Z histórie lodných kuchýň

zemo - fotkazemo, 12. novembra 2009
Dosť bolo srandy, teraz niečo vážne. Chuť diaľok a vôňa neznámych krajín sa v minulosti veľmi nesľúbila s vôňou, ktorá vychádzala z lodných kuchýň alebo misiek, do ktorých fasovali moreplavci menáž. No dávne plavby s varechou mi poskytli toľko zaujímavého, že by bolo hriechom vám o nich aspioň niečo nenapísať.

Tak po prvé: predstavte, že pizzu neobjavili Taliani, ale dávni Vikingovia počas ich plavieb. Tvrdí to nórska bádateľka Astri Riddervoldová. Vyhladovaní moreplavci jedli cestové placky ochutené na vrchnej ploche mäsom či zeleninou už na začiatku deviateho storočia. Práce na vykopávkach odhalili pece i kamenné tácky, na ktorých jedlo podávali. Podľa bádateľky zdobili vtedajší kuchári všetkým, čo v danom ročnom období k zohnali.

Neskôr lodná kuchyňa stredovekých moreplavcov mala veľmi jednoduché menu. Sušené nasolené mäso so suchármi, ktoré sa zapíjali vodou alebo v deň sviatku rumom. Nečudo, že si posádky spestrovali stravu ako sa len dalo. Keď pojedli živé zvieratá, napríklad portugalským moreplavcom dobre padla i Bacalhau, teda sušená presolená treska. Vydržala im dlhé mesiace plavby Doteraz ju milujú všetci Portugalci. Ale aj tá sa minula.

Prečítajme si, čo napísal kronikár výpravy Fernanda de Magalhaesa 28. novembera 1520. "Jedli sme sucháre, vlastne už prach s červami zmiešaný a vodu žltú, až zhnitú sme pili mnoho dní, a taktiež hovädziu kožu sme jedli, ktorá bola podložená pod rahnami..." Nečudo, že keď pri brehoch južnej Ameriky objavili tučniakov, padli im nesmierne vhod. Vtedy tieto živočíchy nielen získali po prvýkrát pomenovanie penguin, ale skončili po prvý krát na tanieroch Európanov. Moreplavci nemali ani tušenie, či ide o kríženca ryby so vtákom alebo o prapodivnú rybu s krídlami, ktorá nelieta. A vlastne im to bolo jedno. Zamerali sa iba na to, ako prežiť plavbu.

Dávni moreplavci vďaka jednostrannej strave zdravotne trpeli. Krvácali im ďasná, vypadávali zuby, boli malátni, tvorili sa im modriny, boleli ich svaly a kĺby. Všetko boli príznaky skorbut. Dôsledok dlhodobého nedostatku vitamínu C. Príznaky lékari poznali, len nevedeli, ako pacientov vyliečiť. Nikomu nenapadlo, že riešenie je pomerne jednoduché. Prišiel na neho až v polovici 18. storočia anglický lodný lekár James Lind. Dvanástim námorníkom trpiacim skorbutom naordinoval podobnú stravu. Časť chorých naviac dostávala jablčné víno, časť ocot a časť južné ovocie. Uzdravili sa však iba tí, ćo jedli ovocie. Denne stačili dva pomaranče a jeden citrón.

James Cook dával svojim námorníkom kyslú kapustu s rovnaným efektom. Zaujímavé pre nás je, že spôsob výroby kyslej kapusty prevzali Slovania od Tatarov a až naši predkovia ich láskavo prezradili svojim západoerurópskym susedom. Keby nás nebolo, všetkým Cookovým námorníkom vypadnú zuby…

Ako išiel čas, lodná kuchyňa sa menila. V polovici 19. storočia mnoho lodí smerovalo do krajiny zasľúbenej – do Ameriky. Aj keď v roku 1848 lodným spoločnostiam nariadili zabezpečiť pre cestujúcich jedlo a nápoje, veľmi sa nevyznamenali.

Lodný jedálniček pozostával podľa spomienok vysťahovalcov z horkej rannej kávy, na obed bol kúsok hovädzieho mäsa, veľmi slaného a napoly zhnitého, k tomu trošku hrachu alebo fazule a večer pár kvapiek horúceho slabého čaju. Na osem dní plavby mali na hlavu prídel kilo a pol čierneho sušeného chleba z otrúb a piesku a kilo bieleho chleba z polovice plesnivého.

Svojrázna Čechonemka sa o jedle na plachetnici lapidárne vyjadrila : „…a to šrádlo na něm unter Hund und Schweine“ a o samotnej plachetnici „…to bejt šíf, že jsme na něm Kolumbusa o moc nepšedhonili“.

Preskočme pár rokov a nasmerujme doi inej lodnej kuchyne. Zachovalá sušienka, ktorú vylovili z vraku Titanicu predali na akcii v prepočtu za 120 000 korún. Vlastne asi mala hodnotu. Keď sa sušienka za tie roky v mori nerozpustí, má asi riadnu cenu. Najväčšia námorná katastrofa sa stala 15. apríla 1912.

Z Titaniku sa z toho dňa zachoval jedálny lístok menu z druhej triedy: consommé Fermier, pórková polievka, filé z kambaly, vajce ála l´ Argenteuil, kura ála Maryland, corned beef, zeleninové knedličky. Z jedál na roštu sa podávali grilované baranie kotlety a varené, osmažené či opekané zemiaky. Z múčnikov ponúkali na výber medzi vaječným pudingom, jablčným pyré a pečivom. V poslednom riadku jedálneho lístku stálo: " Chladený čapovaný ležiak z Mníchova, pohár 3 alebo 6 pencí".

Nemám pre vás priamo tieto recepty, ale určite uvítate pravé námornícke bašty, ktoré si môžete pripraviť či už pri mori na dovolenke alebo po nákupe v supermarkete, kde už v mraziacich boxoch dostanete všetko potrebné. O chvíľu sa objavia v mojich receptoch. Želám vám dobrý vietor do plachiet nielen v tento deň!

@zareaguj


Diskusia k článku




 



TOPlist