Foto: Pravda - Ľuboš Pilc
Keď sa rozprávate s hviezdnymi šéfkuchármi, väčšina spomína na to, ako sa motali odmalička mamám či babkám v kuchyni a kuchársky gén sa u nich prejavoval odmalička. Ak sa spýtate na kuchárske začiatky Michala Škoreca, jedného z najuznávanejších slovenských šéfkuchárov, len sa usmeje. Spomína, že keď si dal prihlášku na učebný odbor kuchár, celá rodina sa čudovala.
Za všetkým hľadaj nie ženu, ale hokej
Zároveň dodáva, že ho k rozhodnutiu dať si prihlášku na kuchára motivoval hokej. Ako dieťa bol zapálený hokejový brankár a veľký hokejový fanúšik. raz si prečítal, že jedna z našich hokejových legiend Žigo Pálffy, ktorý v tom čase hral v Trenčíne, teda neďaleko Bánoviec nad Bebravou, odkiaľ Michal pochádza, sa vyučil za kuchára. Tak si mladý Bánovčan povedal, že bude kuchárom ako jeho idol.Toto rozhodnutie, napriek neslávnemu začiatku v maminej kuchyni, sa ukázalo ako správne. „Škola ma zaujala hneď. Chodili sme vtedy každý druhý týždeň na prax a mal som šťastie, že sme tam len neumývali riad alebo neškrabali zemiaky. Postupne nás zapájali do chodu kuchyne, takže kto chcel, mohol naozaj napredovať,“ spomína Michal.
Už po prvom ročníku celé prázdniny brigádoval a ako 16–ročný pomáhal variť na svadbách. Ani s hokejom vďaka svojmu kuchárskemu umeniu kontakt nestratil. Hokejový klub dukla Trenčín bol liahňou slovenských hokejových hviezd a Michal Škorec pôsobil okrem krátkej prestávky vždy v okolí Trenčína. Chýr o jeho kuchárskom umení sa dostal až k hokejistom, ktorí sú už roky jeho častými hosťami. Pripravoval napríklad aj oslavu štyridsiatky slávneho Mariána Hossu. Na jednej akcii dokonca varil pre šesť Stanley Cupov, respektíve držiteľov tejto najprestížnejšej hokejovej trofeje.
Z Bánoviec do Batizoviec
V gurmánskej obci sa stal známym počas pôsobenia vo vtedy vychýrenej reštaurácii dedinka v Trenčianskych Tepliciach a v nitrianskom hoteli Zlatý kľúčik, kde „pričuchol“ k vyššej gastronómii. Ale najmä vtedy, keď rozbiehal dnes už legendárny Gašperov Mlyn v Batizovciach. Jeho majiteľ ho kúpil a zrekonštruoval, aby mal kde pohostiť svojich zahraničných hostí, a keď sa rozhodli, že by z neho mohli urobiť aj reštauráciu, hľadali stáleho šéfkuchára.S úsmevom spomína, že keď prvýkrát volal s manažérkou reštaurácie, spýtal sa, kde tie Batizovce vlastne sú, či niekde pri Komárne. Ako čerstvo rozvedený sa odsťahoval z Bánoviec do Batizoviec. „Boli to veru pionierske časy. Bol som v kuchyni najprv sám, takže som hosťom navaril, potom jedlo odprezentoval a keď odišli, upratal kuchyňu. Aj prvé vína sme mali od môjho kamaráta, ktorý mal vínotéku,“ spomína.
Jedlá, ktoré Michal varil v Gašperovom Mlyne, sa rýchlo dostali do povedomia milovníkov výnimočných gurmánskych zážitkov a reštaurácia aj do bedekrov. Jej šéfkuchár účinkoval v televíznych programoch o varení aj v ďalších médiách.
Po dvoch rokoch sa však Michal rozhodol z Gašperovho Mlyna odísť a vrátiť sa domov, do Bánoviec. Hovorí, že mali asi naňho pod Tatrami ťažké srdce, no ťahalo ho to domov, kde rozbiehal so svojou známou vlastný gastronomický projekt.
„Mali sme malú reštauráciu, pripravovali sme aj gastronomické plesy, kde som pozýval najlepších slovenských šéfkuchárov a hral nám tam napríklad aj Čechomor či Robo Papp. Lístky sa vždy predali za týždeň. Po niekoľkých rokoch sme však skončili, pretože majiteľ priestorov nám stále zvyšoval nájom a už sme to nevedeli uniesť. V Bánovciach doteraz za touto reštauráciou ľutujú,“ hovorí.
Šéfkuchár s husľami
Jeho momentálne pôsobisko je pre niekoho možno nezvyčajné – je to poľovnícky zámoček Antonstál hlboko v lesoch nad Nemšovou. V krásnom odľahlom prostredí by ste špičkovú gastronómiu asi nečakali. Zariadenie patrí lesom Slovenskej republiky, dlho bolo verejnosti neprístupné, no v posledných rokoch ho otvorili na konanie rôznych firemných aj súkromných akcií.Michal tu pôsobí už niekoľko rokov a hovorí, že sa rozhodne nenudí, ponúk majú dokonca viac, ako stihnú vybaviť. Usporadúvajú firemné akcie, oslavy, degustačné večere, svadby, luxusné poľovačky s degustáciami...
Už tri roky ho v januári a vo februári, čo je pre mnohé reštaurácie hluchý čas, zamestnáva zimný festival jedla. V rámci neho pripravuje pre hostí, ktorí si kúpia degustáciu, špeciálne trojchodové menu. Tento rok k nemu navyše pridal aj svoju špecialitu – štrúdľu s banánom a s čokoládou. Minulý rok naň mali takmer 400 rezervácií a zaradili sa tak do trojice najúspešnejších festivalových reštaurácií na celom Slovensku. Michal dopĺňa, že záujem bol ešte väčší, ale z kapacitných dôvodov viac rezervácií nemohli prijať.
Foto: Pravda - Ľuboš Pilc
Uznávaný šéfkuchár však nevarí len záujemcom o výborné jedlo, poľovníkom či svadobčanom. Od apríla sa zámoček mení na školu v prírode a v lete na letný tábor a malých stravníkov má na starosti tiež Michal Škorec. Hovorí, že zavďačiť sa im je náročnejšie ako dospelým gurmánom, keďže dnešné deti majú k jedlu množstvo výhrad a zjedia akurát špagety, kurací perkelt alebo ryžu so šťavou. Takže jeho leto vyzerá tak, že počas týždňa varí táborníkom a počas víkendov zas svadobčanom či oslávencom.
Inokedy sa premieňa z kuchára na hudobníka. Keďže strýko bol muzikant, učil sa aj malý Michal hrať na husliach. na trénovanie síce čas nemá, ale ak je príležitosť, rád si na nich aj teraz zahrá. „Kolega hrá na heligónke a niekedy, keď je dobrá nálada a v kuchyni sme skončili, hosťom aj zahráme. Raz tu bola akcia, kde mali aj svoju kapelu. Keď skončili, vytiahli sme my svoje nástroje a hrali sme tuším dlhšie ako oni,“ smeje sa hudobník v šéfkuchárskom rondone.
Klasika, ako ju nepoznáte
Svojich hostí rád prekvapuje, a to najmä tým, že klasickým jedlám, ktoré všetci poznáme, dáva netradičný vzhľad alebo ich pripraví trochu inak. Hitom tohtoročného zimného festivalu jedla bol v Antonstále granadír, ktorý však podával vo forme vyprážanej gule a s hustým zaúdeným zemiakovým krémom.S úsmevom spomína, ako jednému váženému hosťovi servíroval ako prílohu tarhoňu. „Všimol som si, že mu stuhli črty, ale nič nepovedal. Až potom sa priznal, že tarhoňu neznáša, ale takto pripravenú ju nikdy nejedol. Urobil som ju totiž na spôsob rizota. Dal si ju, aj keď k nám prišiel druhýkrát,“ spomína Michal. Obľúbené sú aj Michalove zemiaky na spôsob carbonara.
Keďže Antonstál je poľovnícky zámoček, v menu, ktoré na akciách ponúkajú, je aj veľa diviny. Niektorí ľudia majú pred ňou rešpekt, kvôli parazitu – svalovcu. M. Škorec však vysvetľuje, že u nich sa nemajú čoho obávať. Všetko mäso musí byť skontrolované a parazitom je ohrozená najmä diviačia zver. Mäso z jeleňa je však absolútne bezpečné. Je to preto, lebo jeleň je bylinožravec, navyše je veľmi prieberčivý a nezje ani seno, ktoré sa mu nepozdáva. Hitom niektorých akcií v Antonstále je už niekoľko rokov napríklad jelení tatarák, pochutnávali si na ňom už stovky ľudí. A mnohí z nich sa sem a za kuchárskym umením Michala Škoreca radi vracajú.
Vyprážaná granadírová guľa so zemiakovým krémom
Diskusia k článku