Celý tohoročný olympijský február som strávil v kúpeľoch . Olympiáda skončila , a ako hovorí Marcel Forgáč „ : Zíde Soči , zíde z mysle „... , tak už som na jej priebeh zabudol .
No vďaka svojmu koníčku , foteniu jedál , nezabudnem na celomesačnú stravu , ktorú som dostával trikrát denne , bez toho aby som musel umývať riad . Uvažoval som nad formou ako sa s vami o tento gastronomický zážitok podeliť ale vzhľadom na to , že to trvalo 28 dní a 3x28=84 , bolo by to veľa fotiek , rozhodol som sa pripraviť vám krátke videjka na ktorých vám jednotlivé chody ponúknem . A pokiaľ by ste mali záujem , tak pridám aj klip s procedúrami , aj s tými kde ležím holý vo vani .
Najprv vám však predstavím areál kúpeľov a nechám vás hádať , kde som bol . Potom , postupne , pridám raňajky , obedy a večere , potom voľno časové aktivity a na záver tie procedúry . Nočné aktivity nezverejním aby tí čo o mne majú dobrú mienku ju nezmenili a tí čo si o mne myslia iné sa v tom neutvrdili .
Otázočka: ešte stále sú na tej spojovacej chodbe vystavené popraskané drevené sochy miestnych umelcov, alebo sa niekto nad nimi zľutoval a kúpil ich?
Presne takto si to pamätám z týždňového pobytu asi pre ôsmymi rokmi, tá istá jedáleň, ten istý spôsob podávania jedál (len tá tvoja šnicľa asi nebola z tých čias).
V Bardejovských kúpeľoch som strávila aj tri týždne kuse, ale (hanba napísať) skoro pred štyridsiatimi rokmi. Bývala som v Orlíku, možno si zaregistroval malý domček napravo pri vonkajších prameňoch. Teraz tam už tuším nebýva ani personál, našťastie, bolo to dosť šokujúce. Na prízemí v dvoch izbách 4 ženy, na poschodí v dvoch izbách štyria chlapi, sprcha a toaleta spoločná na prízemí. Všetka strava servírovaná, tiež výber vopred, ale podľa diéty, ja ako žalúdkár som tam za prvý týždeň schudla tri kilá, doktor sa chytal za hlavu, lebo už pri príchode som mala pod váhu. Len medzi nami sa priznám, že na príčine straty kíl nebola strava, ale noci pretancované v bare s partiou, veď v Orlíku nebol žiadny vrátnik, ktorý by sledoval, kedy sa vraciame a takých domčekov tam vtedy bolo viac, ubytovávali tam hlavne mladých pacientov, tí si nedovolili frfľať a našli nečakané výhody, o ktorých ale prijímaciu kanceláriu neinformovali, hehe...
Tá dláo chodba tam vtedy ešte nebola, chodili sme po vonku, ale bol máj, nič nám nevadilo.
A to mi pripomína príhodu, keď sa dvaja páni, inak nerozlučné levy parketu, pohádali na ceste z jedálne v Astórii na Kolonádu. Čo povedal ten, ktorý bol slovenskej národnosti sme si museli domyslieť, ale rozhorčený hlas pána s maďarským prízvukom sa nedal prepočuť:
"... já móžem vás, ňé vy mňa..."
:Keby som teraz nieco ziadala, nedoplatim sa. Budte stastni, ze mate narok na kupele a podobne . Prajem vam to z celeho srdca, len aby to plno "chytrakov" nezneuzivalo.
Uz mozem napisat:" vitaj domov" a na Varechu?