Zdroj: www.pozitivni-noviny.cz
Bumerang
„Poď na mariáš,“ volal som cestou z roboty Pištu.
„Nemôžem, čakajú ma doma. Dokonca má dnes prísť aj svokra,“ skonštatoval.
„No, len sa už toľko neondej, či sa musíš stále držať ženských sukní? Malý výpad ešte nikdy nikomu nezaškodil,“ trval som na svojom.
„Naozaj, nejde to,“ povedal Pišta a ponáhľal sa na električku.
Naštval ma. Neviem, prečo sa ma tak hlboko dotklo jeho odmietnutie. Pozrime sa, zrazu akú frajerinu strúha. A doteraz som mu bol dobrý? Toto tak nenechám! Pomstím sa mu.
Hneď na druhý deň som vzal všetky koberce z nášho bytu a hodinu som ich prášil a tepoval rovno pred našim činžiakom. Prestal som až vtedy, keď som mal istotu, že ma videla Pištova žena. Vydrhol som okno na kuchyni a za ním spálňové, potom som zobral zásteru a cesto na koláč, čo sa chystala zamiesiť moja žena a provokačne som sa vystrčil na balkón. Za tým nasledovalo vyšľahanie krému, škrabanie zemiakov a v podvečer som sa išiel hrať s deťmi na piesok pod oknami.
Vôbec som nepočítal s tým, že moje počínanie bude mať až takú odozvu. Pišta bol totálne zlomený. Videl som spoza záclony, ako musí otrocky makať v manželkinom výsostnom teritóriu. Umýval okná, vláčil nákupy, deti do škôlky a jasieľ, vešal bielizeň, vybavoval, obstarával až do vysilenia.
„Prosím ťa, prestaň blbnúť, veď tá moja mi nedá ani vydýchnuť. Hovorí, vraj, ber si príklad zo suseda, ten svoju ženu naozaj miluje a ty čo, há?“ Prosil, žobronil a dobiedzal, kade chodil.
Bol som neoblomný a nadmieru spokojný. Môj plán vyšiel. Mohol som pokojne ukončiť šaškovanie a vzdať sa provokácie. A tak som sa prestal zaujímať o domácnosť.
To som však robiť nemal. Pri prvej sabotáži hodila žena do mňa zásteru a prikázala:
„Poďme, daj mäso do pácu, urob šalát a povysávaj byt!“
„Ani náhodou, čo som nevoľník?“ odvrkol som jej flegmaticky. Šmaril som zásteru do kúta a ľahol som si na gauč.
Schytila kufor, nahádzala doň šaty a povedala:
„Odchádzam k mame, s takým… s takým… nebudem ďalej márniť čas,“ nevedela mi prísť na meno.
Nuž, zostal som sám. Čo som si navaril, to si musím zjesť.
Keď mi už bez nej bolo veľmi smutno, pobral som sa k svokrovcom.
„Drahá, vráť sa,“ podal som jej pralinky, ktorých by zjedla aj tony. Skončili v kúte a kyticu orchideí nemilosrdne vtlačila do koša. Som zničený, pomyslel som si. Z pravého vrecka kabáta som vytiahol varešku a zaregistroval som u nej sotva badateľné trhnutie kútika úst. Pokračoval som v konsolidácii manželských vzťahov tým, že som z ľavého vrecka na znak mieru vysúkal bielu prachovku a zamával som jej ňou pred očami na znak rezignácie. Ovládla sa a mne nezostalo, iba zájsť do krajnosti. Otvoril som novučičkú kuchársku knižku a povedal som:
„Pozri, čo som si kúpil…“
Poddala sa a vrhla sa mi do náručia.
Aj ja Ti prajem dobré ráno. Naozaj ma ľutovať nemusíš lebo Ti uniklo, že ten článok a teda aj príbeh či už pravdivý alebo vymyslený, nie je môj. Je to prevzaté a máš tam uvedený aj zdroj odkiaľ. Ale oceňujem Tvoj zmysel pre zhodnotenie tohoto príbehu. Pekný deň Ti prajem.
Schválne som to tam napísal aby to prilákalo čo najviac Vás, naše milé Varecháčky. Samozrejme som rátal s tým, že každému sa to páčiť nemusí ale mojim úmyslom bolo trochu odľahčiť tú zlú atmosféru ktorá poslednou dobou panuje na Vareche. A ak sa mám vyjadriť k Tvojmu komentáru, tak len to, že Vám ženám ktoré denne robíte to čo je popísané v tomto príbehu patrí obdiv a veľká vďaka. Aspoň taký je môj pohľad. Samozrejme ani to sa nemusí niekomu páčiť. Pekný deň Ti prajem.
A k tomu príbehu, zmysel to má a kto chce vidieť pointu, tak ju aj uvidí. Môj drahý síce varí, ale viac nevarí ako varí, zato povysáva, nakúpi a operie a podobne. :-) Nesťažujem si :-)
súhlasím s @kukulienka71 , okrem toho milovaná žena je krkom, ktorý otáča hlavou milovaného :-)))
u nás je to tak, on spraví to, čo ja chcem, len musím mu nechať pocit, že on to chcel tak :-)