Foto: Archív Eriky Barkolovej
Erika Barkolová vyštudovala podnikový manažment na Ekonomickej univerzite v Bratislave a marketing na Fakulte masmediálnej komunikácie v Trnave. Začínala ako redaktorka v televíznych novinách Markízy. Po piatich rokoch prešla do konkurenčnej TV JOJ, kde bola a je tvárou mnohých projektov a pôsobí aj za kamerou. Je bývalá aktívna športovkyňa, pravidelne sa zúčastňovala fitnes súťaží. Je rozvedená, má dve dospelé dcéry a je šťastnou babkou 14-mesačného vnúčika.
Diváci vás poznajú najmä ako televíznu moderátorku. Menej ľudí vie o tom, že ste aj na druhej strane kamery, keďže sa podieľate na tvorbe populárnej relácie Bez servítky. Ako ste sa k tomuto projektu dostali a čo vás na ňom oslovilo?
Na projekte Bez servítky som najprv pracovala ako redaktorka. Moje niekoľkoročné skúsenosti sa rozhodol producent relácie zhodnotiť a od tohto roku som v tomto projekte v pozícii režisérky. Je to práca veľmi náročná, ale musím povedať, že ma to nesmierne baví.
Môžete nám priblížiť, aká je náplň práce režisérky v tomto projekte a čo si máme pod ňou predstaviť?
Vždy dostanem päť súťažiacich, ktorí vstupujú do týždňa s receptami a chuťou vyhrať. Tých päť dní pre mňa znamená byť na pľaci od rána do večera. Mojou úlohou ako režiséra je koordinovať všetky zložky a vytvárať obsah relácie. Pri svojej práci sa veľmi rada radím, počúvam kolegov, producentov a snažím sa vytvoriť čo najlepší obsah. Dôležité je, aby na pľaci bola dobrá nálada a aby sme si to všetci užili.
Hodnotenia spolustravníkov sú niekedy aj dosť príkre. Stáva sa, že sa napríklad ten, kto jedlo navaril, urazil?
Jednou z úloh režiséra na pľaci je dostať zo súťažiacich to, čo si o jedle svojich konkurentov myslia – prečo sa im páči a prečo sa im nepáči. Pri dieloch, ktoré som režírovala ja, som nezažila, že by sa niekto vyslovene po hodnoteniach spolustravníkov urazil. Čo sa však stáva dosť často, je, že si ľudia myslia, že ich kuchárske schopnosti sú väčšie, ako naozaj sú. Idú do súťaže zvíťaziť a potom sú smutní, keď zistia, že niekto alebo niektorí sú lepší ako oni.
„Baví ma najmä to, že môj život je aj vďaka práci veľmi rýchly, náročný, ale zároveň veľmi pestrý.“
V niektorých sériách súťažia aj profikuchári. Sú, čo sa napríklad súťaživosti týka, iní ako tí, ktorí majú varenie len ako hobby?
V niektorých sériách varili naozaj aj tí najlepší z najlepších. Hoci dosiahli vo svojom povolaní množstvo úspechov, varia v najlepších reštauráciách a pre slávnych ľudí, je zaujímavé sledovať, ako veľmi sa snažia aj v tomto programe, aby ukázali svojim kolegom, ale aj divákom svoje umenie a dali to najlepšie zo seba. Vytvárajú aj u seba doma doslova kulinárske umelecké dielka.
Mali ste vzťah k dobrému jedlu, resp. k vareniu, keď ste do Bez servítky išli?
Varenie bolo pre mňa vždy nutnou záležitosťou. Detičky som mala už ako veľmi mladé dievča a variť som sa učila „za pochodu“. Založila som si denníček, kam som si ručne zapisovala recepty od mojich babičiek, svokry, maminy, ocina...a keď som varila, išla som podľa receptu.
Diskusia k článku