V mojom rozprávaní o katalánskej kuchyni dnes pokračujem o tamojších stravovacích zvykoch, ako ich poznám ja:
RAŇAJKY
Raňajky sú jednoduchá záležitosť: silná káva s troškou teplého mlieka, nejaký ten croissant alebo sladké pečivo z lístkového cesta. Sendviče sú väčšinou so syrom alebo so šunkou, málokedy obidvoje. Je celkom normálne, že ľudia raňajkujú v bare blízko domu alebo po ceste do práce.
Foto: Kucharka
Chlieb s rajčinou. Keď si v hocijakom španielskom bare vypýtate chlieb s rajčinou, donesú vám chlieb s rajčinou. V Katalánsku vám donesú chlieb (niekedy toast) pomazaný šťavou z čerstvej prerezanej rajčiny, posolený a pokvapkaný olivovým olejom. Tento chlieb sa je vždy a ku všetkému – na raňajky, k obedu či k večeri. Natretý chlieb s maslom som tu ešte asi ani nevidela.
Takto si dávame chlieb doma:
Foto: Kucharka
OBED
Zamestnaní ľudia veľmi často obedujú v reštauráciách. Cez pracovný týždeň má veľa reštaurácii tzv. denné menu, ktoré pozostáva z dvoch chodov, kávy a dezertu a niekedy aj z poháriku vína. Ceny sú ako-tak dostupné, za 10 – 13 eur sa môžete celkom slušne najesť.
Deti sa tiež často stravujú v školských jedálňach. Majú totižto školu od 9. – 13. hodiny a potom ešte od 15. – 17. hodiny. Školské obedy sú chutné, zdravé a čerstvé. Jeden školský obed stojí okolo 7 – 8 eur.
Ľudia, ktorí obedujú doma, väčšinou majú niečo rýchle: grilované mäso so zeleninou, nejaké cestoviny so šalátom, rizoto. Tak ako deti, aj oni sa ešte väčšinou musia vrátiť po obede do práce.
Strukoviny sa jedia minimálne dvakrát do týždňa. Za ľahkým obedom si dajú nejaké to ovocie alebo ovocný šalát ako dezert.
My sme napríklad dnes mali za obedom toto:
Foto: Kucharka
Foto: Kucharka
Môže sa začať okolo dvanástej aperitívom. To znamená, že po krátkej prechádzke si ľudia sadnú do baru, väčšinou vonku (aj v zime sa okolo obeda dá sedieť vonku a keď nie, sú tam “kachle”, teda ohrievače) a začnú si na niečom pochutnávať, aby dostali chuť k obedu. Môže to byť miska čipsov (niekedy pokvapkaná octom a čiernym korením alebo tabascom), olivy alebo na kúsky nakrájaný suchý syr. Obľúbené sú aj PATATAS BRAVAS – opečené zemiaky s majonézou a červenou pikantnou omáčkou.
A samozrejme JAMON. Na obrázku je šunka na špeciálnom stojane, ktorý ho pridržiava, aby sa lepšie krájal. Šunka musí byť nakrájaná na tenučko.
Foto: Kucharka
Potom sa všetci pomaly presunú do reštaurácie. A začne sa:
Prvý chod. Šaláty, krokety, morské mušle, kalamáre, CHIPIRONES (opečené mini kalamáre ), ančovičky (sardely), grilované sardinky,... Je potrebná pevná vôľa už pri prvom chode!
Druhý chod. Tu sa fantázii medze nekladú. Ryby, morské príšery, kraby a langusty, grilované a pečené mäsá, cestoviny, paella a FIDEUA, …
Foto: Kucharka
Keď sa ma prvý raz opýtali, či by som si dala kávu, zajasala som od radosti a pokývala hlavou. Doniesli mi ale pohár perlivého vína. CAVA je perlivé víno (nemôže sa volať šampanské, a tak mu dali meno po pivnici, kde sa skladuje víno, Cava – pivnica na víno). K obedu je neodmysliteľná fľaška vína alebo už spomínané CAVA. Katalánci sú hrdí na svoje perlivé vína. Vlastne sú hrdí na všetky svoje vína. A majú ich veľa. A dobrých!
Hovorí sa, že vo Francúzsku majú najlepšie šampanské na svete, ale musíte byť bohatý, aby ste si ich mohli kúpiť. V Katalánsku sa dajú kúpiť výborné perlivé vína za celkom dostupnú cenu. Asi je to pravda, ešte som tu zlé perlivé nepila.
Ktoré je dobré a ktoré je zlé perlivé víno sa trošku líši od dobrého a zlého u nás na Slovensku. Na Slovensku skoro všetkým mojim známym a rodine chutí polosladké. Tu sa pije suché a veľmi chladené. A pri každej príležitosti. Keď k vám príde návšteva, ponúknete ju pohárikom perlivého a nejakým sladkým koláčom.
VEČERA
Môj jediný problém s večerou je čas. Pre mňa je to veľmi neskoro. To, že sa má ísť spať s prázdnym žalúdkom, tu nepoznajú. Je celkom normálne, že si v rodine sadnú k večeri okolo 21. –22. hodiny. Cez víkend, ešte aj neskôr. Blízko nás je reštaurácia, ktorá na večeru otvára o pol desiatej. Keď chcú ísť priatelia niekde na večeru, môže sa stať, že o desiatej sa ešte len stretnú. Ja si pamätám, že som si raz po dlhej večeri objednávala dezert o pol druhej v noci!
Minulý víkend sme boli v reštaurácii na obed, a tak mi napadlo, že by som vám pofotila všetko, čo sme jedli.
Samozrejme, PA AMB TOMAQUET.
Foto: Kucharka
Foto: Kucharka
Foto: Kucharka
Foto: Kucharka
Foto: Kucharka
Foto: Kucharka
Foto: Kucharka
Foto: Kucharka
Mohla by som písať a písať, toľko dobrých jedál tu majú. Samozrejme, že veľkej popularite sa tešia aj pizze, cestoviny, hamburgery a pod., ale ja som vám chcela priblížiť a ukázať tie, čo na Slovensku tak veľmi nepoznáme alebo sú pre nás neobvyklé. Tých morských príšeriek a slimákov sa neľakajte. Aj moja slovenská rodina, keď sem prišla prvýkrát, tak híkala a teraz sa zalizujú až za ušami.
Pekný deň a dobrú chuť vám prajem.
Ja byvam od Barcelony 200km nadol,presne na hranici Cataluña/Pais Valencia.
Prajem krasny den,
s pozdravom Katerin.
Ďakujem za komentár, potešil. Pekný večer.
( Teraz som si pozerala tvoje recepty, máš tam aj Leche frita, ešte nikdy som to doma nerobila ale to milujem, tak asi to podľa teba čoskoro skúsim. Ak áno, dám vedieť ako to dopadlo. )
1. Tallarines - malé podlhovasté mušličky, robila som ich s troškou oleja, cesnaku, petržlenovej vňate a bieleho vína.
Opekaný homár - teda aspom si myslím, že sa to po slovensky tak povie.
( Po španielsky je to “cigalas” a po katalánsky “escamarlanes” . )
Položia sa na horúcu panvicu s troškou olivového oleja a soli. A za pár minút je lahôdka na stole.
Čo sa týka režimu dňa v Španielsku: pred pár rokmi pracoval manžel na projekte v sklárniach v Tudele, čo je mesto vo vnútrozemí, niekde pod Pyrenejami. Bol nešťastný z toho, že keď po celodennej šichte vyhladovaní prišli do mesta, nedostali sa k jedlu skôr než o deviatej večer. Ale bol unesený z toho, čo sa potom dialo v uliciach mesta: mesto celé ožilo, ľudia sa bavili a hodovali aj na uliciach, všade bolo počuť spev, hru na hudobné nástroje, smiech a vidieť tancujúcich ľudí. O polnoci všetko stíchlo a všetok ten neporiadok, na ktorý si Španieli fakt potrpia :-) okamžite začala riešiť čata upratovačov a smetiarov, aby sa ráno celé mesto opäť ligotalo a všetko bolo perfektne upratané. V tapas baroch majú jeden pre nás zvláštny zvyk: čím lepší tapas bar, tým viac neporiadku pod nohami. Oni totiž všetky odpadky, servítky a pod. hádžu na zem. Podľa množstva odpadkov na zemi sa vraj pozná dobrý bar. Naši slušne vychovaní ľudia všetko zhŕňali na kôpky na bare, a barman to šmahom ruky podchvíľou zmietol na zem :-)
Pri dobrom jedle a pohárku vína sa zabudne na starosti.
Príjemné veľkonočné sviatky.