Po prvé, ak mu žena odišla na ostrov Lesbos do spoločenstva básničky Sapfo (keď je Homér básnik, Sapfo musí byť básnička. Viď vzor lesník - lesníčka. Pozn. aut.) Samozrejme, po známych interpersonálnych vzťahoch medzi ženami na tomto ostrove, už svoju manželku hrdý Grék nechcel ani vidieť a musel si variť sám.
Druhý dôvod bol, ak muža zajali Amazonky. Vtedy mu nič iné nezostávalo, ako nakulmovať si vlasy, vziať do ľavej ruky malé Amazončiatko a pravou sa škriabať po hlave, čo navariť, kým mamina dobojuje.
V starovekom Ríme muž varil iba vtedy, keď mal vysoký tlak a nemohol ísť debatovať do parných kúpeľov. Rimania, ako je známe, jedli ležiac na boku. Povestná hltavosť neumožňovala konzumácia podlhovastých jedál, ako špargľa, mrkva, klobása a podobne. Hrozilo, že v takmer vodorovnej polohe by zostali trčať v tráviacej trubici.
Preto sa muži s vysokým tlakom venovali vymýšľaniu rôznych guľatých jedál, ktoré sa pekne zgúľali až do žalúdka. Najväčším hitom lukulských hodov boli špeciálne kŕmené čvíkoty (druh maličkého vodného vtáka - pozn. aut.). Podobne ako husy ich uzavreli do okrúhlej formy a po dvoch týždňoch pasírovania krmiva priamo do zobáka nadobudli vtáčiky potrebný okrúhly tvar. Po upečení sa ako jednohubky príjemne zgúľali rovno do žalúdka.
Diskusia k článku