Polievka z údeného mäsa so zemiakmi fotorecept

Postup

1. 1

   Začal som dôkladným premytím krúp, ako aj údeného bravčového kolienka, ktoré

   
2. 2

   som následne dal variť a priebežne z povrchu budúcej polievky zberal penu.

   
3. 3

   Medzitým som očistil, umyl a pokrájal všetku koreňovú zeleninu (zemiaky majú ešte čas), otrhal lístočky zelerovej a petržlenovej vňate („broky” z halúzok vidíte na zábere) a asi po pol hodinke varenia sa kúskov mäsa

   
4. 4

   som všetko, spolu s namočenými krúpami, cibuľami a „srdiečkami” stonkového zeleru, vložil do hrnca,

   
5. 5

   pridal po PL soli a „Nahrin” korenia na kuracie mäso, čerstvo mleté korenie štyroch farieb a nové korenie tak „trochen, alias baj očko” (dosoliť a dokoreniť sa dá aj priebežne, alebo až na záver varenia).

   
6. 6

   Teraz som očistil, umyl a pokrájal zemiaky; žlté som vložil do polievky a sladký „purpurový” som dal variť v jemne osolenej vode zvlášť, už poučený a skúsený, lebo tento (na rozdiel od bielych, ružových, žltých a červených) „púšťa” farbu a zafarbil by polievku, či zemiakovú kašu.

   
7. 7

   V pomocnom sitku som do variacej sa polievky pridal aj tukový orez z kuracích pŕs a horných stehien bez kostí, ktoré som pripravoval k teplému zemiakovému šalátu (rcp na šalát i na kuracinu Vám postupne predstavím).

   
8. 8

   Varenie aj s prípravou trvalo vyše dvoch hodín, ale trpezlivosť ruže priniesla vo forme výbornej polievky. Servíroval som ju v takýchto praktických porcelánových „kotlíkoch”, s pooberaným a pokrájaným mäsom, po 2-3 PL kociek sladkého zemiaku a strakatej fazule, ktorú som obetoval zo súkromnej zásoby, lebo ak varím fazuľovú polievku s lečkami, vždy do varenia pridám o hrnček navyše, mne určený „na zobky“ (dávna, nostalgická spomienka na tetu Veronku Uličnú, mamku spolužiaka Imriška, ktorá ma často, vyklonená z okna železničiarského bloku na Cambelovej, srdečne pozývala vetou „Feričku, podz do nas, uvarila som ci na zobky”, lebo s jej synom sme sa medzi 6. až 9. triedou „mešťankou” ZDŠ na ul. Zdenka Nejedlého spoločne učili).

   
9. 9

   Zrelá figa (bola iba jedna, ostatné vyzobali vtáci, alebo vyschli na stopkách) podľa návrhu švagra, som ju rozkrojil, jemne posypal škoricovým cukrom a dal na 10-12 sekúnd do mikrovlnky = nová pochúťka, ako „jednohubka” pred jedlom, s fantastickou chuťou, čo sme konštatovali všetci štyria!