Spomínam si, prečo sme tú popolcovú stredu nazývali tiež „škaredou stredou“. Starší miništranti nám mladším, keď sme sa v sakristii po skončení obradov vyzliekali „do civilu“ so zbytkami popola ponatierali celú tvár a potom sa nám vysmievali: Ty si ale pekne škaredý! Sprvu nás to aj hnevalo, ale nakoniec sme mali z toho zábavu. Z detstva mi ostala v pamäti popolcová streda ešte v inej súvislosti. Tou stredou sa začal prísny 40-dňový pôst. Mama nariadila vydrhnúť popolom (nie tým posväteným), ktorého sme mali dostatok v peci, všetky hrnce a vôbec riad, aby na nich neostalo ani trochu nejakej mastnoty. (Neviem, či toto rodičia vedeli, ale zrejme vlastnosti popola poznali a aj ho za tým účelom používali. Neskôr som pochopil prečo. Ten totiž obsahuje potaš, teda uhličitan draselný, ktorý je výborným odmasťovačom. Veď vtedy ani neboli ešte známe nijaké saponáty ako dnes Jar, Pur a množstvo iných. Poznali síce sódu bikarbónu proti páleniu záhy a sódu, z ktorej po pridaní starých tukov sa cez vojnu varilo mydlo.)
A tak sme všetci doma museli umývať a umývať, až boli všetky „hrnce, misky i rajničky“ skoro ako nové. Po celých 40 dní pôstu sa nič mäsitého nepripravovalo. Pritom sa pripravovali celkom chutné jedlá zo zemiakov, kapusty, cvikly, jačmenných krúp, múky a niekedy i ryže, keď sme sa k nej dostali. Občas sme mali aj kukuričnú kašu (kukurydzanku). Tú som mal obzvlášť rád. Uvarená sa dala do hlbokého taniera, trochu sa rozotrela, aby vznikla malá priehlbeň. Do nej sa dalo za lyžicu roztopeného domáceho masla. Maslo sa muselo opatrne pražiť len dovtedy, kým nezískalo príjemnú vôňu začiatku zrážania sa bielkovín. Keby sa nechalo na sporáku chvíľku dlhšie, zhorklo by. Časť kaše sa vyjedala s maslom a zbytok so sladkým mliekom. Tiež mi chutili varené zemiaky s „juhou“. Bola to vlastne len prevarená kyslá voda z kvasenej kapusty, pokorenená a popaprikovaná. Ako omastok okrem masla sa smel používať aj ľanový olej.
Ľanové semeno sme chodievali lisovať do nejakej „poľskej“ obce. Bolo to pred vojnou a do školy som ešte nechodil.
Pamätám sa len, že sme tam chodili na voze alebo na saniach. Na tú cestu som sa vždy tešil, i keď som cestou dosť zmrzol. V tej lisovni, myslím, že to bol nejaký starý mlyn, bolo príjemne teplo a bolo tam cítiť zvláštnu, ale pre mňa celkom príjemnú vôňu. Tú som si zapamätal dodnes, lebo vtedy nás tam ponúkli chlebom obaleným vo vajíčku a opraženým na ľanovom oleji. A keďže som bol aj veľmi hladný, náramne mi ten chlebík chutil. Aj neskôr, keď som už bol „veľký“ a na roľu, kde som kosil mi doniesli k raňajkám omeletu smaženú na ľanovom oleji a bielu kávu, cítil som sa ako „v siedmom nebi“.
Vtedy sme pôst chápali ako povinnosť veriacich. Teraz to chápem aj ako veľmi osožnú záležitosť pre telesné zdravie. Išlo tu tiež i o ozdravenie ducha. Bolo potrebné zmieriť sa s tým, že sa vedome zriekame prejedania sa a konzumovania mnohých dobrôt. Získavali sa tým aj kladné vôľové vlastnosti. Občasný pôst má práve v dnešnej dobe množstva rozličných gurmánskych lákadiel svoje opodstatnenie. Mnohým ľuďom by to len prospelo.
V dobe mojej mladosti sme ten 40-dňový pôst, nielenže museli, ale aj ho skutočne dodržiavali. Po celých 40 dní pôstu nás však neopúšťala vidina Veľkej noci s dostatkom v pôste odopieraného jedla. Tešili sme sa špeciálne na veľkonočné jedlo, ktoré sa len v našej obci a vo filialke tradične pripravovalo. (Viem, že v susedných obciach ani v okresnom meste, kde som po vojne pôsobil, ho nepoznali).
Tu je recept: Do cmaru (môže byť tiež rozmixované kyslé mlieko alebo zakysanka) sa dá nastrúhaný chren 2 až 3 polievkové lyžice na liter. Toto sa pripraví predom, aby sa naležalo. Potom sa na malé kocky nakrájajú uvarené zaúdené klobásky, šunka a na tvrdo uvarené vajíčka. Uvedená zmes sa zaleje príslušným cmarom a k tomu sa zajedá veľkonočný sladký biely chlebík s hrozienkami. Toto jedlo má neobyčajne vynikajúcu chuť.
Neuškodí vyhladovanému žalúdku a mládencov, ktorí po veľkonočnej oblievačke (u nás používali len voda a voňavka, nie korbáče) chodievali takmer „po štyroch“ vie postaviť na nohy. Kto tomu neverí, nech to skúsi!
Musí chutiť naozaj zaujímavo keďže sa zmiešajú rôzne chute. ;-)
Úspešne sme ukončili maľovanie obývačky, zvládli sme aj upratovanie, vydýchli sme si . Konečne je zase niečo v richtiku!! Lenže ......... na dnešnom výlete do Lipovej po novú formu na oplátky sme si užili všetko príjemné, čo sa dalo. Príjemne sme si pri kávičke porozprávali s manželmi Ondriskovými, rozlúčili sme sa a poďho domov.
Cestou sme navštívili našu vnučku v Šali, posedeli sme si v reštike na jej obľúbených palacinkách s čokoládou, rozlúčili sme sa, vybrali sme sa na cestu domov. V spokojnom rozjímaní cestou sme niekoľkokrát zastavili a obdivovali rozkvitnuté "jabrátka" v predzáhradkách, a v tom telefón:"Mami, kde ste?" . A jej, synček má o nás starosť, či sme v pohode. No dovtedy sme boli, pokým nám neoznámil:"Mami, vytopil som chodbu, pral som a stalo sa, že voda z pračky......" , no zbohom rodina a piš!!!!! Niekoľkomesačná plávajúca podlaha na chodbe.... Keď sme prišli domov, zdanlivo bolo všetko v poriadku, ale už nie je. Vodička si vyžiadala svoje... ešte mi je z toho naozaj na nič, opatrne diskutujem s manželom, aby sa jeho zdravotný stav nezhršil, to viete, srdiečko. Ale je úžasný, zobral to na vedomie, a kupodivu nenadával ani minútu. Jednoducho - deň blbec. A začal už od rána zle, keď syn zistil, že má na aute defekt, a bolo málo času na opravuk, fofry, fofry... a to mi v pivnici ešte stojí môj bicykel s niekoľkodňovým defektom...Skrátka - týždeň blbec. Tak som sa vám zverila , a možno mi je ľahšie.
Keby sa to dalo napraviť aj tam, na druhej strane zemegule,kde trpia miliony obyvateľov v beznádeji. A z toho ich strašného osudu mi je oveľa smutnejšie.
Ďakujem ti za povzbudenie, iste, - nie je to nič, čo by sa nedalo napraviť. Ale... poznáš to - "to si celý ty, nedáš si pozor...", " Keby si viac premýšľal...", "všetka robota bola zbytočná a zase peniaze, peniaze..." , a podobné debaty, hoci sa hlas chvíľami zvyšuje, potom príde k uvoľneniu - akémusi zmiereniu s danou situáciou, a druhá strana striehne, vysvetľuje, ospravedlňuje sa, a pod náporom tlaku na prsiach vybuchne, ohradzuje sa, porovnáva, pripomína iné situácie - "iné kalamity".... - a takýmto situácii sa vyhýbam, hlodá ma to, nedá spať. Aj dnes ráno už o piatej som potichučky vstala, zisťovala situáciu a nakoniec som si pozorne prečítala podmienky, za ktorých by poisťovňa bola ochotná prispieť nejakým tým grošom na opravu.
Krupicazapešt, veď platím poistku domácnosti roky rokúce, tak nech mám aj ja z toho nejaký osoh, nielen oni-ony :)))
Ach jaaaj, už to vidím - tú" krížovú cestu" - keď mi pred niekoľkými rokmi ukradli bicykel z pivnice, zahlásila som to na poisťovňu - poslala som im aj uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci, kde som pri výsluchu uviedla, že síce bicykel mal už nejaký ten rok a ja blbec korunovaný - uviedla som tam aj to, že som ho zakúpila cca za 15000 sk, čo bola na vtedajšiu dobu slušná suma za bicykel. No a samozrejme, hodnotila som si ho podľa seba na sumu cca do 5.OOO sk. Poisťovňa mi odpísala, že nemám nárok na peniaze, pretože podľa vtedajšej mojej poistky som mala nárok na náhradu takého bicykla, ktorý by mal hodnotu cca do 3999,-Sk. Píšem cirka, lebo už si presnú sumu nepamätám. JAK JÁ ICH NEMÁM RADA!!!!!!No, za krátku dobu sa páchatelia našli, ale bicykel nie. Lenže - skúste si žiadať náhradu od asociálov, na ktorých bolo vyhlásené celošt. pátranie, nikde to nerobí a keď, tak len neplechu a krádeže. A človek musí myslieť aj na zadné vrátka - nikdy nevieš, či sa ti ten - či onen nemstí ešte horšie. Kruci, pekne to ráno začínam, čo? To prejde, nálada sa zmení a bude dobre - chvíľu , idem si uvariť kávičku - možno mi napraví moju "upršanú náladu" .
Ale keď nás vytopilo (to som sa v noci zobudila na zavýjanie nášho psa a keď som sa postavila bola som po členky vo vode) tak zaplatili, všetko si pofoť a snáď natrafíš na slušného poisťováka.
A ešte do toho toto škaredé upršané počasie ti určite na nálade nepridá.... držím ti palce aby to dopadlo najlešie ako v danej situácii môže :-)