Zamilovaná dvojica dospelých ľudí vychádza pred rodinnú vilu . Nártom nohy posunú stojan na bicykli , nasadnú a úchvatnou vidieckou cestou , vedúcou po rovinke cez rozkvitnuté letné polia odchádzajú a vzďaľujú sa od hluku mesta . Z nosiča na bicykli vykukujú zvedavé , dlhé bagety , v staniole obalené hrdlo kvalitného vína a deka . Po dvoch minútach jazdy pri ktorej nestretnú ani oproti idúce auto ani človeka , vysúvajú plastový stojan bicykla a na vrchole zeleným machom zarasteného morského útesu rozkladajú deku , z košíkov vyberajú jedlo a pitie a dva krát väčší piknikový kôš so súpravou piknikového riadu . Do brúsených sklenených pohárov sa premiestňuje obsah fľaše , zaľúbenci decentne odpíjajú , prehovoria inteligentné vety o ich budúcom spoločnom živote a bez toho aby po nich na mieste kde strávili príjemné chvíľky ostal kúsok staniolu z dezertných Mozartových gulí odchádzajú , tlačiac bicykle pri boku a zasnene sa dívajú do lesknúcich sa očí jeden druhému v tušení čo bude po príchode domov nasledovať .
Piknik – predstava inšpirovaná mojím pozorovaním skutočnosti z balkóna nášho bytu :
Muž vybieha z vchodu paneláku , zapína si košeľu a kričí na horné okno manželke : „Hneď som späť , len si kúpim v trafike cigarety“ . Vzhľadom na to , že sme susedia už vyše tridsať rokov viem , že cigarety má ale uteká na roh do krčmičky dať si rýchlo jedno pol deci , lebo podvedome tuší , čo ho dnes , na pikniku čaká . Žena sa medzi tým trmáca s dvoma bicyklami zo sušiarne , opiera ich o odspodu dopoly orezanú tuju a vlhkou handričkou utiera zaprášené sedadlá . Manžel iniciatívne dofukuje pneumatiky , pomáha uložiť do košíkov na bicykloch igelitku z ktorej sa šíri vôňa čerstvo vypražených rezňov a trčí PET fľaša s vodou rozrobenou s domácim sirupom a odchádzajú . Zastavia sa po chvíľke a po krátkej hádke sa dohodnú kam pôjdu .
Ďalší dej vám tu popíšem slovami suseda s ktorým som sa večer stretol pri pive a priebeh pikniku mi opísal takto :
„Pišta , desať rokov som nesedel na bicykli a ona sa rozhodla pre Sigord !!! (asi 10km po frekventovanej ceste do rekreačnej chatovej oblasti s malou vodnou nádržou , dvomi stúpaniami a najrozbitejším asfaltom aký si viete predstaviť) Tam voda vypustená , dookola blato , burina , bodliaky a komáre , že ani deku nemáš kde rozložiť . Ta sme zaparkovali bicykle pri reštaurácií , zjedli karmonadle s chlebom a kvašnou ogurkou , alobal očistili a zobrali nazad domov , šak sa ešte zíde , čo to sme sa porozprávali , ale ani na Boha neviem čo , dali si po dva vodky a pivo a išli domov . Tam na mňa žena pozrela pohľadom ktorý už poznám a tak som radšej pred tou manželskou povinnosťou kde sa vykonávajú tie smiešne pohyby , ušiel tu na pivko .“
Obidva tieto „piknikové príbehy“ sú vymyslené . Len tak , pre pobavenie . Ale zaujímalo by ma či máte radi pikniky .
Wikipedia uvádza :
Piknik je špecifický druh stolovania , pri ktorom sa ono stravovanie usporadúva vonku. V ideálnom prípade sa stravovanie uskutočňuje pod holým nebom niekde na lúke , v parku , v letnom kine apod. za prítomnosti zvukov okolitej prírody . Piknik je súčasťou rodinných výletov či akciu, rôznych stretnutí, firemných či cirkevných stretnutí. K pikniku neodmysliteľne patrí piknikový kôš , v ktorom sa všetko jedlo donáša.
K druhému druhu pikniku dodávam, že ona má kraťase, tričko a vietnamky, on kraťase, tričko a vietnamky.....
Ja som piknikovy tip, aj kompletne vybaveny piknikovy kos mam,aj na brehu morskeho utesu zarasteneho machom som rada sedavala:-)) averu by som si posedela este a nemusim ani sa divat ani do lesknucich oci:-DDDD ,ale takisto si spravim rada piknik aj 10 od bytovky na luke a vo vietnamkach a sortkach:-))
V mladosti bolo piknik slovo, ktoré sa vyskytovalo v knihách o dekantných kapitalistoch. Ak sme sa niekde trepali my, pešo, bicyklom, či na voze ťahanom koňmi, to čo sme so sebou niesli, sa volalo desiata, prípadne obed. Pikniku sa najviac podobal obed vo vinohrade počas oberačky, tam nás vozili spomínané kone. V čase obeda starká prestreli na trávu doma tkaný obrus a naň poukladali také dobroty, o akých Angličania ani nesnívajú. Smotanový prívarok z bielej fazule (tam sa volal "kyslý bôb!) výborne chutil aj studený, k tomu varené domáce klobásy alebo domáce údené, domáci chlebík a na zajedenie pagáčiky (tam "materáčike") a kus sladkého bieleho koláča. Voda vo vinohrade nebola, nosili sme so sebou len pitie a viete si predstaviť, aké sme mali ruky po pol dňovej oberačke! Hádam preto nám tak úžasne chutilo.
Taký piknik by som ešte chcela zažiť......