Foto: Pravda - Ivan Majerský
Bolo to koncom júna pred dvoma rokmi a bolo to na brehu riečky Gidra, na Jabloneckom chodníku. Ona šéfovala stánku s makovými dobrotami a išlo o slovenskú „makovú“ kráľovnú Gabiku Čechovičovú.
Každoročne zberá mak, modrý, sivý, hnedý, ba aj biely (naša odroda Albín), mak z desiatok hektárov slovenských honov. Gabika sa s makom láska, mak je esenciou jej žitia... Gabika mak pestuje, z maku varí, pečie a o maku aj píše. Jej „Maková knižka“ (spoluautorka Mária Abrahámová) je beznádejne vypredaná.
Makové zrnká sú čarovné. Až tak, že mak perlí, háčkuje, kvitne a šteboce. Navyše, makové recepty nás vracajú v spomienkach do minulosti, prebúdzajú nás a rozmaznávajú. Najmä tie sladké. Tých je napokon prevaha. Záviny, bábovky, palacinky, šúľance, perky, bobále, lokše (musia byť zásadne so slivkovým lekvárom), hrebene, židovské mrežovníky, torty, krémeše, rolády, dobošky...
A čo tak mak „na slano“? Pagáčov sa pod Malými Karpatmi pečie na tony. Sú také aj onaké. Skúsme tentoraz napiecť pagáče z tmavej makovej „múky“ (zmes hladkej múky a hrste modrého maku), kyslej smotany, dvoch uvarených zemiakov, dvoch žĺtkov, bravčovej masti, mlieka, droždia, masla a štipky soli. Určite sa vám to podarí. Len nezabudnite na záver posypať povrch pagáčikov. Navrhujem kôprové semienka. Miloval ich aj Julo Satinský, keď v Modre chrumkával „opité“ pagáče nebohej Oľgy Hlubovičovej. Ale to bolo už dávno...
Diskusia k článku