Foto: Pravda - Ivan Majerský
Dosiaľ ich mnohí považujú za synonymá. Nie je to však pravda. Bulgur („zlaté zrno“) sa vyrába z predvarenej tvrdej pšenice (durum). Tá sa potom drví a suší.
Kuskus však nie je zrno, je to cestovina. Pšenica sa pomelie na krupicu a tá sa potom za tepla tvaruje do drobných peletiek. Kuskus je pokrm gurmetov. Vďaka jeho „žuvačkovej“ textúre, ktorá sa tvorí po namočení a naparení, pri príprave jedla absorbuje chute rôznych surovín a ingrediencií (bylinky, koreniny, prírodné ochucovadlá)…
Na prelome storočí som vďaka môjmu priateľovi Altayovi Yavuzeserovi častejšie navštevoval Turecko. Učili sme vtedy Osmanov porozumieť vínu. V Istanbule, v Ankare, ale aj v Kapadócii, kraji divokých koní a „tigrieho mlieka“.
Nuž a Altay nám recipročne odhaľoval zasa vône a chute tureckej gastronómie. Obľúbili sme si tabbouleh (bulgurový paradajkový šalát s petržlenovou vňaťou, mätou a citrónom), kibbeh (mleté mäso+bulgur+korenie) či kӧfte, tamojšie mäsové guľky, podobné švédskym „kӧttbullar“…
Sem-tam, nie však zasa často, sa mi zacnie po tureckých kulinárskych špecialitách. Nie po varených ovčích mozgoch, či presladkých tamojších cukríkoch, cukrovinkách a medových dezertoch…
Vrátime sa späť k dnešnej téme a pripravíme si kuskus s pečenou zeleninou. Potrebujeme hrnček kuskusu, hrnček vody, tvrdšiu mladú cuketu, červenú kapiu, jeden baklažán, dve mrkvy, dva-tri nasekané strúčiky cesnaku (najlepšie „paličák“), olivový olej, sušený tymian, pár čiernych olív, soľ a korenie podľa vašej chuti.
Zeleninu nakrájajte na kocky a pečte v rúre (200 °C) slabú polhodinu. Medzitým si pripravte kuskus. Uvarte alebo naparte ho, pridajte maslo, soľ a prepracujte ho širšou vidličkou.
Napokon premiešajte kuskus s pečenou zeleninou. Bude to chutiť a naložíte si ešte raz. A čo do čaše? Neváhajte, je oberačka, je čas burčiaku. Nech nie je príliš sladký, nech je už trochu ostrejší...
Diskusia k článku