Jediným pápežom, ktorý zatiaľ napísal kuchársku knihu bol Pius V. (1566-1572). Inšpiráciou pre jeho "Tajomstvá kuchyne pápeža Pia V." bol určite jeho kuchár. Veľký reformátor kulinárie. Prvý muž, ktorý spomína vidličku, či názov syra mozzarrela. Okrem Pia V. kuchtil pre ďalších piatich Svätých Otcov. Bol to Bartolomeo Scappi.
Veľkým prelomom a začiatkom hviezdnej kariéry tejto prvej gastrocelebrity bol rok 1540. Vtedy ho kardinál Carpi poveril prípravou stravy počas volieb nového pápeža po smrti Pavla III. Slávna trojmesačná volebná žranica kardinálov bola len tak mimochodom v čase, keď si hladujúci taliansky vidiek varil polievku z lúčnej trávy a mestá boli posiate mŕtvolami, obeťami hladomoru.
Kardinálov podľa vatikánskeho volebného poriadku zatvorili a nepustili ich von, kým nezvolia svojho nového šéfa. Pretože im už vtedy vychýrený Scappi varil spolu s päťdesiatimi pomocníkmi, veru sa s voľbou neponáhľali. V pokoji sa prežierali cez jeho takmer tisícovku receptov, ktoré neskôr vydal v prvej skutočnej kuchárskej knihe, ktorá znamenala revolúciu s varechou.
Po troch mesiacoch už mali ostatní cirkevní papaláši plné zuby nenažraných kardinálov – voličov. Scappiho im zobrali. Okrem erárnej vody a chleba si museli začať variť sami z vlastných zásob. Nového pápež zvolili do dvoch dní.
Kardináli sa porúčali, Scappi vo Vatikáne zostal. Z odborných publikácii viem, že sa „pri príprave jedál kládol dôraz na harmóniu a vyváženosť menu. Sústredil sa na šetrné a presné dodržiavanie času pri tepelnej úprave, ktorá bola náročnejšia na zručnosť kuchára. Zároveň obmedzil vysokú spotrebu korenia, ktoré prehlušovalo charakter jedla.“
V roku 1570 v Benátkach vyšla jeho tisícovka receptov v šiestich zväzkoch. Mali pápežskú pečať a stali sa kulinárskym štandardom aj pre ostatné svetské vznešené i menej vznešené kuchyne. Prvá kuchárka, ktorá povýšila taliansku kuchyňu do nebies sa volala Opera dell" arte dell cucinare.
A k tej kulinárskej histórii - neviem, či niečo také vyšlo. Mám dosť zaujímavostí, rád ponúknem. Len my naznač, čo učíš a hlavne aký vek majú tvoji zverenci, keď im dávaš na spestrenie pikošky z Intímnej hostórie:-) Aby si po mňa neprišla zásahová jednotka mravnostnej polície...
V maďarských literárnych kruhoch sa na prelome 19. a 20. storočia tvrdilo, že za výnimočné básnické schopnosti poetického barda maďarskej revolučnej poézie Sándora Petofiho, ktorý iba pre zaujímavosť sa narodil a dlho rástol ako Slovák Alexander Petrovič, môže kuchyňa jeho starej matere z druhej strany Dunaja. Vraj práve jej úchvatná maďarská vára pomohla k jeho úplnému preonačeniu na maďarského vlastenca.
Vraj sa potvrdilo, že čo na jazyku, to na srdci - čiže ťažko sa mohol niekto s maďarskou stravou na jazyku vyznačovať za Slováka so zapáleným srdcom.
V básni Hortobáďska krčmáročka (Hortobágyi kocsmárosné, 1842) spomína Šándor P. na svoje vakácie (prázdniny) v osamelej csárde svojej starej mamy. Práve vďaka jej úchvatnej polievke začal byť čoraz viac revolučným a jeho básne doslova sršali nenávisťou voči mocným.
Niektorí neprajníci vysvetľovali jeho náhly plameň revolučnosti nadbytkom malých sakramentsky štipľavých červených papričiek , ktoré jeho omama dávala do polievky s nežným úsmevom, že to môže Šándorko nyugodtan eszik, lebo to nič nie je, to sú iba nagyon kevés cseresznye.
Keby si chcela inovovať zatuchnuté osnovy našich škôl, len daj vedieť, ja ich prevetrám!
Sem-tam zadám detičkám na úlohu vymyslieť jedálny lístok Slovanov, ale je to ťažké, lebo aj napriek tomu, že si vymenujeme rôzne suroviny, ich fantázia nesiaha ďalej ako po pečené kura so zemiakmi (čo z pochopiteľných dôvodov Slovan na tanieri nenašiel). Takže učím všetko od praveku až po 20. storočie a pápež aj s kuchárom sa mi hodia do 7. ročníka. Neboj...všetko, čo nebude čistá fikcia, sa mi podarí niekam šupnúť :-)
Len či vedia, čo je to cholesterol.
Ale vážne, niečo nájdem.
P.S. Ako vyučenú profesorku dejepisu Ťa upozorňujem, že neexistuje čistá fikcia. Fikcia má reálne základy alebo sa ešte stane skutočnosťou. To sa mi mnohokrát potvrdilo, keď som mystifikoval a zrazu o nejaké roky som kdesi - kamsi počul, že to čo som si vymyslel ako nebetyčný blud je pravda, o ktorej som ja prisámvačku vtedy nemal ani potuchy, nieto ešte poznatky.