Foto: Pravda - Robert Hüttner
Piekla nám ju naša mama z kvaseného jemného polotuhého cesta. Hladká múka, cukor, tuk, dva žĺtky, jedno droždie, soľ, mlieko, citrónová kôra, vanilínový cukor. Bábovka, u nás kugluf, bola pripravovaná v storočnej forme z modranskej vypaľovanej hliny. Bolo to nezabudnuteľné... Časy sa dramatizovali a raňajky akosi chudobneli. Aj tých báboviek a kuglufov, neskôr aj piškótových a zemiakových, bolo pomenej. Na raňajkové dobroty z mladých čias sa pozabudlo.
„Bábovkový čas“ však opäť dozrel. Až koncom minulého storočia ma kdesi v Alsasku stretlo „šťastie“. Na raňajky v Colmare podávali teplý kugluf. Čuduj sa svete, bol slaný! A bola v ňom slanina, oškvarky a biele korenie. Povedal som si, nemecké chute. A začal som po nich pátrať aj v rodnom kraji. V spomienkach starých Modranov aj v zažltnutých receptároch malokarpatských gazdiniek. Mal som opäť šťastie.
V rozpadnutom receptári Štefánie Spevákovej z Dolných Orešian (*1928) a napokon i v písaných spomienkach Dr. Ševčoviča som našiel recept na pikantnú bábovku. Potrebujete polohrubú múku, droždie, cukor, soľ, kyslé mlieko, dve pokrájané údené klobásky, za hrsť posekaných orechov, maslo a majorán. Zamieste to všetko a pečte v rúre pri akurátnej teplote.
Keď kugluf vychladne, nalejte si do čaše najlepšie, čo doma máte... Len tak, pre oživenie pamäti. V prešporských viechach sa k slanému kuglufu nalieval vyzretý biely Rotgipfler.
Diskusia k článku