Gurmánske cesty: Ako chutí Sicília

Syrakúzy
Foto: Shutterstock

Určite to súvisí s históriou a polohou ostrova, keďže je najbližšie k subsaharskej Afrike a Arabi boli jedni z mnohých vládcov ostrova a ako je známe, sú milovníci sladkého. Okrem toho bola Sicília na križovatke obchodných ciest a rôzne národy tu nechali svoje stopy. Takže ak máte radi sladkosti, na Sicílii si určite prídete na svoje.

Mestá postavené z ruín

Sicília je najväčší taliansky ostrov a ak ju chcete prejsť celú a navštíviť aspoň väčšinu z toho, čo tu je zaujímavé, potrebujete na to dosť času, ale aj veľa hodín strávených v aute či v autobuse a tiež si naplánovať každý deň nocľah na inom mieste.

Keďže náš čas na Sicílii bol obmedzený na päť dní a nechcelo sa nám denne tráviť hodiny presunmi ani meniť hotely, rozhodli sme sa len pre juhovýchod ostrova. Tu je v údolí Val di Noto niekoľko mestečiek, ktoré sú na zozname svetových pamiatok Unesco, ale je tu aj pekná príroda.

Pahorkatá krajina s kaňonmi poskytuje aj možnosti na aktívnu dovolenku, či už holdujete pešej turistike, alebo cykloturistike. Cyklistov sme na cestách stretávali pomerne dosť. Na naše prekvapenie boli aj vedľajšie cesty kvalitné, často nové a premávka na nich veľmi malá.

K pohybu sa dostanete však aj keď nebicyklujete alebo nepestujete turistiku. Niektoré mestečká ako Noto, Scicla, Ragusa, ale najmä Modica sú postavené na pahorkoch, takže chodenie po schodoch či po strmých chodníkoch je súčasťou ich poznávania.

Juhovýchod ostrova sa dostal do zoznamu Unesco vďaka úžasnej barokovej architektúre – mestečká v údolí Val di Noto v roku 1693 úplne zničilo zemetrasenie a postavili ich znovu v neskorobarokovom štýle. V odôvodnení Unesco sa píše, že táto skupina miest ponúka vynikajúce svedectvo o bujnom géniovi neskorobarokového umenia a architektúry a mestá vo Val di Noto tak predstavujú vrchol a posledný rozkvet barokového umenia v Európe. Spolu ich je osem, my sme prešli päť z nich a ťažko povedať, ktoré z nich je najpôsobivejšie. V každom sú impozantné barokové katedrály a kostoly, ale aj celé ulice, tvorené barokovými meštianskymi domami a palácmi.

Čo je pozoruhodné, väčšina je dobre zachovaných, ruín sme videli naozaj málo. Najväčšiu koncentráciu krásnych kostolov a domov sme videli v Catanii, čo je asi logické, keďže je zo všetkých miest najväčšia.

Keď nič nečakáte

Catania nás príjemne prekvapila. Pôvodne sme ju brali len ako miesto príletu a odletu, ale keďže sme leteli naspäť skoro ráno, rozhodli sme sa stráviť poslednú noc pobytu tu. Podvečer sme sa vybrali do mesta bez väčších očakávaní, ale asi keď nič neočakávate, o to milšie ste prekvapení – a my sme boli.

Takú koncentráciu barokových monumentov (okrem nich sú tu však aj antické pamiatky) na malej ploche asi len tak neuvidíte. Okrem nich veľa peších zón, reštaurácií, pizzerií, cukrární, pekární, kaviarničiek, obchodov... Catania určite stojí za návštevu, aj keď len napríklad na predĺžený gurmánsko–nákupný víkend.

Má aj výbornú polohu, leží prakticky v strede ostrova na východnom pobreží ostrova. Do Val di Noto je to približne 90 km, k ďalšiemu turistickému ťaháku mestečku Taormina necelých 60 km a do tretice k sopke Etna asi 35 kilometrov. Ak je jasno, tú vidíte aj z lietadla či z mestských veží v centre.

Ďalším prekvapením pre nás bolo, že reštaurácie v Catanii boli lacnejšie ako v mestečkách Val di Noto.

Úzke uličky v Syrakúzach
Foto: Shutterstock

V reštaurácii aj do ruky

Lacnejšie znamená, že ak vo Val di Noto sa ceny primi piatti, teda cestovín alebo rizota, začínali pri 15 eur, v Catanii pri 10 eurách. Secondi piatti, teda jedlá z mäsa alebo rýb, sa začínali v mestečkách pri 18 eurách, v Catanii sme si dali v typickej rybacej trattorii grilované ančovičky za 10 eur a kalmáre za 14 eur.

A prekvapenie do tretice – vždy sme chápali primi piatti ako menšie cestovinové predjedlo, teda prvý chod namiesto polievky, koniec koncov, aj názov o tom hovorí. Secondi piatti ako hlavné jedlo. Preto sme boli mierne v šoku, že ceny jedných a druhých boli v podstate rovnaké, resp. nebol medzi nimi veľký rozdiel.

Keď sme si raz objednali cestoviny, pochopili sme prečo – priniesli nám regulárnu porciu, veľkú ako hlavné jedlo, po nej by sme druhý chod zvládli už ťažko. Bohvie, či sa prispôsobili turistom, alebo je to špecialita reštaurácií tohto regiónu.

Ak sa však chcete na Sicílii zasýtiť, vôbec nemusíte chodiť do reštaurácií. Je tu množstvo podnikov bez obsluhy s naozaj bohatou ponukou teplého jedla za pár eur. Stačí si vybrať z ponuky za pultom, objednať, zjesť a pri odchode zaplatiť. Niektoré jedlá sú naozaj sýte a hladní nebudete určite niekoľko hodín. Zaujala nás jedna z miestnych špecialít, arancini, čo sú plnené vyprážané gule alebo kužele z ryže, ktoré sú rôzne plnené. Alebo bombelly, ktoré vyzerajú ako veľké žemle, ale sú tiež bohato plnené – mozarellou, mortadellou, paradajkami, pestom. Jedna na osobu nám ako obed bohato stačila.

Čokoláda, ktorú spopularizovali médiá

Ak sme pri špecialitách regiónu v mestečkách Unesco, určite musíme spomenúť dve – čokoládu v meste Modica a cannoli v mestečku Scicla. Prvé je absolútnou špecialitou a druhé je tradičným sicílskym dezertom, ktorý poznáte určite aj od nás, ale v Scicle ich vraj robia najlepšie.

Čokoláda z Modicy je špeciálna tým, že sa robí za studena – mleté kakao, z ktorého nebolo odstredené kakaové maslo, sa zohreje len na 40 °C a pridá sa doň cukor, prípadne nejaké príchute. Nič iné, čokoláda neobsahuje nijaké mlieko, maslo, lecitín či rastlinné tuky, je to vlastne čokoláda v najčistejšej podobe. Keďže je robená za studena, cukor, ktorý sa do nej dáva, sa nerozpustí, preto je mierne chrumkavá. Má naozaj výraznú kakaovú chuť, takže aj keď sme v jednom obchode skúšali viaceré príchute, v podstate sme nijakú z nich necítili, okrem čili, bieleho korenia a zázvoru.

Ak chcete v Modice túto čokoládu ochutnať, musíte sa z pobrežia vyšplhať desiatkami schodov hore do starého mesta, takže túto sladkosť si určite potom zaslúžite. Ak sa vám šplhať nechce, v sezóne sú obchody s ňou otvorené aj v iných mestečkách.

Veľmi zaujímavé je, ako sa táto čokoláda, ktorú sem priviezli pred niekoľkými stáročiami Španieli, ktorí tu tiež vládli, stala známou. Stalo sa to až v roku 1999, keď o nej jeden cukrár uverejnil novinový článok a potom sa objavil v populárnej televíznej relácii.

Súčasne s jeho televíznym vystúpením sa v talianskej televízii vysielal aj u nás známy seriál Komisár Montalbano, ktorý tu bol veľmi populárny a ktorý sa čiastočne natáčal v Modice. Vedenie mesta sa popularity chytilo, zorganizovalo a patrične spropagovalo festival čokolády. V krátkom čase tu potom vzniklo 75 spoločností, ktoré vyrábali alebo predávali čokoládu a čokoládový priemysel sa tak stal najväčším zamestnávateľom v meste. Tomu sa hovorí príbeh úspechu.

Ako majú chutiť cannoli

A cannoli? Trubičky plnené krémom sú dobre známe aj u nás. Pochádzajú zo Sicílie a najlepšie ich vraj robia v mestečku Scicla. Potvrdzujeme – po tom, čo sme ich tam ochutnali, sme si povedali, že inde ich už ani jesť nemusíme, aby sme si nepokazili dojem.

Správne cannoli majú byť totiž kombináciou krehkej, chrumkavej, ale nie tvrdej trubičky a našľahaného krému, ktorý sa robí z ricotty a rôzne sa dochucuje. V tej chrumkavosti je hlavný problém. V drvivej väčšine cukrární a kaviarní, kde sa cannoli predávajú, sa predávajú plnené – a to je chyba. Cesto trubičiek totiž nasiakne vlhkosť z krému a chrumkavosť je preč.

Preto sa po správnosti majú cannoli plniť až tesne pred podávaním a na Sicílii to väčšinou aj tak robia. V osobitných nádobách majú trubičky a osobitne krém. Keď je cesto chrumkavé, chutí ako naše božie milosti a v kombinácii s krémom je to naozaj lahôdka.

48 druhov zmrzliny

Táto časť Sicílie je tiež o citrónoch, pistáciách a mandliach. Citrónové, mandarínkové a pomarančové sady lemujú cesty a vytvárajú naozaj krásnu kulisu. Rôznych špecialít s pistáciami alebo s pistáciovou pastou je tu naozaj veľký výber a tie, ktoré sme ochutnali, naozaj chutili výnimočne.

Citróny, mandle a pistácie tvoria súčasť aj ďalšej miestnej špeciality – granity, čo je vlastne mrazená voda s cukrom a ovocím či orieškami. Sicílčania ju raňajkujú so špeciálnou brioškou a vieme si predstaviť, že to môže byť osviežujúci začiatok horúceho dňa.

Granitu sme ochutnali v Syrakúzach, ktoré turistov priťahujú pamiatkami zaradenými do zoznamu Unesco a v Catanii. Tu mali dokonca niekoľko druhov a k nim teplé briošky. Ak by nám bolo málo, tak okrem toho ešte 48 druhov zmrzliny. Jednoducho, milovníkom dobrého jedla a sladkostí sa na Sicílii nemôže nepáčiť.