Zatko u nás, ked bolo ešče teplúčko, dodatečno oslavuvál svoju 40-tku. Furt sa to nedalo jakosik skoordinuvat, až ščúl sa to podarilo. Tak sme to spojili ze švagrovu 60-tku a ze šeckýma menynáma a narodzenynáma z celého prvého polroka. Lebo šak neny masáca a nebodaj aj týdna, keby négdo néčo nemal, nááá, do si to má šecko pamatat?! Aj to mám popísané a ešče sa mi stane, že nekoho prešvihnem, tak som to vymyslela takto. Ale nerobilo sa nyšt extra a any sme sa nezešli šecci, celá rozkošacená rodzina, boli len tí „najpotrebnejší. Jááá som navarila , dcéra napékla a tak sme si posedzeli a šeličo pospomínali. Aj na to, jako si dali „do nosa“ mój zatko ze švagrom na švagrovu 50-tku, pred 10-ci rokáma. Ftedy céra aj plakala od jedu, lebo takého ho vidzela v manželstve prvý ráz. Ale, jako sa hovorí, že šecko ráz mosí byt poprvé. Som jej hovorila, že takéééé ešče zažijéééé!!!!! Ona, že šak nech skusí!!!!! No pár rázy sa mu to už pritrafilo. A teda ščúl si to ze švagrom zopááákli....strískali sa obydvá až no!!! Ale tak „do vesela“. No nasmáli zme sa na ných, lebo sa aj trocha predvádzali. A po dlhých rokoch sa u nás na dvore aj spívalo. Išlo to aj falešno, ale čo sceš jaký výkon od potrundžencóf....Navédla som ich já, lebo som si myslela, že ked budú spívat, nebudú pit, ale čerta rohatého!!!! Trocha som im scela aj pomoct, ale po chvílke mi napadlo, že tí, čo to očujú, budú myslet, že som nachnápaná aj já....a ostala som radšik cicho.....šak to bych neprežila, keby si to ludé o mne mysleli....načisto strízvá, lebo já nepijem nyšt, to by sa zmescilo šecko do decového pohárka, čo já za rok vypijem.... a prirátat mna k hentakému „spívanú“...To tak ešče!!!!! Ale už k večeru demižón céra mosela skonfiškuvat, lebo chýbali ešče ale dva pohárky a už by domov o svojich nedošli. Aj som pre istotu nachystala pelechy, ale nebolo ich treba, naščascí. Aftáky necháli u nás a išli peši. To by ste mali vidzet, jaký krotkí na druhý den došli pre tí aftá! ....Najprf švager sám, bez sestry, tá trucuvala na rodičovském dome, lebo švager mál teho na rováši až „ uložené“ spred pár dný. A potom poobede došli naši. Zatko ma pre istotu radšik hned popadél a vyscískal jako „svoju miluvanú svekrušku“. Vnuci mali z teho šeckého šou, lebo tatka ešče takého nevidzeli. Kerý pred kerého mi referuvali, jako včéra večér išli domo peši a jako otec s ujcom vyspevuvali, že sa mama bála, aby na nich negdo nezavolal policajtov. Ale že takých „poscihnutých“ postretali vácerích a teta /moja sestra/ sa len obávala teho, že ich negdo známí zláka do nekerého šenku, lebo po ceste ich mali najmén tri..A že sa strašne nasmáli, ked vidzeli, jako sa tí „poscihnutí“ s týma našíma „poscihnutíma „ pri stretáný zdaleka vyhýbajú a ked sa spoznali, jako sa len objímali a potrásali si rukáma a blabotali páte cez deváté......Temu mladšému vnukovi furt neišlo do hlavy, že prečo tato ze strýcom išli po chodnýku tak, jako keby obchádzali nejaké bariny.......lebo šak tam žádné neboli....Ale na ščascí sa nestalo nyšt horšé, dorazili teda domov a padli jako podtatý.....chlapiská chrápali jako keby rezal na cinkulári a baby nemohli od jedu zaspat....ale šak potom pospali šeci a vyspali sa z „opice“. Céra „pre istotu“ poskovávala šecký pirule od hlavybolená a dokonca skovala aj sodabikarbónu, nech si „ to svoje“ mužíček pretrpí. Starší vnuk mi šuškal, že sa nad ránom velice nalakal, lebo že ho zobudzíl šromot v kuchyne. Že sa celý skovál pod duchnu a len tak jedným okom kukál, čo to bude za strašidlo. V kuchyne ostalo cicho, ale šramot sa blížíl do izby. V izbe bolo šero, z pouličnej lampy sa trocha svícilo a tak sa vnúčik odvážíl vykúknut. Jak odhrnúl duchnu, rovno nad ným, kúúúúščiček od jeho hlavy uvidzél strapatú hlavu, jako ide na neho prikúkat........Teda, chudátenko, mosél sa velice len zlaknút, lebo zreváááál jako by ho drali nélen on, ale aj to „strašidlo“. Lebo to bol jeho vlastný tatko, kerí nečekál, že jeho potomek bude hore a teda sa ho též lakél. Po chvílke že došél k sebe jeden aj druhý, to už ale aj mama zažala lampu, vychystaná ratuvat rodzinu. Chudák tatko s naježenýma vlasama vysvetluvál, že išél zobudzit chlapca aby sa opýtál, de má mama v kredenci nejakú šuménku, lebo že ho velice smadzí..... Ale aj sestra mi volala, že šecko bolo výborné a čo sa týká teho jejiného oslávenca, že ona sa na „neho“ ščúl akurát tak móže zvysoka vy....že nech ho choda šlak trefí.....no, po tolkých rokoch a skusenoscách sa jéj any nečudujem...Ale šak ony sa zas udobrá.....Náááá, aby som neklebecila len o druhých, mosím povedat aj o nás. Aj ten mój sobášený dzetko, najprf išól tak smelo ze začátku s nyma, ale po prvém pohárku som ho zhaltuvala, reku, dzetko „lanksam-tempo“, na to sa silno urazíl a vydržál pri jedném pohárku až dokonca....len po mne gánýl, ale nakonec , aspom vidzél, jeké je to „príjemné“ s takým načápaným človekom.....ale som si neodpuscila poznámku, že šak jááá som to mala s ným také isté, ked né horšé, celý náš dosavadný život....tu máš na!!!! Ináč by sa mi bol pupák na jazyku vyhodzíl, kebych mu to nestrčila pod nos.....No on má zdravotné problémy a má zakázané picí, tak preto som ho „retuvala“.
Ale ináč šecko dopadlo, chvalabohu dobre a na desat rokóf máme „pohov“. Lebo na náščevu k nám chodzá na tých aftákoch a ftedy si nemóžu štrngat na zdraví. A za tolký čas si „teho ušporujú“ na takýto zážitek. Len aby sme šeci v zdraví ten čas dožili........
Nááá a to by bolo asi tak šecko, no, šak sa nehnevajte, že som vás tolko zdržala, ked já to kratší poviprávat nevím....Majte sa tu šecci pekne a vinšujem vám šecko dobré.....
Takto sa zliezame aj my, pravidelne kvartálne, kedy sa povinšuje krížom krážom všetkým čo mali narodeniny alebo meniny. Len guľatiny sa oslavujú zvlášť. Nuž a čo by to bola za oslava, keby sa nepopilo? Popije a je veselo, lebo veru môj muž je riadny nalievač. Striehne ako sup na prázdny pohárik, ten nemôže vidieť, hneď ho musí naplniť. Po druhom litríku vína naši zaťovci začnú spievať, dvaja z nich majú absolútny hudobný hluch, takže umelecký zážitok ako hrom! Vždy sa na takúto akciu teším, síce roboty ako na kostole, ale tá radosť mať ich všetkých pod jednou strechou (aspoň na chvíľu) to vyváži.
Začínal s týmto: Ja sem vyróstel v peknej dzedinke pod Karpátama. Kedysik sa to menovalo Svinský potok, potom , ket došly Nemci, premenuvali to podla seba že Švajnsbach, po Nemcoch, ket došli Rusi, premenovali to na Viničné, a to preto, že dze si kukel, šadze bol vinohrad, samé záhrady - sady, tak preto. No a ket sa šecko skončilo, tak negdo múdry na tabulu pred dzedinu pred to Viničné dopísal "S", na a zaseky sme boli jak na začátku.
A keˇˇd spomínal na kamarátov, tak o jednom hovoril, že :očúvajte, on vám mal takú svekrušu, že ket kukla do mléka- hnet skyslo, a ket si sedla na korunu, ešče 25 halíru trčalo. Aj Mišo mal svekrušu, téj též trčalo 25 halíru, ale ze stokorunačky.
A ket chudera umrela, šeci sa čudovali, že prečo na truhlu sype nejaký bíly prášek. Až ket sa po pohrebe stretli f šenku, tak im to vysvetlil - že aby ju tá zem slovenská lachči strovila.
Poznala som Milana Mlsnu, veď bol "náš človek", z nášho mesta a tu aj odpočíva.
Milá @tetulka , nech Ti to píše aj naďalej tak dobre, aj keď my z Východu musíme niektoré pasáže čítať trochu pomalšie, ale to nevadí:-)))