Fedor Malík:
Chlebíčky a šuflíčky

Fedor Malík, 10. augusta 2021     3 minúty čítania

Trochu sa vám posťažujem. Keby sa k nám dnes vrátili naši predkovia a chceli by si prisadnúť k obedu či k večeri, nechápali by nás. A ani by nám nerozumeli. Ponúkali by sme im hotdogy, kebaby, produkty streetfoodového občerstvenia a oni by len krútili hlavami. Zmenil sa ten svet, veľmi sa zmenil...



Áno, boli aj pred desiatkami rokov chvíle, keď ste potrebovali čosi rýchlo zobrať do úst a navyše si „pošmáknuť“ na čomsi osvedčenom, obľúbenom a chutnom. Napríklad také obložené chlebíčky. Mäkulinké plátky bielej štricle s maslom a horčicou, plátkom syra a diétnej salámy. Neskôr prišla aj šunka, debrecínka, parížsky či vlašský šalát, plátok paradajky, slížik červenej „olejovej“ kapie. Alebo taký chlebíček so sardinkou, šprotami a s kyslou znojemskou uhorkou. V sezóne sa „znojmo“ vymenilo za kvasenú uhorku. Nezabudli sme, bola to paráda.

Svoju gastronomickú parádu potom zažívali aj naše deti. Tie u deda v Skalici milovali jeho „šuflíky“. „Šuflíkové“ jedno– či dvojhubky. Štvorčeky chleba, topený syr, plátok vyzretého nitranu či uheráku. Dedove „šuflíky“ a jeho nezabudnuteľné „homefúdy“... Doba letela, socializmus a rodil sa kapitalizmus. „Horúce psy“, burgery, „meky“ od Donalda a „špeky“ od Ronalda! To už opäť bola zmena. Zmena a chute mojich vnukov. Ani na tie si akosi nemôžem zvyknúť.

Utrápený výpočtom „dobrôt“ minulého polstoročia nekončím. Načriem ešte o dekádu liet hlbšie. Žijem pod Malými Karpatmi a chcem vám pripomenúť ešte jednu chlebíčkovú či skôr chlebovú kultúru spod našich viech. Dobrá správa pre vás. Viechy v Modre, v Pezinku aj vo Svätom Jure začínajú ožívať. Už sa tu pod vencom z čečiny podáva dobré malokarpatské víno. Je z odrôd, ktoré máte radi. Nuž a k cyrifandlu, zelenému muškátu, gutédlu a rivole vám ponúkame zatiaľ jednoduché viechové občerstvenie. Obložené chleby. Musia byť čerstvé a chrumkavé a musí byť na nich dobrá nátierka. Z oškvarkovej bravčovej masti, z bryndze, z tvarohu či z husacej pečienky. Chleby musia byť obložené plátkami cibule. Bielej, žltej či červenej. A gazda hostiteľ by nemal šanovať ani s korením a paprikou. A sem–tam by viechových hostí mohol aj prekvapiť. Napríklad obloženými chlebmi, cibuľovými či necibuľovými, novej generácie.

Už som to vyskúšal. Číslom jeden sa stáva obložený chlieb potretý kačacou masťou a posypaný kúskami nemeckého „smradkavého“ syra z Harzu. Takýto „de luxe“ obložený chlieb by ste mali konzumovať s bielym barikovým pinotom. Neviem, ako v Rači či v Limbachu, ale v Modre naň určite narazíte...



Diskusia k článku










TOPlist