Prečo z plechu?

flemi - fotkaflemi, 27. augusta 2010
Včera som zužitkovala päť kusov trochu uschnutých delíciusiek tesne pred prvým štádiom rozkladu. Dostali sme s babi chuť na jablkové pité a tak som sa zasa raz seba realizovala. Vzhľadom na množstvo receptov v našej súkromnej zbierke pripadalo do úvahy viac verzií koláčika.
My sme roky striedavo používali dva: obidve autorky už nežijú a čo je horšie, tú lepšiu verziu neviem za ten svet nájsť. Preto sa musím uspokojiť aj s A- triedou. Niežeby nebol výsledok užasne jablkovoškoricový, stále mi stratený recept vŕta v hlave. Horšie ako susedia (tí sa najviac seba realizujú cez prázdniny, víkendové rána a večery.....).

Tak som uhnietla krehké cesto, šupla do chladničky, ošúpala a nastrúhala jablká.....výsledok bol jeden plný ťažký plech voňavého škaredého (mám výnimočný talent na koláče odpudivého vzhľadu v zmysle hesla: forma nerozhoduje) zázraku.

Zázrak je to preto, že pité chutí inak čerstvé, inak jednodňové až dvojdňové.......u nás v rodine sú preferencie rôzne, ale chutí takmer všetkým. Potom mi napadlo, že takýto chladničkový pobyt podľa mňa prospieva i polievkam (hlavne keď sa zmenia na puding).

Ibaže niekedy je ťažké nechať veľjedlo odpočinúť......keď naj chutí rovno z plechu/hrnca. Je tu nejaký odborník, ktorý vie vysvetliť príčinu takéhoto správania?

@zareaguj


Diskusia k článku

jezibabka1
@flemi vďaka za príspevok, teraz už viem, že sa to nevyskytuje len v našej rodine:))))))))))))) a teším sa na analýzu odborníka v tejto oblasti:)))
evanaaa
Nie som odborník, ale si myslím, že ak "veľdielo " zmizlo skôr, než stihlo vychladnúť, asi to o niečom hovorí. A to znamená, že forma nevystihuje obsah. Tááák.
cajiky
No, ja ten odborník iste nie som, ale divnô, že aj u nás mizne koláč (ak sa zadarí) a francúzske zemiaky rovno z plechu :-)) ja mám žltú lyžicu, decko červenú vidličku a druhé vidličku s drevenou rúčkou (aby sme neoslintávali cudzie)...a že prečo z plechu ? Nuž, ja to vidím ako brutálnu nenažranosť a tiež v tom hrajú svoju úlohu výkriky : "Nestíham" ! Prirodzene, pre jemnejšie povahy by sa vari hodil termín - hedonizmus, čiže : Toto konanie je motivované výlučne snahou získať slasť :-))
klaura
:))))
U nás sa tiež koláčiky jedia rovno z plechu ... iba ich úhľadne :) nakrájam (niekedy ani to nestihnem) a už mizne. Z duše to nenávidím, ale o niečom to svedčí ... chutia ... a to ma vždy upokojí ... ale Flemi chcela vedieť niečo iné ... neviem to zdôvodniť, ale je to naozaj tak ... naposledy som piekla cistinkin slivkový kysnutý báleš ... a ten bol naozaj na druhý deň lepší ... teda, to čo z neho zostalo .... :)
cajiky
Ach, @Flemi , tuším som Ti zabila diskusiu ...teraz sa už nikto neprizná k jedeniu z plechu, keď boli označení za pažravcov...ľudia, beriem späť, to iba ja jediná som taká pahltná !!
flemi
nie, práveže sa zdá, že sa tu formuje podporná skupina pre plechových vyjedačov


a napadlo mi, že by to mohlo mať inštinktívny pôvod, lebo plech je priamy zdroj , teda, ak to jete z plechu, jete to úplne čerstvé.......ako maliny z kríka.......takže je to iba volanie prírody, navyše užitočné,kto by jedol staré a pokazené, keď má pod nosom čerstvé a voňavé?
cajiky
hm, hm...nesmerujeme k atavizmu ??! Zahoďme plechy a hádžme potraviny rovno k zdroju :o))
zdezda
:-))))) v našej rodine je prvým ochutnávačom manžel, rovno vytiahnutý z trúby, horúci už vyjedá, najradšej má okraje ? Ak chcem, aby bol na druhý deň, lebo viem, že je lepší potom, tak ho musím schovať(napr. medové rezy, dobošový či banánový koláč,....)nuž ale pomocou nosa ho itak nájdu :-)))Na margo toho, prečo je to na druhý deň chutnejšie a to nielen koláče, ale napr. 5-krát prihrievaná kapustnica, či seget,zemiakové šaláty, ...okrem tono, že suroviny sa skamarátia, my v ten druhý deň máme navarené a už si to odstáte papnie len vychutnávame, no nie ?
hannah22
pravda, pravda, druhý deň mi všetko lepšie chutí ,lebo už nevarím ale iba jem alebo papám ... :))
frezia68
@cajiky :súhlasím s hedonizmom v jedle ( aj ) a atavizmus?Veď sme dietky prírody.@flemi : nie som odborník,ale takto spontánne sa správame len doma medzi svojimi a je to jeden z prejavov uznania kuchárskeho umenia autora plechu a že nemáme priam vyberavé spôsoby?Ale chutí a nakazíme aj tých,čo práve chuť nemajú,lebo sa boja,či zvýši?Lebo,ako správne vravíš-forma nerozhoduje,ale dobrá spoločnosť a chuť,či prázdny žalúdok........
flemi
@cajiky , ani neviete, čo sa Vám podarilo..........po dlhom čase upaľujem na cudzieslova.sk..........a že varenie a gastro nie sú intelektuálne napĺňajúce


@hannah22 , to by mohlo byť ono!
cajiky
@Flemi , preboha, nevykaj mi !!! Vyššie som sa domnievala, že je to určené nám všetkým...teda, teší ma :-)))))))
flemi
mňa tiež

inak ja som vychovaná vykať, iba starším spolužiakom nevykám...
cajiky
To sú práve tí, ktorým by si mala, hahaha :o))
cajiky
Ak sa dobre pamätám, tak v rozprávke o Mechúrikovi - Koščúrikovi sa objavila hláška: "Kde je moja veľká lyžica"...skvelé ako motto pre nás nenažrancov...ale,- dostala @Flemi odpoveď, ktorú očakávala ?
flemi
hej, myslím, že naša dišputa dospela k zdarným záverom
zitar
A ja práve vyjedám z plechu zapekanú cuketu. Takto si myslím, že menej zjem. Ale opak je pravdou.
sovka62
Tak nás je tu vyjedačov plechov viac? Hrdo sa k nim hlásim, aj keď z plechu vyjedám len francúzske zemiaky (to sa predsa nedá obísť ten plech s nimi keď už som vliezla do kuchyne!) a výpek z pečeného mäsa alebo kuraťa. Mäso pokojne môže zožrať pes, ale ten výpek!!! Čerstvý chlebík namočený v ešte teplom pelchu..... ani tri krajce mi nestačia. A aby som sa vrátila k pôvodnej myšlienke, toto teda nie je jedlo, ktoré by bolo lepšie na druhý deň. Keď to vychladne, je to už vhodné zohriať leda tak na poliatie knedle alebo ryže.



 



TOPlist