Je piatok trinásteho a mňa čaká zmena v mojom zabehnutom stravovaní. Som totiž "mäsožravec" a pokiaľ viem, Erika sa už pár rokov intenzívne venuje vareniu a stravovaniu podľa makrobiotických princípov, takže pre mňa budú nasledujúce chvíle taký malý očistec.
Na úvod trocha teórie
Makrobiotika je veľmi komplexný spôsob života, do ktorého je zahrnuté aj to, ako by sa mal človek stravovať. Ideálne zloženie makrobiotického taniera je takéto: 40 – 60 % by mali tvoriť celozrnné obilniny, prevažne varené zrno. Ďalej 20 – 30 % zeleniny, z toho 1/3 surovej, ostatná by mala byť tepelne upravená alebo kvasená. 5 – 10 % by v jedálničku mali byť zastúpené strukoviny a morské riasy. Polievky by mali zastúpené 5 % a zvyšok jedálnička tvorí ovocie mierneho pásma, semená, orechy, oleje a podobne. Odporúča konzumovať čo najviac lokálne a čo najviac sezónne potraviny.
Keďže obilniny zaberajú najväčšiu časť jedálnička, je dobré striedať obilniny s lepkom (napr. jačmenné krúpy, špaldu, ...) a bezlepkové obilniny, ako sú pohánka, pšeno, kukurica, amarant.
Zelenina je podľa makrobiotikov delená do troch skupín: koreňová, guľatá a listová. Pri príprave jedného druhu jedla sa odporúča kombinovať maximálne 3 druhy zeleniny (z každej skupiny jednu) a k tomu cibuľu.
Zaujímavé je postavenie soli v makrobiotických jedlách. Tie by nemali byť nikdy príliš slané. Soľ sa používa na začiatku varenia, aby sa stihla do jedla „zabudovať“. Ak by ste potrebovali dosoliť hotové jedlo, je vhodné použiť dochucovadlá s už „zabudovanou“ soľou, ako sú ume ocot (vyrobený zo slaných kvasených sliviek umeboshi), sójovú omáčku, miso pastu (vyrobená z fermentovanej sóje) alebo gomasio (vyrobené z opraženého sezamu alebo iných semien a morskej soli).
Mäso a výrobky z neho, mlieko a mliečne výrobky, vajcia nie sú preferované, tak isto ako biela múka, cukor, konzervačné látky a farbivá, stužené tuky či ostré korenie. Rafinované oleje sa nepoužívajú, nahradené sú olejmi lisovanými za studena.
Tak ako suroviny samotné, je veľmi dôležitý aj spôsob ich prípravy. Variť by sa malo podľa makrobiotiky na ohni – teda v našich podmienkach na plyne. Ideálne pomaly, bez tlakového hrnca.
Aby bolo jedlo na tanieri pestré nielen čo sa týka farieb a chutí, je fajn, keď má zelenina v jednotlivých pokrmoch rôzne tvary. Teda treba striedať spôsoby krájania a čo pokrm – to iné tvary zeleniny (kolieska, pásiky, kocky). Ideálne však je, aby v jednom pokrme mala zelenina podobnú veľkosť – bude sa potom variť rovnomerne.
Veľmi sa mi páči, že Erika zužitkuje na varenia takmer všetky časti zeleniny. Zo šupiek (samozrejme poriadne umytých špeciálnou kefkou na zeleninu), hlúbov, prípadne stoniek uvarí zeleninový vývar, ktorým potom podlieva ďalšie jedlá, ak treba.
Alebo ďalšia finta: aby nemusela každý deň variť strukoviny – ktorým to samozrejme trvá najdlhšie, kým zmäknú, uvarí si naraz väčšie množstvo a za horúca naleje aj so šťavou do zaváracích pohárikov, poriadnu uzavrie, otočí dolu a keď vychladnú šupne do chladničky, kde vydržia aj 2 týždne. Vraj sa to nazýva „francúzska sterilizácia“. Super vynález. Poznáte to?
Teraz by som vám chcela predstaviť náš makrobiotický obed, ktorý sme si s Erikou pripravili. Ako prvý chod bola brokolicová polievka. Možno na prvý pohľad vyzerá trochu nezáživne, ale prekvapila ma plnosť jej chuti, bola totiž uvarená z výdatného domáceho zeleninového vývaru.
Druhý chod si každý z pripravených jedál namiešal sám: Na mojom tanieri by ste našli celozrnnú ryžu s opraženým tempehom a slnečnicovými semienkami. Tempeh som jedla po prvý krát a musím povedať, že mi veľmi chutil (asi preto, že veľmi pripomínal mäso :) Dusenú zeleninu s cícerom podlievanú zeleninovým vývarom som zajedala s čerstvou reďkvičkou, cibuľkou, medvedím cesnakom a šťaveľom z Erikinej záhradky. Veľmi príjemným oživením na tanieri bola nakladaná kapusta s mrkvou a cviklou – obe boli fantastické.
A čo som prekvapivo zistila po niekoľkých hodinách po obede? Že nie som zďaleka taká hladná, ako som si myslela, že budem. Keďže sa na mojom tanieri stretli rôzne tuhé štruktúry jedla, bolo ho treba naozaj dôkladne poprežúvať a telo jedlo zrejme poriadne uvedomilo. Jednoducho, pri takomto stravovaní nie je možné hltavo jesť a obed sa nedá „odbiť“ za 5 minút. S láskou pripravené jedlo si treba naozaj užiť a v pohode vychutnať. To sa nám bude ale ľahko chudnúť do plaviek!
Recepty, podľa ktorých sme varili:
Dusený cícer so zeleninou
Brokolicová polievka so zeleninovým vývarom
Gomasio – „makrobiotická soľnička“
Základný recept na varenie cíceru a fazule
Základný recept na ryžu naturalFoto: Andrea Červenková
Ďakujem. Teším sa, že som vás mohla inšpirovať :-)
Ďakujem :-)
Ďakujem, teším sa keď môžem ľudí inšpirovať k zmene :-)