Zapražená polievka

@sovka62 muselo to teda vyzerať a tie vaše prázdne brušká, chúďatká malé:))) ale pripomenula si mi moju prvú (a poslednú) hrstkovú polievku, mamka bola na liečení a ja som sa rozhodla, že navarím, mala som asi 12 rokov, všetky strukoviny som dala do hrnca a varila a varila až z toho vznikla betonová zmes, ktorá ani z hrnca nechcela von :)))) teraz mám 43 ale môj brat si dodnes zgustne na tomto zážitku:)))))

@sovka ,pekná spomienka,,soľ nad zlato",že!!!

ja si tiež matne spomínam,mama tiež bola v nemocnici a ja so sestrou sme robili tušimže praženicu ,spmínam aké sme boli so sestrou pyšné,keď nás nebohý otec pochválil.Nebolo nad tú pochvalu!!!Dodnes hreje na duši(môj zlatý tatíčko!)

@sovka milý zážitok, takéto zostanú vryté do pamäti navždy!

občas človek ani nemusí variť - ako školák som si raz natrel chlieb masťou (rodičia boli v práci), posolil som si ho a šiel som na dvor. aké však bolo moje prekvapenie, keď som zistil, že chlieb je sladký..! vrátil som sa a riadne som ho posolil, tentoraz už soľou, ale jesť sa nedal ani tak..:-)

Veru tak, soľ nad zlato. Už som na ten zážitok aj zabudla, ale Honestka mi ho pripomenula. O tých telocvikároch sme si vždy mysleli, že sú na hlavu, ale vymyslieť takú hovädinu, že sa dvanásťročné deti budú stravovať na vlastnú päsť, to bolo priveľa aj na nich. A ten nápad - variť v ešuse, ktorý treba držať v ruke sa tiež nemohol zrodiť v normálnom mozgu.

@haston : keď tá soľ a cukor sa tak podobajú. Mám ich v dvoch rovnakých nádobách vedľa seba a veru sa musím dobre sústrediť, aby som siahla po tej pravej. Naoko žiadny rozdiel. A teraz nám ešte balia olej a ocot do rovnakých fliaš! Jeden známy si na octe spravil praženicu, je mi síce divné, že necítil tú vôňu, ale stalo sa.

Je jeden vyrobok na svete ktory nema na sebe absolutne -totalne nic...Ani vahu ani obsah ani vyrobcu. ( ani hore ani dole ani zo zadu ani na vrchnaku.

No neblázni! A to sa naozaj predáva a niekto to naozaj kúpi? Malo byť tam byť aspoň malým písmom napísané "mačka vo vreci".

sovka ,aj ked nevyzera je to podla mna najlepsia majoneza na svete z japonska prave znama tymto abolutne "cudnym" balenim a prapodivnou plastikovou flaskou.Ktora je asi absolutna rarita vo svete.
Teraz ked ju konecne zacali vyvazat tak na nu dali taky celefanovy prezervativ s popisom ktory ked sa roztrhne stale je to ta ista biela plastikova flaska bez jedno napisu.
PS: Ale aj ten obal ma napisane jedlo od 0 do 100 rokov? dakdo ma zmysel pre humor..

 www.sushiencyclopedia.com/sushi_condiments/japanese_mayonaise.htm...

Aha, tak to už je niečo iné. To by som sa už asi aj ja rozhodla kúpiť a skúsiť. No, možno ju raz dovezú aj k nám, čínskeho tovaru tu už máme mraky.

Ja mám tiež v takých rovnakých nádobách cukor a soľ cukor mám po pravej strane a soľ na ľavej a už sa mi veru stalo a nie raz,že som si pomýlila nádoby a do uvarenej kávy som si dala namiesto cukru soľ.Zistila so to veľmi rýchlo keď som kávu ochutnala a musela som ju vyliať a navariť novú.

Zdá sa, že nás je viac takých, čo držia soľ vedľa cukru a občas ich zamenia. U mňa je to tak isto a manžel si kávu občas posolí/ ja našťastie pijem kávu bez cukru/. Pri varení radšej ochutnám, aby som nepocukrovala to, čo nemám, ale ani za svet ich nepremiestnim...Boh vie prečo?!

Sovka, mala si pravdu, takato polievka by nam nechutila. este to prve pridanie muky mohlo byt akoby v nej plavali knedlicky... potom si to predstavit nechcem.
@2010 ta mayonaise je ozaj najchutnejsia zo vsetkych druhov a minie sa velmi rychlo, lebo po nej ina chuti malokedy.

Sovka, ty si pamätáš čo si varila, ako vyzeral stan a ja si s takého to výletu v Kučišdorfskej doline pamätám, akurát tú neskonale nádhernú prírodu a ešte v tej dobe, mali sme 13 rokov, nádherný čistý a zurčiaci potok, kde som videla prvý a posledný krát potočné raky. Dodnes to mám pred očami. Čo sme jedli to teda neviem, asi bolo o nás dobre postarane. Ty si to mala o mnoho ťažšie. Nehovorím o tom, že ste sa mohli strašne popáliť.

a to ste sedeli okolo ohňa ako indiáni a každý si držal ešus nad ohňom a každému ste sypali a sypali tej múky???

@svetlana : no nie, práve to bola tá sprostosť, že každý si varil sám, vtedy kedy mal chuť a tých ohnísk tam bolo viac. To akurát my dve s Marienkou sme sa rozhodli variť spolu.

@evas : aj ten potok na Píle bol taký perfektný čistý. Umývali sme sa v ňom a brali sme z neho aj vodu na varenie. Pred pár rokmi som sa bola na tú lúčku a potok pozrieť. Lúka je zarastená krovím až po cestu a k potoku sa teda vôbec nedá dostať. A predpokladám, že nikto by sa z neho neodvážil variť, alebo piť.

ahoj, ja mám podobný zážitok, na našej dedine vyhlásili do rozhlasu, že kto chce ísť stanovať do Omastinej, nech sa prihlási, v mliekárni dostane zoznam, aké potraviny si má priniesť- paštéty, konzervy...mala som 11 rokov, tak sme so sestrou aj kamarátkou šli, boli tam aj starší 16-17 roční, podmienky podobné, v stane iba spacáky, - večer bolo teplo- do rána zima- varili tí starší, tiež sme boli viac hladní ako najedení, keď boli v koncoch, tak sme do aleluja opekali špekáčky, bohužial, v dedine bol obchod otvorený iba v stredu, krčma večer asi 2 hodiny, tá nám bola aj tak na nič v tom veku, ako v pionierskom tábore dokonca sme mali denne program, spomínam si že sme šli pešo z Bánoviec z kúpaliska a kúpeľňa bola tiež v potoku, zažili sme tam aj kopec srandy, tí starší aj "medziľudských vzťahov" ale na ten týždeň v živote nezabudnem.

@makovicka : aj my sme veru šli peši, vlastne behom z Píly na Červený kameň, čo je teda riadne do kopca. To sa telocvikári na nás naštvali, lebo o jedenástej večer nebolo v stanoch hrobové ticho (ako by aj mohlo byť?) a tak nás vyhnali z postelí a prikázali bežať do kopca až po hrad a späť. Riadna drina, poviem ti, a ráno sme ako pokračovanie trestu mali budíček o 5.00. Tiež nezabudnem, pamätám si ešte aj ich mená.

Asi sa "kedysi" mohlo všetko, nechápem ,že nás tam rodičia pustili, šiel s nami 1 dospelý- vedúci. Tiež ma napadlo meno jedného chlapca z Omastinej, nosil mi kvetinky, neskôr aj nejaké jablká, bola som z neho paf... až sa ma spýtal na vek, potom bol asi on šokovaný, ale spomienky sú dodnes živé, odvtedy som nebola stanovať a nikdy by som nepustila moje dcéry stanovať.

@makovicka : aj pre mňa to bola prvá a posledná stanovačka v živote. Manžel ma síce raz nahovoril, že vezmeme decká stanovať na Balaton, ale pre zle značené cesty sme na noc skončili pri Sent Endre, stan sme ani poriadne nerozložili a na druhý deň sme sa vrátili domov. Pre mňa už asi naveky len hotel, aspoň štvorhviezdičkový, čím väčší, tým lepší a izba s balkónom, to je to pravé. Ani penzióny nemusím.

s tým hotelom súhlasím a k nemu all inclusive, s rannou kávičkou až do postele, lebo keď mám ísť na dovolenku, tak oddychovať a nie celé ráno stáť pri sporáku a poobede ešte 2 hodiny upratovať.. tak to je už pohodlnejšie doma.

@makovicka : áááno, takto sa to páči aj nám.

Ja sa ešte vrátim k tej " inkognito " majonéze. Aké asi mala zloženie, keď bola taká dobrá. Chcela by som tovedieť. Asi vedeli, prečo to tam nenapísali!

@sovka pekné čítanie. Podobné zážitky má väčšina z nás skôr narodených:-))). Pobavila si ma a pripomenula si mi podobný zážitok.
Možno ho napíšem aj ja, keď budem mať chuť. A teraz už tiež mám radšej len pohodlie:-)))