradníkom a vinárom, človekom, ktorý víno jednými rukami, tou istou hlavou a srdcom formuje vo vinohrade aj v pivnici. K prirodzenému zjednocovaniu dochádza vlastne až po rozpade Československa na dva nástupnícke štáty, keď postupne v oboch krajinách dochádza k obnove rodinných firiem alebo obchodných spoločností – eseročiek či akcioviek s vlastnými vinohradmi i spracovaním vína.

Československo definitívne zaniklo v roku 1992, ale oplatí sa všimnúť si aj vojnové obdobie, keď po Viedenskej arbitráži maďarskou anexiou južných území prišlo Slovensko o 5-tisíc hektárov vinohradov a tzv. Slovenskému štátu zostali vinice len na ploche necelých 9-tisíc hektárov. Je to vlastne taká rozloha vinohradov, z akej sa zberá úroda v ostatných troch-štyroch rokoch. Vzostupy a pády sprevádzajú vinohradníctvo a vinárstvo po celé storočie od vzniku Československa.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Máte radi víno? Nájdite ho na novom webe vino.pravda.sk

Komentáre k článku:

Pridaj komentár
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist