Foto: Archív @sonulienka
Pani Soňa býva v Banskej Bystrici a kým odišla na dôchodok, celý svoj pracovný život pôsobila na jednom mieste. Tridsať rokov bola vedúcou prevádzky školských tlačív s celoslovenskou pôsobnosťou. „Prácu som nestriedala, milovala som ju, a tak by to bolo aj dnes, keby som mala príležitosť sa tam vrátiť,“ hovorí.
Kým chodila do práce, veľa času na kuchyňu nemala. „Bola som rada, keď som niečo pre rodinu stihla uvariť,“ spomína. Vtedy si dokázala trochu oddýchnuť a uvoľniť sa skôr pri vyšívaní, než pri varení.
Čas na všetko
Keď odišla do dôchodku, zrazu bolo viac času na záhradku pri dome, k záľubám sa pridalo čítanie kníh, hlavne o ženách a ich rodinných starostiach a radostiach. „Veľmi rada si v každom ročnom období ozdobím domov dekoráciami, ktoré si sama urobím a teší ma to ešte aj v tomto veku,“ prezrádza.Ale v neposlednom rade začala nielen viac vyvárať, ale najmä vypekať. „Pečenie som tak trochu zdedila po mojej mamičke, ktorá pekávala na svadby,“ spomína.
V tom období dostala od detí počítač. „Vraj – aby som doma nevyšla z cviku,“ usmieva sa. A tak sa začal písať jej „varecháčsky“ príbeh.
Po recepty chodí aj vnučka
„Prebehla som si viac stránok, ale Varecha ma zaujala najviac. V prvých rokoch sme boli naozaj veľmi dobrá skupina ľudí, vymieňali sme si recepty a aj sme si navzájom radili,“ spomína naša prispievateľka na začiatky na našom kulinárskom webe.„Úžasné na tom bolo ale hlavne to, že som si recepty nemusela nikam písať a odkladať zošity s receptami, ale som si ich ukladala na Varechu. Takže nemám problém si ich hocikedy nájsť,“ oceňuje. „A tak som tu vlastne až dodnes, aj keď teraz už pridávam trocha menej receptov. Ale keď vyskúšam niečo nové, vždy si recept uložím na Varechu a som rada, keď ho niekto vyskúša, páči sa mu a hlavne mu chutí,“ teší sa.
Studnicu jej overených receptov využívajú aj jej dve vnučky. „Jedna je už vydatá a druhá sa bude vydávať v lete, ale vždy, keď niečo chce uvariť, ide na Varechu na moje recepty a vyvára pre priateľa, čo ma veľmi teší.“
Foto: Archív @sonulienka
Slané a kysnuté musí byť
Pani Soňa najradšej varí osvedčené slovenské jedlá. „Tým nechcem povedať, že nevyskúšam aj niečo nové, nemám problém s akýmkoľvek jedlom a hlavne mám dobrého manžela, ktorý si tiež nevyberá, ale keď máme napríklad rodinnú oslavu, tak sú u nás vždy na stole naše tradičné jedlá,“ vysvetľuje.Rodinným stretnutiam je u Kamenských naklonené najmä leto. „Manžel je Ján, tak sa na jeho meniny vždy všetci stretneme, varíme kotlíkový guláš a ja vtedy pečiem slané kysnuté pečivo alebo koláče. Kým zákusky si môžem upiecť aj deň vopred, slané dobroty z kysnutého cesta musia byť vždy čerstvé. To by mi moje vnúčence a už aj pravnúčence neodpustili, keby som na oslavu neupiekla a nedoniesla niečo slané a čerstvo upečené. Ale robím to s láskou a pomáha mi pri tom veľmi rád aj manžel,“ hovorí.
Diskusia k článku