Slovinská kuchyňa:
Malá krajina s veľkými možnosťami

Spracovala: Andrea Červenková, 28. októbra 2014     14 minút čítania

Krajina podobná tej našej – slovenskej, ešte i jej názov si s tou našou často pletú. Reč je Slovinsku, kde žije naša Varecháčka Marijanna.


Foto: Shutterstock

Uprostred slovinských Álp sa nachádza jazero Bled s ostrovom, na ktorom je postavený kláštor.


Samostatné Slovinsko vzniklo v roku 1991, ako jeden z nástupníckych štátov Juhoslávie. Prístup k Jadranskému moru má vďaka 42 km pobrežnému pásu. Väčšina obyvateľov žije v mestečkách alebo početných dedinách roztrúsených po krajine. Z asi 2 miliónov obyvateľov iba 300 000 ľudí žije v hlavnom meste Ľubľane, ktorá patrí k najmenším metropolám v Európe. Táto krajina má viac než polovicu svojej rozlohy pokrytú lesmi a patrí spolu so Švédskom a Fínskom k najviac zalesneným štátom Európy. Určite sa oplatí navštíviť slovinské hory, jaskyne, slovinské rieky sú ideálne na rafting. Za zmienku tiež stojí, že už v roku 1580 bol na dnešnom území Slovinska založený žrebčinec, ktorý dodával kone pre španielsku jazdeckú školu vo Viedni. Bol tu vyšľachtený aj známy lipiciansky kôň, ktorý sa dnes považuje za najlepšieho vozového koňa na svete.

Tak v tejto malebnej krajine žije Marijanna, ktorá sa s nami podelila o svoje skúsenosti so slovinskou gastronómiou.





Foto: Marijanna

Výhľad z mestečka Vrtojba, kde žijem.


Po skončení strednej školy sme s kamarátkou išli do Rakúska, švagor nám tam vybavil brigádu. Ako mladé dievčatá sme chceli vidieť aj more, o ktorom sme dovtedy len počuli a videli na fotkách a v televízii. Vybrali sme sa do Slovinska, do Portorožu. Prečo tam? Všetci išli do Chorvátska, Talianska, no my do Slovinska, keďže tam žila jedna naša kamarátka z Vranova. Pri objavovaní krás pobrežia, okolia a vnútrozemia, som na jednej večeri naďabila na môjho terajšieho muža. Zoznámili sme sa, išli spolu von. Ja som odchádzala domov s tým, že je všetkému peknému koniec, no čo čert nechcel: jedného dňa prišiel on za mnou. A tak som potom ja prišla do Slovinska, nakoniec sme sa vzali a žijeme tu vo Vrtojbe, v obci Šempeter pri Gorici.

Slovinská kuchyňa je ovplyvnená krajinami, ktoré s ňou susedia. Má prvky talianskej, rakúskej a maďarskej kuchyne a taktiež juhoslovanskej – balkánskej, keďže susedí s Chorvátskom.

Chlieb slovinský každodenný


Foto: Marijanna

Slávnostný chlieb.


Slovinci robia veľmi dobrý chlieb, ktorý volajú KRUH. Pravdu povediac, musela som si zvyknúť na BELO ŠTRUCO, biely chlieb, vzhľadom podobný nášmu sendviču. Majú rôzne druhy chleba, ale rožky nemajú, čo mi tu veľmi chýba. Pečivo je rôznych tvarov a chutí, no vydrží dobré len veľmi krátky čas. Ľudia najviac kupujú biely chlieb a bagety. Zvláštnosťou je, že pri každom jedle sa servíruje aj chlieb. Veľa krát ho ponúkajú aj ako predjedlo spolu s olivovým olejom, k tomu biele vínko. Mne to vôbec nechutí, ale čo už, zvyk je zvyk. Môj recept na slávnostný chlieb nájdete TU.

Pršut ako predjedlo


Foto: Marijanna

Pršut, syr, olivy a víno - obľúbené slovinské predjedlo.


Ako predjedlo k vínu je často krát podávaný aj PRŠUT, najlepší je KRAŠKI PRŠUT. Pršut je vlastne celá bravčová noha, ktorá sa nasolí a suší na vetre tzv. KRAŠKI BURJI. Majú na to svoju technológiu, ale nepoviem vám, ako presne to robia, len to viem, že je to sušené mäso, a to veľmi dobré. Reže sa na tenučké plátky a podávajú ho k vínu, k tomu syr, olivový olej. Vína majú Slovinci obzvlášť kvalitné. Medzi biele vína, ktoré sú najviac známe, patria: ŠIPON, BELI PINJOT, MALVAZIJA. Medzi najviac oceňované červené vína patrí asi TERAN, ktorý je veľmi tmavej farby, ďalej CVIČEK a MERLOT.


Foto: Marijanna

Domáce údené mäso.


Mäso na každý deň


Foto: Shutterstock

Guláš sa často podáva s kukuričnou kašou polentou.


Slovinci sú aj veľkými milovníkmi mäsa, majú radi všetky druhy. Bežne tu v mäsiarstve kúpite aj zajačie či konské mäso, teľacie alebo jahňacie. Jednoducho, majú väčší výber ako u nás. A myslím si, že čo sa týka predaja mäsa, okrem väčšieho výberu, je tu aj lepšia obsluha. Mäsiar vám ukáže mäso z každej strany, bez hundrania odreže aj z druhého veľkého kusu. Taktiež je tu normálne, že kúpite dva malé rezne, napríklad z bravčoviny alebo iného druhu, alebo 5 dkg salámy a nikto na vás nebude pozerať čudne. Je pravda, že niektoré mäsiarstvá účtujú cenu mäsa inú, keď vám ho narežú, ako keď vezmete celý kus, ale už to mizne, lebo konkurencia stále rastie.

Z mäsa si radi pripravujú vyprážané rezne, ktoré volajú DUNAJSKI ZREZEK. Dunaj znamená v slovinčine Viedeň, no nevyprážajú ho na masle ako viedenský, ale na oleji, a tento druh rezňa len tak proste tak volajú. Ja mám veľmi rada LJUBLJANSKI ZREZEK, meno ma po hlavnom meste. Je to plnený rezeň, veľký ako slonie ucho (nežartujem, naozaj), vo vnútri je syr, šunka a varené vajce a podávajú sa k nemu hranolčeky. Taktiež je tu tradičná SVINSKA PEČENKA, bravčové pečené karé v kuse a z výpeku pripravujú omáčku (TU je môj recept). Veľmi populárne sú v slovinskej kuchyni guláše. Najviac známy je GOVEJI GOLAŽ, hovädzí guláš, ktorý podávajú s POLENTO, kukuričnou kašou. Veľmi dobrý je aj GOLAŽ Z DIVLJAČINE, guláš z diviny, ktorý sa servíruje tiež s polentou. Toto jedlo sa obvykle podáva v KOČAH alebo v KMEČKEM TURIZMU. Koče sú chaty poľovníkov alebo len horské chaty na vrchu nejakého kopca. Slovinci sú známi ako vášniví turisti, veľmi radi chodia pešo na rôzne kopce a vrcholy. Kmečki turizem vyzerá ako nejaký salaš, kde ľudia majú svoj chov, potom tie zvieratá spracujú na výrobky, ktoré ponúkajú hosťom. Majú svoje domáce vína, domáci pršut, klobásy, guláš a iné jedla pripravené z vlastných surovín.

U nás doma sa často pripravuje plnená pečená paprika, ak máme chuť na pikantné, dáme si mučkalicu - soté na leče.

Obľúbené polievky


Foto: Shutterstock

Polievka jota, ktorá sa pripravuje z kapusty, fazule, zemiakov a údeného mäsa.


Často varené sú tu aj polievky, hlavne hovädzia a kuracia (lenže málokedy dostanete takú dobrú kuraciu polievku ako u nás, na Slovensku). Slovinci pripravujú aj rôzne zeleninové polievky, taktiež MINEŠTRA je obľúbená. Je to hustá zeleninová polievka, ktorá pochádza z Talianska. Môže obsahovať cestoviny alebo nejaké obilie, do minestri pridávajú napríklad pohánku, proso, špaldu…V kraji, kde žijem ja, zvanom PRIMORSKA, je najviac populárna polievka JOTA. Je to hustá polievka z kyslej kapusty alebo kyslej repy, v nej je varená fazuľa, zemiaky, kúsok údeného a na záver sa zahustí múkou. Momentálne v chladnejšom období sa varí dosť často a nesmie chýbať ani v žiadnej KMEČKOM TURIZMU. U nás sa varí aj polieka mahune - boranija z fazuľových strukov.

Ryby a morské plody


Foto: Marijanna

Plnené kalamáre.


V Slovinsku sa tešia veľkej pozornosti taktiež plody mora a rôzne druhy rýb. Slovinsko má síce malú časť pobrežia, ale ryby sú tu veľmi obľúbené. Zaujímavosťou je mobilná predajňa s rybami. Raz do týždňa príde k nám na našu ulicu a predávajú sa z nej len čerstvé ryby. Aj tu ich považujú za špecialitu. Môj obľúbený recept sú plnené kalamáre, ktoré sa dajú pripraviť rýchlo a chutne.

Osmica a iné tradície


Foto: Shutterstock

Špeciálne varené záviny z ťahaného cesta - štruklje.


Zaujímavosťou Slovinska sú OSMICE známe už od roku 1784, kedy kráľovná Mária Terézia udelila povolenie vinárom v Rakúsko-Uhorsku predávať svoje víno. Vinári takto predávajú víno, ktoré vyrobili v daný rok, pričom víno je ešte vo veľkých sudoch. Osmice robia vinári na svojom majetku, najčastejšie v pivniciach, kde majú tieto sudy. Kto má menšie priestory, využije iné, ktoré mu ponúka dom, využíva i pozemok alebo dvor. No osmica sa robí vždy len na pozemku, kde víno dozrelo. K vínam ponúkajú hospodári jedlá typické podľa kraja. Tu v kraji PRIMORSKEM ponúkajú: pršut, syry, nejaké údené výrobky, domáce klobásy. Ďalej sa pripravujú polievky jota, mineštra. Ako hlavné jedlo najviac dusená kapusta a domáce klobásy PEČENICE, KRVAVICE, ako dezert podávajú ŠTRUKLJE (záviny, o ktorých bude ešte reč). Aby ľudia vedeli, že práve prebieha Osmica, gazda umiestni na dobre viditeľné miesto tabuľu z menom hospodárstva, dediny a na ňu zavesí pár vetvičiek brečtana. To je znak, o ktorom všetci vedia. Vetvičkami brečtana sa tiež ozdobí vchodovú bránu a dvere hospodárstva. V starých časoch takto ľudia, ktorí sa živili vinárstvom, zarobili. To bol ich jediný príjem. Osmica trvá 10 dní, pokiaľ hospodár nepredá všetko víno a jedlo. Osmicu môže otvoriť dva krát do roka, obvykle na jar a na jeseň. Znamená to, že víno rozdelí, aby mal čo predať aj druhý raz. Niektorí vinári, ktorí majú menšie vinohrady, robia Osmicu len raz do roka, lebo na Osmici, musí byť všetko domáce.


Foto: Shutterstock

Pečená domáca klobása - pečenica.


Teraz okolo 11. novembra sa bude konať MARTINOVANJE. To je čas, keď sa mušt mení na víno. Tento sviatok organizujú aj krčmy, reštaurácie, Kmečki turizem. Martinovo kosilo (Martinov obed) je práve na deň sv. Martina. I vtedy sa podáva hovädzia polievka, pečená klobása PEČENICA, pražené zemiaky, pražená kyslá kapusta. To majú aj deti v škole a škôlke. Normálne v reštauráciách je špecialitou pečená kačka, hus, pražená kyslá kapusta a všade je víno, no v škole nie :-).

Slovinci ľúbia sladké


Foto: Marijanna

Jabločni zavitek - jablková štrúdľa.


Slovinci milujú dezerty, po obede si vždy dajú kávu a niečo sladké. Už vyššie spomínané ŠTRUKLJE, spadajú pod dezert, ale najčastejšie sa podávajú ako bezmäsitý obed. Nejaká hustá zeleninová polievka a štruklje. Ide o závin z ťahaného cesta. Napríklad na SIROVI ŠTRUKLJI potrebujete ťahané cesto, tvaroh, cukor. Na listy cesta sa rozotrie plnka z tvarohu, môžu sa pridať aj hrozienka. Cesto sa zvinie do valčeka, ten sa zamotá do plienky, zroluje a varí vo vode. Keď sa po uvarení nareže na kúsky, ako u nás makovník alebo orechovník, posype sa opraženou strúhankou s cukrom na masle. Štruklje sa tiež robia na slano ako príloha k mäsu. Ďalší tradičný dezert JABOLČNI ZAVITEK, jablková štrúdľa a iné štrúdle. Na Vianoce nesmie chýbať POTICA. Je podobná našim kysnutým zakrúcancom, len tu sa to robí v bábovkovej forme. Cesto obsahuje viac masla, ako by ste povedali, keď už sú tie Vianoce. Robí sa s rôznymi plnkami, ale najčastejšie z orechovou. Brez Potice ni Božiča – Bez potice, nie sú Vianoce.


Foto: Shutterstock

Potica - kysnutý koláč, ktorý na Vianoce nesmie chýbať v žiadnej slovinskej rodine.


Ako je to u nás doma

My doma konzumujeme mix kuchýň. Nakoľko som Slovenka, tak slovenskú kuchyňu, muž je z Bosny, tak často varíme srbskú a bosniansku kuchyňu. Máme radi nové chute a radi experimentujeme, takže jeme tak povediac z každého rožka troška…

Slovinsko je malá krajina, ale výber jedál je veľký. Myslím, že na svoje si prídu všetci. Takže DOBER TEK!

SLOVNÍK – SLOVAR (možno sa niekomu zíde)

Dobrú chuť – Dober tek
Ďakujem – Hvala
Prosím – Prosim
Chlieb – Kruh
Džús, malinovka – Sok
Tvrdé alkoholické nápoje – Žganje
Víno, pivo – Vino, pivo
Nech sa páči – Izvolite
Tanier – Krožnik
Miska – Skleda

Diskusia k článku

31 komentáre k článku
Velmi pekny clanok,uz sa tesim na recept na vianocne potice
Zasa viem o cosi viac :-) Pred par rokmi sme presli cez Slovinsko - iba po dialnici , pokracovali sme do Talianska a Francuzska a velmi sa nam tam pacilo .Vtedy sme si hovorili , ze nabuduce zijdem z dialnice a obzrieme si trosku lepsie tento krasny kraj . Teraz si mi to pripomenula ...a som rada :-)
veľmi pekný článok Marianka,príjemné čítanie, inšpirácie v kuchyni
vdaka za mile komentare. Slovinsko je krasna krajina, cista. Maju vela peknych miest, ktore stoji za to si obzriet. Taktiez dost kupelov s termalnymi vodami....odporucam. :)
krásny článok, @marijanka , žiješ v prekrásnej krajine s vynikajúcimi gastronomickými špacialitkami, kalamáre máme radi, určite ich vyskúšam podľa tvojho rcpt. Nech sa ti darí aj celej tvojej rodinke :-) :-)
slovinska kuchyna je podla mna uzasna...a Slovinci su uzasni, ze si ctia svoje tradicne jedla...zakladaju spolky na ich oslavu...poriadaju festivaly...v EU maju uznanych 7 chranenych oznaceni povodu-PDO, 10 zemepisnych oznaceni-PGI, 3 chranene tradicne speciality-TSG...okrem toho maju neuveritelne mnozstvo typickych krajovych jedal...jednoduchych, chutnych, mnohokrat zvlastnych...ako @marijanna pise slovinske jedla su ciastocne ovplynene kuchynou okolitych krajin...kto by sa chcel trochu viac dozvediet o tradicnych slovinskych jedlach, odporucam knihu Okusiti Slovenijo od Janeza Bogataja a spol...bola prelozena aj do anglictiny a zozala velky uspech
@gabriele...ma š pravdu. Napriklad tu bizko NOvej Gorice su GORIŠKA BRDA- Goricke hory, no a tam sa rodi dobre hrozno,broskyne, čerešne...V maji, ked su ceresne, tak maju každy rok slavnost: PRAZNIK ČEŠENJ - Sviatok čerešni...trva to dlhsie, cez vikend je toho na programe najviac. Ludia,krajania, su poniektori v tradičnych šatach, ktore sa nosili niekeda a ponukaju jedla a pitie všetko od čerešni od vymyslu sveta... Taktiez je Vipava, Vipavska dolina, tu kraljuju najviac vinohrady...maju svoj svatok...Vipavska trgatev. Tu susedna dedina Orehovlje ma kazdy rok Praznik špargljev - Sviatok špargli...daju si na tom zaležat. V našej dedine je BORELJADA to je sviatok. U nas sa to tiez pouzivala. Dreveny jednoosovy voz na dvoch kolesah. Takyto voz mala kazda domacnost, nahradzal auta. Tento sviatok mame kazdy rok po polovici septembra. Ludia si pripravia svoje "boreli" okrasia ich s tym cim chce.Najcastejsie je to, čo sami vypestovali a potom v nedelju je cely sprievod cez dedinu až k slavnostnej svetej omši, kde farar posveti tie borely. Myslim, ze na Sk by sme to mohli tiez praktizovat. U nas kolko sa spomnem, je len odpust...tak by sme prenasali kulturu a historiu na nase deti. Lebo na kazdo tom sviatku s aponukaju tradicne domace slovinske jedla...:)

marijanna, krasne..vazia si zem - rodnu hrudu co ich zivi..a snad este jedna zaujimavost, slovinci a vychodniari su si geneticky najblizsi..a to si kazdy mysli ze slovaci sme jedno,,vravim o genetike.. zapadniari su si geneticky najblizsi s cechmi a vychodniari so slovincami ..pekny vecer :)
@nalpa...zijem tu, som z vychodu, ale nemame taku genetiku ako oni...to ti hovorim z vlastej skusenosti.Slovinci nie su taki hostitelia ako my Slovaci - Vychodnare. Tu napriklad sa nepozvu ani do domu, stoja pred domam aj po hodinu, pohar vody jej donesie vonku. Malo kto ta zavola k sebe domov na kavu. Ak ideme do kaviarne, tak akzdy plati svoje...aj ked ta volala...Az velmi, velmi dobre kamosky platia na striedacku..V robote sme dobre spolupracovničky , ale vonku sa nestretavame...A aj to nie vsade, niekde napriklad je tak, že aj ked sme kamaratky, v robote nie, tu robime...Vravia: Služba j služba, družba je družba...Robota je robota, priatelstvo je priatelstvo. Su chladni ludia, nerozhadzuju velmi na neake darceky pre znamych. Ale ak maju moznost sa niekde prikmotrit a jest zadarmo tak to maximalne vyuziju. My mame zahradu v Šempetri a mimo je makadam ceta, kde ludia chodia na prechadzky alebo so psom. Ked mame piknik, alebo len tak grilujeme a ide niekto znami okolo ho ponukneme...neodmietnu...Myslim, ze ja oni maju geni z germanskeho narodu..ja nemam proti nim nic, ale ludia na vychode nie su taki. Ked im prides na navstevu a nemaju peniaze, aj sa zadlzia, len aby bolo vsetko ok...chyba im dobrosrdecnost....moj postreh :) a to mysli aj moj muz, ktory je sice z BiH, ale zije tu uz strasne dlho. Velmi rad pride na Sk, do Humenneho...<3
@marijanna , moja mila :) aj ja som vychodniarka, stretli sme sa haha ho, na Vareche :))..my vychodniari mame osobity naturel , neda sa porovnavats inymi ani nas naturel ani nasa rec. Aj ked, doba sa meni a meni aj ludi..boli sme v lete doma. Nie daleko od tvojho Humenneho.. a bohuzial, moj narod som si nespoznavala...viac ako z polovice som zazila to co si opisala u slovincov, co vidim aj v ostatnych krajinach..a tazko mi za to bolo, velmi. Doba meni ludi. Mozno ze ty mas este doma rodinku vokol seba tak to az takto nepocitujes. K teme, genetika je daco ine ako kultura a naturel...ja vravim o cistej genetike: pridam link, aj ked isto iste tazko dakto precita a preluska , je to cista genetika totizto: onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1469-1809.2007.00410.x/fu...

Pekny den :).. dufam, ze raz do Slovinska zavitam, rada by som.
@nalpa...tako to je ludia sa menia..toho roku som doma nebola. Minuleho roku bolo este vsetko ok. Len tolko, ze sme velka rodina, tak zato ta pohostinost :) škoda, že sa vsetko meni k horsiemu...prectam si to pri poobednej kavicke, idem piect :) pekny den vychodnarka :)
teraz vidim, že som pisala pod nicom syna...,ktory sa prihlasil neviem kedy...:)
Povahu človeka neovplyvňujú gény, ale prostredie. Jediné, čo je dedičné, je temperament. Z mojich skúseností - čím chudobnejšia krajina, tým pohostinnejší ľudia.
naozaj krásny článok. Rada som si prečítala o Slovinsku, tiež som len prechádzala, oplatí sa aj zastaviť.
marijannka,krasne si to opisala,lenmi chyba tam recept na tupoticu.
Dobre je poznat aj ine mravy.
Tiez som si zaspominala, ked sme za sociku isli do k moru cez Slovinsko, nadherna krajina, vzdy som sa chcela tam vratit. Asi ma to nakoplo. Zaujimalo by ma, ake su ceny ubytovania a jedla.
Zdravi ta Snincanka
Zabudla som napisat, ze foto kostolika na jazere Bled si ukladam a pokusim sa ho malovat, moja najnovsia zaluba
Vsetkym Vam dakujem za pekne komentare. Na poticu pridam recept, skusim ju urobit. Ja robim klasicke zakrucace, ale urobim origanal poticu a pridam recetp ok, lebo prepisat ho aj tak musim od inych,ale postup a foto bude moj...:) nikdy som ju totozito po ich recepte nerobila. @priroda ceny su dost vysoke, vyssie ako u nas aspon jedlo a pitie. Noc na osobu je okolo 50 eur a ceny jedla su v restikach vyssie. Napriklad obycajna pizza margerita je 10 eur...ale mas rozne restauracie kde je obedove menu alebo tomu hovoria #malica# ( jedlo, ktore sa je na prestavke v praci,podava sa od 10.30 do 14h.) a tu su nizie ceny okolo 5-6 eur. No pitie je drahsie ako unas pivo flasove 2,5 e., cola 2.5e kava 1.5e...obrazok jazera nie je moj, dodala ho redaktorka..je ich vela na google napises BLED a hodi ti to vsetko...potom prefot a posli foto, bude rada pa pekny vikend...:)
Tak vychodnare to su uz top v hosteni /aj ja mam polovicu genov zo spisa :) /, ale neplati to o vsetkych slovakoch. Aj ta srdecnost je zhora dolu republikou akosi mensia. Pekny a zaujimavy clanok, vacsina z nas asi o slovinku nema vela vedomosti, aj rec je taka zvlastna, tu sa ti zda slovanska, tu nemecka, zaujimave, tesim sa na tvoje dalsie recepty.
pekný článok, takéto od varecháčiek čo žijú v zahraničí ma vždy potešia a tvoj je tiež veľmi zaujímavý:)
Velmi pekny a zaujimavy clanok .Zase som mudrejsia :-).
Vdaka @ marijanna !
super článok:), ja hľadám pôvodný reecpt na blitvu - môžem poprosiť :)? ďakujem :)
teda konkrétne zemiaky s mangoldom:)






TOPlist