Foto: Pravda - Ivan Majerský
Bibiana Ondrejková je nielen skvelou herečkou a moderátorkou, ale aj poetkou a spisovateľkou detských kníh. Zamatový hlas požičiava v dabingu Julii Robertsovej, ale aj ukričanej Phoebe Buffatovej z kultového seriálu Priatelia. Svoje skúsenosti odovzdáva ďalej študentom na Konzervatóriu v Bratislave, kde je profesorkou herectva.
Roky pôsobíte v umení, poznáme vás ako herečku, spisovateľku, poetku a moderátorku. Ako vaša umelecká duša znáša ranné vstávanie do televízie?
To závisí od toho, koľko hodín sa mi podarilo v noci spať. No včasné ranné vstávanie má aj svoje plusy. Okrem dňa na dlani napríklad aj ranné ticho, keď ja som hore a svet okolo ešte spí. Vtedy sa duša počúva ľahšie. Pekne sa spolu porozprávame, ja sa vychystám a keď si cez deň spomeniem na to, čo mi duša ráno odporučila, snažím sa to naplniť.
Čo všetko ráno stihnete a čo, naopak, musí počkať?
To tiež závisí od toho, ako dlho sa mi podarilo predtým spať. Niekedy idem ako blesk, len sa umyjem, oblečiem a padám z domu. Som však rada, keď môžem byť v pomalšom tempe. Zacvičím si pozdrav slnku, ponorím sa do ticha... Pred vysielaním neraňajkujem, ale mám pár dobrých vitamínov, ktoré si každé ráno dám. A kávičku si dávam počas vysielania, vždy mi ju uvaria a prinesú do štúdia chlapci rekvizitári. Raňajkujem až po vysielaní. S prípravou si nemusím robiť starosti, pretože som stavila na zdravú voľbu, momentálne som na tzv. „krabičkách", čo mi vyhovuje nielen pre udržanie dobrej hmotnosti, ale aj preto, že to veľmi praktické a chutné.
„Milujem, keď máme pekne upratané a dievčatá niečo uvaria alebo upečú.“
Umelecký talent ste zdedili po babičke. Čím bola pre vás jedinečná? Bola tou klasickou babičkou ktorá vyvárala a vypekala:
Moja starenka Betka Štrossová krásne spievala, tvorila aj viachlasy. Skladala básničky, komponovala melódie. Výborne varila a piekla. Keď som bola u mojich starých rodičov, čas tam išiel pomaly a pestro. Chodila som k nim aj ako tínedžerka a aj potom ako dospelá. Našla som u nich oázu pohody, lásky a pochopenia. Veľa sme sa rozprávali, piekli, varili, zavárali, spievali sme, robili sme v záhrade. Ako dieťa som zbožňovala jej paradajkovú omáčku a aj všetko ostatné. Môjmu bratovi vždy na želanie pripravovala jeho obľúbené kapustové fliačky. Piekla záhorácke „kouáčky“ aj zázvorníky... Často na ňu myslím. V predstavení Všetko o ženách, v ktorom hráme ženy od malých škôlkarok až po staré babky, práve pri babke vychádzam aj z jej fórikov. Dokonca to hrám v jej „ručníku“ a po záhorácky.
V TV Varecha nám Bibiana pripravila plnené baklažánové a cuketové lodičky, ktoré sú zdravé, chutné a ako stvorené na udržanie štíhlej línie.
Foto: Nora Krchňáková, TV Varecha
Vaše rodinné talenty zdedili aj dcéry? Píšete im stále na objednávku?
Už som dávnejšie básničku na objednávku pre moje baby nenapísala. Bola korona, nesúťažilo sa. Našťastie teraz sa už brány kultúrnych domov aj divadiel otvárajú. Tak hádam pre ne zasa niečo vytvorím. Ale majú si z čoho vybrať. Už nie sú malé deti, tak môžu čerpať aj z mojej knihy básní Len tak zľahka. Teda len niektoré básničky. Umelecká sféra je pre ne prirodzeným prostredím, keďže v ňom vyrastali odmalička. Kamarátia sa aj s mojimi kolegami a ich deťmi. Sú talentované. Ovládajú niekoľko jazykov, výborne sa hýbu, krásne tancujú. Aj tento rok získali prvenstvá na medzinárodnej úrovni s tanečnou skupinou Clis. Grétka krásne spieva. Nahrala niekoľko piesní s chlapcami z King Shaolin a teraz sa chystajú na nakrúcanie klipov k nim.
Hrdinkou vašich knižiek sú dve sestričky. Začali ste ich písať, keď sa vám narodili dcérky. Rastú vaše postavy z knihy spolu s vašimi dievčatami?
Priznávam, že moje dievčatá hrdinky rozprávok predbehli. Moje baby sú už takmer dospelé a Julka a jej sestrička Bertička sú ešte stále na základnej škole. Po dvoch knihách o nich – v prvej sú malinké, v druhej už je Julka školáčka a Bertička škôlkarka – finišujem s treťou knihou, v ktorej na scénu prichádza psík Bonifác. Opäť podľa živej predlohy nášho miláčika Boniho, ktorého sme si priniesli takmer pred desiatimi rokmi z útulku v Budči a dnes si život bez neho nevieme predstaviť. Aj tretiu knihu bude ilustrovať moja priateľka akademická maliarka Veronika Gabčová Lučeničová a tvoríme ju s podporou FPU, za čo som vďačná. Tieto príbehy mi pomáhali pri výchove, vlastne tak aj prvé rozprávky vznikli, že som malej Bibke na príklade Julky ukazovala, že niektoré veci fakt nemusia dopadnúť najlepšie. Dnes už sú moje baby veľké, azda už aj vychované, preto verím, že príbehy Julky a Bertičky pomôžu iným rodinám zaujímavo a hravou formou zvládnuť zložitejšie situácie.
Aké knihy či verše aktuálne píšete?
Tretia kniha príbehov o Julke a Bertičke bude opäť interaktívna. Čitatelia si z nej môžu vytvoriť svoj vlastný originál. Aj v ilustráciách bude posun. Kým prvá kniha pracovala s realistickými obrázkami, druhá už aj s abstrakciou, Veronika aj do tretej pripravuje prekvapenie a posun aj z výtvarného hľadiska. A mám pripravené aj ďalšie básničky pre dospelých a dávam dokopy aj básne pre deti.
Okrem dcér profesijne vychovávate aj študentov na Konzervatóriu, čo vám táto práca prináša?
Učím na Konzervatóriu v Bratislave. Moji študenti, ktorých som viedla hereckou tvorbou po boku výborného režiséra Karola Rédlyho, teraz ukončili štúdium absolutóriom, takže sa od nového školského roka pre mňa začne opäť nová etapa môjho pôsobenia na Konzervatóriu. Teším sa, že mám možnosť stretávať sa s mladými talentovanými ľuďmi a veľmi blízko ich spoznávať. Aj ja sa od nich učím. A potom sa teším, keď sa im darí a keď sa ku mne hlásia.
Doma ste tri dievčatá, ako to vyzerá u vás v kuchyni?
Niekedy to u nás vyzerá ako po boji. Všetky tri máme celkom dynamické životné tempo. Milujem, keď máme pekne upratané a keď dievčatá niečo uvaria alebo upečú. Teraz máme novú krásnu kuchyňu, ktorú sme si uspôsobili tak, že sa tam zmestíme, keď chceme niečo variť alebo piecť spolu. Je praktická, priestranná a je vymyslená tak, že aj keď varí len jedna a ostatné oddychujú, debatujú a tešia sa na jedlo, sme prepojené a v priestore spolu. Teraz sme navyše vo fáze zoznamovania sa aj s novými elektrospotrebičmi. Renovujeme dom po desiatich rokoch, čo tu žijeme. To je vlastne tiež nová etapa života.
Ktorá vás najlepšie zastúpi v kuchyni?
Najčastejšie varí Bibka. Tak sa to u nás „vyvrbilo“, že ja varím väčšinou jedlá, ktorých príprava nezaberie veľa času, pri ktorých môžem byť slobodná a kreovať aj zaužívané recepty. Bibka varí novinky, dáva si pozor, aby to boli zdravé jedlá, a keď niektorý z receptov nespĺňa presne túto jej požiadavku, tak si ho pozmení podľa seba. Na tradičné jedlá – rezne, sviečkovicu, segedín a podobne – máme môjho partnera Tibora. Grétka je zasa majsterka v príprave rýchlych pohostení. Máme aj skvelého barmana – môjho synovca Nikolasa, ktorý k nám často chodí a okrem drinkov nám varí svoje vychytávky. A potom tu máme aj moju mamu. Býva o štyri domy ďalej a je to naša istota, keď nestíhame alebo chceme napríklad dobré palacinky.
Momentálne je Bibiana na tzv. „krabičkách", čo jej vyhovuje nielen pre udržanie dobrej hmotnosti, ale aj preto, že to veľmi praktické.
Foto: Nora Krchňáková, TV Varecha
Aké jedlo chutí vám všetkým trom a najviac si ho užijete?
Z Tiborových jedál je to sviečkovica, segedín, varí najlepšie lečo na svete, všelijaké zapekané mäská. Minule Bibka urobila rýchlovku – paradajkovú polievku z pečených paradajok – ešte teraz sa mi zbiehajú slinky. Nám chutí asi všetko.
Kde si najradšej vyberáte recepty, podľa ktorých varíte?
Na mňa sa niečo nalepí počas „cesty životom“ a potom to skúšam podľa seba. Najviac noviniek prináša Bibka. Niekedy varí aj podľa toho, čo nájde na sociálnych sieťach. Nové recepty prináša aj babka. Myslím, že všetky sme labužníčky. Vášnivo rady spoznávame aj kuchyne iných krajín a potom to skúšame uvariť aj doma.
Milujete ostrov Krk, čím vás toto miesto uchvátilo?
Ostrov Krk je podľa nás rajom na zemi. Napchávame sa tam ligňami, mušľami, rybami, typické pre nich sú špeciálne cestoviny, ktoré sa volajú šurlice. A potom ich mäská. Mňam. Majú fantastickú cibuľu, paradajky, zemiaky. Na prechádzke si z kríkov odtŕham bobkový list, ktorý mi potom vydrží celú zimu. Krk je ostrov figovníkov. S Tiborom a priateľmi z nich varíme fantastický džem bez cukru. Dôležitou súčasťou prípravy sú kvalitné bublinky, ktoré kuchári musia pri varení džemu popíjať. Veľa záujemcov o varenie džemu veru máme. Z ostrova si domov nosíme olivový olej a figovicu. Obe vyrába náš sused Petar. Sú vynikajúce. Z potravín si domov kupujem napríklad smotanu, ajvar. Keď je sezóna, prinášame domov mandarínky a granátové jablká. A keď sme tam, tak nakupujem čerstvé ryby. Na Krku v Punate je podľa mňa aj najlepšia zmrzlina na svete. Zmrzlinár Imko je dnes už naším priateľom. Vie aj po slovensky. Sága jeho zmrzlinárskych predkov je spätá aj so Slovenskom. Pôsobili v Košiciach aj v Bratislave. Aj tam som sa naučila pripravovať rôzne zaujímavé jedlá. Leto tam trávi aj fotografka Katka Rogelová, moja priateľka. Ona sa vždy niečo naučí a ja sa to potom učím od nej. Teraz sa napríklad chystáme na nakladané sardinky.
Baklažánové a cuketové lodičky podľa herečky Bibiany Ondrejkovej
Diskusia k článku