Sadáme do mikrobusu a predierame sa k Striebornej hore. Tam, blízko kláštora z 10. storočia, vaše oči zostanú v úžase. Tu na severe, v údolí Visly, sa rozprestierajú na ucelenej ploche takmer 30 ha vzorne obrobené vinice. Neuveriteľné. I vína sa dajú piť! Koštujeme rizling, šardoné, tramín. Réve sa tu darí.
Spustil sa hustý dážď, ideme ďalej. Po pol hodine cesty zastavujeme vo vajnbutiku ďalšieho vinohradníka. Robert Zieba obhospodaruje s manželkou takmer dva hektáre vinice. Pestuje tu interšpecifické odrody, ale aj samorodáky. Winica Kresy je v nadmorskej výške 400 m a je súčasťou Malopoľskej vínnej cesty. Ziebovci turistov, domácich i cudzích, priťahujú. Na víno sú zvedaví, nuž a gastronómiou sú nadšení.
Tak to bolo aj s nami. Na nádvorí nás privítala pani domu. Predjedlo bolo úžasné. V cestíčku vyprážaný kvet bazy čiernej a k tomu pohár bieleho Seyvalu. Išlo sa dovnútra a začalo sa podávať. Napred slepačia polievka s jarnou zeleninou a domácimi niťovkami. Pozbierali sa taniere a začalo sa servírovať hlavné jedlo v troch podobách. Poľské pirohy. Oveľa väčšie ako tie ruské a oveľa chutnejšie ako tie supermarketové. Pirohy kapustové, syrové a hydinové. Tie hydinové, s trochou kôpru, soli a čierneho korenia, boli delikátne. Naložil som si z nich ešte jednu porciu. A žlčník–nežlčník polial som si ich dvoma lyžicami masti s opraženou kravskou slaninkou.
Robert zbehol dolu do pivnice. Otvoril fľašu bieleho, ročník 2010. V tom nedobrom roku totiž začala rodiť jeho prvá tridsaťárová vinica, založená v roku 2007. Prižmúril som oči a požiadal som ešte o pohár vína. Zo slušnosti a z úcty k človeku, ktorý predsa len v takýchto nehostinných podmienkach dorába hroznové víno. Držte sa Ziebovci. Hádam vás ešte niekedy navštívim.
Diskusia k článku