Ku krásnemu detstvu s rodičmi aj so starými rodičmi sa Pali stále rád vracia. Veľa času trávili aj na Liptovskej Mare.
Foto: Archív Pavla Nikova
Aké vlastnosti potrebuje dobrý cukrár?
V súťaži nám hovorili, že je dôležitá presnosť aj precíznosť. Je potrebné mať pred pečením všetko navážené a pripravené. V pečení sa nepovoľuje žiadna improvizácia. V niečom si, samozrejme, môžem aj trochu pomôcť, napríklad nahradiť černicu za malinu. Ale v rámci postupov a štruktúr sa nemá niečo vynechávať. Dôležité je aj venovať dezertu čas, je potrebné ho napríklad dobre zachladiť.
Ste veľmi spoločenský, no cukrárčina je osamelá práca. Nechýbajú vám ľudia?
Niekedy mi osamelá práca vo výrobni vyhovuje, inokedy je to zasa pre mňa náročné, chýba mi spoločnosť. V predchádzajúcich zamestnaniach sme boli veľmi dobrý kolektív, stále si síce posielame hlasové správy, no nedá sa to porovnať s atmosférou, akú sme spolu prežívali. Urobili sme si prácu, no vždy sme sa spolu vedeli aj zasmiať. Preto uvažujem do budúcnosti, že by som odovzdával svoje skúsenosti ďalej, viedol kurzy a workshopy.
Akých cukrárov obdivujete?
Úplne ma premkol stres, keď do šou prišiel Josef Maršálek. Napínali nás, že príde hosť a my sme aj tipovali, že príde Maršálek, no režisér nás schválne zavádzal, že nie, že Maršálek je drahý. A on keď prišiel, nedorezali by ste sa mi krvi. Cukrársky ho mám napozeraného, aj knihy mám od neho a vtedy, keď som mal pre neho piecť kysnuté a on to mal hodnotiť, bolo to pre mňa extrémne náročné. Keď ma za môj výrobok pochválil, tak ja som veru od šťastia takmer lietal. (Smiech.) Obdivujem aj Nataschu Pacal, porotkyne Jožku Zaukolcovú a Petru Tóthovú. No a z tých zahraničných je to Cédric Grolet, Antonio Bachour, sú to cukrárske svetové osobnosti, ktoré ma inšpirujú. Vzhliadam aj k mojej starej mame, napríklad stále nedokážem upiecť takú výbornú bábovku ako ona.
Stále sa k nej rád vraciate?
Už keď som bol malý, prišiel som v piatok zo základnej školy, plesol som doma tašku, schytil som pobalený ruksak, sadol som na autobus a išiel som k babke. Bol som u nej vždy celý víkend. Chodil som von, liezol po stromoch, zažil som krásne detstvo, na ktoré rád spomínam. Aj dnes sa tam veľmi rád vraciam. Stále sa cítim tak, akoby som išiel do svojho skutočného, bezpečného domova. Babka v lete robievala kysnuté koláče s posýpkou. V záhrade sa nám vždy urodili slivky, jablká, hrušky, mali sme na stole aj výborné jablkové koláče. Chodievali sme aj so starým otcom zbierať čučoriedky a brusnice na vrch Chabenec, bola to aj poriadna turistika reálne k tým čučoriedkam vôbec dôjsť. Chodievali sme aj na bylinky, na repík, na materinu dúšku... Starí rodičia farmárčili, bol som odchovaný na dobrom jedle a bol som tiež naučený pomáhať, či už so senom, alebo aj pri zabíjačkách.
Čo si najviac žiada rodina, aby ste piekli?
Mamina pečie doma klasiku, preto je rada, keď jej donesiem koláčik, s ktorým je viac roboty. Napríklad im veľmi chutila strecha, ktorú som pripravoval počas súťaže, a nedávno som im niesol aj sacherku.
Stáva sa, že aj mama skúša niečo nové a pýta si od vás radu?
Áno, volala mi napríklad, ako má urobiť polevu, aby nepopraskala. Poradil som jej, aby si urobila ganáš, žiadnu čokoládu s olejom a podobne. Lebo sa stáva, že potom sa koláč veľmi zle krája a dokonca sa môže úplne pokaziť.
Upečte si chutné dezerty podľa receptov Pavla Nikova:
Ovocná tartaletka
Čučoriedkový rez s bielou čokoládou a kyslou smotanou
Čokoládová babka s orechami
Diskusia k článku