Spisovateľka Petra Nagyová Džerengová: Stále idem na plný plyn

Foto: Nora Krchňáková

Petra má na konte už 13 kníh pre deti a dospelých. Poviedku jej uverejnili ešte na základnej škole, ale na prvú knihu si počkala až do Kristových rokov. Z podnikateľského sveta sa presunula do prostredia milovanej knižnice, kde organizuje akcie a venuje sa deťom ako víla Karolína. Petra sa nedávno vydala a ako sama hovorí, jej muž si ju zobral aj s jej štyrmi deťmi.

Roky ste veľa pracovali a zároveň ste sa venovali svojim štyrom deťom. Rada idete v živote naplno?

Ja som odjakživa vedela, že chcem byť síce mamou viacerým deťom, ale zároveň som vedela, že nechcem byť iba doma. Tak som to vnímala a prečo, neviem. Myslím, že som dostala do vienka takú povahu – napríklad moja sestra je doma s deťmi a je úplne spokojná. Je úžasné, že si každá žena môže zariadiť život tak, ako to cíti. Mám pocit, že stále idem na plný plyn, aj keď som plánovala po päťdesiatke trochu spomaliť, zatiaľ sa to celkom nepodarilo. Neprekáža mi to, lebo kým sa človek hýbe, neustrnie, a teda žije.

Čo vás v období, keď boli deti menšie, dobíjalo energiou?

Keď som si ráno privstala a išla odbehnúť svoju dávku, nabilo ma to energiou a hocijaký mohol byť ten deň zlý, mala som pocit, že som urobila aspoň niečo. Svojím spôsobom som potrebovala cítiť, že nie som len mamou a manželkou, a vždy som sa snažila vytvoriť si svoj vlastný svet, do ktorého som unikala. Či už to bolo písanie – keď boli moje tri deti narodené za sebou malé, písala som, keď spali cez obed, i keď som bola unavená. Túžila som tiež nestratiť kontakt so svojimi priateľkami, a tak som organizovala aspoň raz za mesiac, vždy v prvý piatok, stretnutia, ktoré trvajú už vyše 30 rokov dodnes. Učenie jazykov, cestovanie, či už s deťmi, alebo aj bez nich, to všetko ma nabíjalo energiou, vďaka ktorej som lepšie zvládala tie každodenné, niekedy otravné povinnosti, ktoré nás ženy doma čakajú. Takže – moja rada znie, akokoľvek ste unavené, mamky, manželky, prekonajte to a urobte niečo pre seba. Stojí to za to.

Ako prišlo vaše rozhodnutie spomaliť?

Ono to tak možno vyzerá na prvý pohľad, ale v zásade som musela po príchode do knižnice „prekopať“ svoj časový harmonogram. Kým som spoluvlastnila firmu, písala som skoro ráno, po tom, čo deti odišli, a bola som svieža. Potom som sa venovala firemnej agende – či už korektúram, sociálnym sieťam, alebo ekonomike. Teraz, keď idem ráno do práce, musím vstať skôr, aby som si stihla zacvičiť a zabehať, a píšem k večeru, i keď sa už vtedy neviem tak koncentrovať, inak to nejde. Napriek tomu mám voľné víkendy, čo je po toľkých rokoch super. Práca v knižnici ma veľmi baví, keďže som dosť kreatívna, organizujem pre deti podujatia, vymyslela som si knižnú vílu Karolínu a ušila pre ňu kostým, zložila knižný sľub vo veršoch. Deti sú úžasné, milujem podujatia s nimi, neskutočne ma nabíjajú.

Pri nakrúcaní v TV Varecha ste spomínali, že ste sa rozhodli nenakupovať oblečenie.

Áno, už tretí rok nenakupujem žiadne topánky, šaty, kabelky, šperky. Porušila som to len teraz, ale hádam to, že som sa znovu vydávala a musela riešiť oblečenie, ma ospravedlňuje. Je to inak skvelá vec – človek zistí, koľko má v skrini vecí, ktoré ani nenosil, a že vlastne nič nepotrebuje. Už som si na to tak zvykla, že ďalší rok si už asi výzvu nepredĺžim – nemyslím si, že to budem potrebovať a nakupovať zbytočnosti, i keď ja som nikdy nebola nakupovací maniak. Dnes ma to dosť otravuje, lebo, samozrejme, musím chodiť nakupovať s dcérou.

Aj pred kamerou išlo Petre všetko pekne od ruky.
Foto: Nora Krchňáková

Čo vám spomalenie do života prinieslo?

Určite pokoj a voľné víkendy, viac času pre seba i pre deti, menej stresu. Keď mám dovolenku, mám jednoducho dovolenku a nemusím hľadať napríklad v horách wi–fi. Chcela by som si život ešte viac zjednodušiť, no pravda je tá, že neviem, či by som vedela len tak vylihovať. Mám v sebe niečo, čo ma stále núti niečo robiť. Je mi jednoducho ľúto prespať život, veď ho máme len jeden, a aj keď je zastávka na zemi krátka, je krásna.

Aj v kuchyni je trendom spomaliť a vychutnávať si jedlo. Ako je to u vás?

Cez týždeň sa človek snaží variť čo najrýchlejšie, prípadne navariť na pár dní dopredu, no aspoň v nedeľu sa snažíme vychutnať si spoločný kompletný obed pri peknom stolovaní, s vývarom aj koláčikom. Pokiaľ sme doma, samozrejme. Ale nie som zástanca nútených vecí a viem sa celkom dobre prispôsobiť. Takže pokojne, ak to tak vyjde, si dáme v nedeľu na obed aj pečenú klobásku, ak ideme trebárs na bicykle. A niekedy si dáme aj fast food. Myslím, že žiaden extrém nie je dobrý, a snažím sa o vyváženosť aj v stravovaní, nielen v živote.

„Potrebovala som cítiť, že nie som len mamou a manželkou, vždy som sa snažila vytvoriť si svoj vlastný svet, do ktorého som unikala.“

Stále skvelo vyzeráte, museli ste po štyridsiatke meniť svoj jedálny lístok?

Ďakujem, snažím sa. Iste to ide ťažšie ako zamladi, ale netreba sa vzdávať. Cvičím doma, iba ráno, ak sa mi to nepodarí, večer je život už rozbehnutý a nestíham. Behám párkrát do týždňa. Čo sa týka stravy, nejako špeciálne som ju neupravovala, skôr sa snažím obmedzovať dávky, jesť menej mäsa a snažím sa zaradiť raz do týždňa čajový deň, keď si dávam iba čaj. A dvakrát do roka zaradím suché mesiace bez vínka. Po Silvestri si až do mojich narodenín 3. 3. nedám žiaden drink a to isté robím aj v októbri – „sober in October“. A doobeda sa snažím dávať si len ovocie.

V TV Varecha ste nám upiekli výbornú bezlepkovú mrkvovú tortu. Varíte aj pečiete doma bezlepkovo?

Snažím sa, hlavne čo sa týka sladkého, piecť bez múky. Dezerty sú oveľa ľahšie, nezaťažia tak trávenie a uspokoja sladké chute. Mám viacero obľúbených receptov, ale stále ma baví skúšať nové.

Petre v kuchynskom štúdiu robili spoločnosť Nora Krchňáková z TV Varecha a Janka Štrbková z mesačníka Varecha (vpravo).
Foto: Pravda - Ivan Majerský

Aké sú vaše top letné jedlá?

Určite šaláty, podľa sezóny, čo je k dispozícii – či už špargľa, cvikla, kozie syry, alebo aj jahody. Rada kombinujem sladké chute so slanými, napríklad šalát s pečenou mozzarellou a jahodami či melón, feta a uhorka.

Máte štyri krásne deti, tri sú už dospelé, čo varíte, keď sa všetci doma stretnete?

Moje deti milujú zopár jedál, ktoré môžem pripravovať dookola: tuniakové cestoviny, kórejské jedlo bibimbap – pomaly, 12 hodín pečené hovädzie s kopou príloh, parmigiana melanzata – talianske jedlo so zapekaným baklažánom, paradajkami a mozzarellou, a bravčovú panenku so šampiňónovo–parmezánovou omáčkou. A, samozrejme, palacinky a bezlepkové torty a koláče.

Mnohé spisovateľky často písali v kuchyni, bol to dlho taký ženský priestor na tvorenie. Kde najradšej píšete svoje knižky vy?

Aj ja píšem v kuchyni, no dokážem písať všade. I keď ideál by bol mať svoju vlastnú pracovňu, asi sa mi to nikdy nesplní. Ako žena som však veľmi prispôsobivá, dokážem písať všade, aby som využila každú voľnú chvíľu. Už to bolo napríklad aj pri výmene pneumatík.

Aktuálne ste dokončili dve novinky. O čom sú nové knihy a komu sú určené?

Na moju päťdesiatku som si darovala štvrtý diel mojej knižnej série o Kláre – Klára v Afrike. Prvý diel, ktorý bol vôbec mojou prvou knihou pre deti, Klára a mátohy, vyšiel presne pred desiatimi rokmi, na moju štyridsiatku. Teším sa, že všetky diely sa stále dotláčajú a majú úspech, vyšli aj v Maďarsku, aj v Čechách. Zanedlho vyjde moja nová knižka pre dospelých, názov je ešte v procese, upravujem už len posledné drobnosti. A na november chystám tretiu knižku s mojimi obľúbenými receptmi, bude sa volať Recepty z terasky a veľmi sa na ňu teším.