"Práve toto pracovisko prispelo k dokonalému zmapovaniu potenciálu slovenskej časti Tokaja a poskytlo podklady k jeho medzinárodnému uznaniu ako rovnocennej časti svetovo známeho vinohradníckeho územia,“ hovorí Jaroslav Ostrožovič, jedna z veľkých osobností slovenského Tokaja, a dodáva, že "svet už začína chápať, že Tokaj neleží len v Maďarsku, ale aj na Slovensku“.
K medzinárodnej akceptácii Tokaja prispel aj Jaroslav Ostrožovič a jeho životná láska Moravanka Jarka. Vynikajúce tokajské vína tohto vinárskeho a manželského páru strhli pozornosť na Slovensko ako domovinu Tokaja. A zároveň ukazujú, že v tokajskom víne sa ukrýva opäť slovensko-český či presnejšie moravsko-slovenský príbeh. Ten sa však nezačína v osemdesiatych rokoch minulého storočia, ale o šesťdesiat rokov skôr, keď do Malej Tŕne dorazil na rebriniaku vystlanom slamou Josef Sedláček s manželkou a dvoma čerstvo narodenými deťmi.
Moravan Sedláček sa po vzniku Československa usadil v Bratislave a rozširoval vinice v Modre. Keď v roku 1923 štát vykúpil vinice v tokajskej oblasti, podnikavý Sedláček, muž s dušou objaviteľa, sa podujal, že tu založí nové vinohrady, súčasťou ktorých sa stala Štátna výskumná vinárska stanica.
Voz doviezol Josefa Sedláčka s manželkou a dvoma deťmi do tichého domčeka uprostred vinohradov. Nikde žiadny obchod, lekár, do dediny tri kilometre. Pani Sedláčková sa musela naučiť piecť chlieb, chovať kravy, aby rodina prežila. Sedláček sa venuje nielen vinohradom, prieskumu územia, ale v Malej Tŕni buduje slovenskú školu – premieňa dedinskú krčmu na jednotriedku pre sto žiakov. S múdrym moravským vinárom prišlo do Tokaja vzdelanie.
Po Viedenskej arbitráži pripadla Malá Tŕňa aj s výskumnou stanicou horthyovskému Maďarsku. Rodina musela opustiť usadlosť do troch dní. Keď sa po vojne Sedláčkovci vrátili, začínali odznova. A v roku 1951 všetko, čo vybudovali, prevzal štát. Aj takéto príbehy píše tokajské víno.
Ťažké päťdesiate roky vyústili v roku 1959 do zákona Slovenskej národnej rady, ktorým bola ustanovená Tokajská vinohradnícka oblasť na Slovensku. Zákon sa oprel o dlhoročný predvojnový i povojnový prieskum, ktorý urobila Štátna výskumná vinárska stanica, a ohraničil územia slovenského Tokaja výmerou 703 hektárov. Zákon, samozrejme, nič nehovoril o osudoch ľudí, ktorí skúmali vinohradnícke terény, sucho sa zaujímal len o výsledky ich práce.
Kľúčovým bolo zistenie, že sopečný vinohradnícky veniec, na ktorom ležia slovenské tokajské vinohrady, tvoria andezity, ryolity, trachyty a ich tufy, teda horniny, ktoré žehnajú tokajskému vínu. O toto poznanie, ku ktorému významne prispeli aj Moravania vrátane Sedláčka, sa oprel zákon pri definovaní vinohradníckej oblasti Tokaj.
Keď uprostred deväťdesiatych rokov skrachuje štátny podnik Tokaj, na jeho miesto nastupujú mladé súkromné vinárske firmy. Jednou z nich je aj rodinné vinárstvo manželov Ostrožovičovcov. Budujúc vinohradnícke zázemie objavujú, že jeden z prenajatých vinohradov reštitúcie vrátili rodine Sedláčkovcov. Potomkov Josefa Sedláčka osud zavial naspäť na Moravu. Keď sa tokajskí vinári s nimi spoja, zakrátko kupujú od nich zreštituovaný vinohrad aj s pôvodným domčekom.
Hovorí sa, že víno je multietnický nápoj. Možno v ňom vystopovať nánosy a prínosy, o ktoré sa v priebehu dejín postarali tie či oné národy. Československo, ako vidno, zanechalo svoju výraznú stopu aj v Tokaji. Zanechalo ju preto, lebo spoločný štát Čechov a Slovákov a, pravdaže, aj ostatných národov, ktoré ho tvorili, formoval víno na svoj obraz. Školstvom, výskumnými pracoviskami, organizáciou výroby a napokon zákonmi.
Do týchto súradníc sa dostávali ľudia, ktorým na celý život učarovali vinohrady. Tak sa Jaroslav Ostrožovič dostal do Modry, najstaršej slovenskej vinohradníckej školy, a odtiaľ do Lednice. Tu sa stretol nielen so svojou budúcou manželkou Jarkou, ale ako desiatky iných slovenských vysokoškolákov s profesorom Vilémom Krausom, otcom moderného československého, dnes moravsko-českého a slovenského vinohradníctva a vinárstva. Bolo to viacnásobné osudové stretnutie – položilo základ prosperujúcemu tokajskému vinárstvu.
Diskusia k článku