Celý môj doterajší život je úzko spojený s deťmi. Dnes pridám zážitok spred tridsiatich rokov. Vtedy chodil náš syn ešte do škôlky, do tej istej chodila aj dcéra. On sa neveľmi kamarátil so zeleninou a paradajky mu vôbec neboli po chuti. Keď som raz prišla popoludní pre deti, vyšla z triedy pani učiteľka a takto mi vážne hovorí: " Pani "Garanco", prečo vy nikdy nekupujete vašim deťom paradajky?" Viete si predstaviť, ako som asi vyzerala, čo sa mi preháňalo hlavou. Iste to bolo na mne aj vidieť, lebo po krátkej chvíli sa učiteľka začala smiať a hovorila, že deti mali na desiatu chlieb s maslom a paradajkami a náš milý synček položil paradajku bokom a povedal - ja zoberiem tu paradajku sestričke, lebo naša mamka nám to nikdy nekupuje.
A podobných výrokov mal neúrekom ešte aj v základnej škole.
Podarené,čo tie deti na nás,, nenašiu"/prekvapka/,u nas zase bola sesternica a mame urobila hanbu,keďjej chcela dať zmrzlinu/ona také nepozná a mama im to nekupuje/,že nevie čo je to zmrzlina.Krstná ju na konci prázdnin ,,tak vypucovala".Spätne je to prima zázitok!!!
No decka teda vedia vyrobit situacie :)))) Zrovna mam dceru v takom veku, co na srdci to na jazyku a s mladsou ma to este len caka. Keby si to clovek pisal, aj kniha by z toho bola :)
Veru, deti sú príliš " pravdovravné", povedia , čo počuli od dospelých a upravia si to podľa seba, potom sa rodičia za tú ich " pravdoreč" musia červenať, akoby boli ony boli deti a uviesť to na pravú mieru. Z ich " perličiek " by bolo pekné čítanie.
Veru tak, ked pred rokmi šla naša staršia a dosť jazyčnatá dcérka do škôlky tak mi moja mama ktorá tam pracovala hovorí dávajte si pozor na to čo doma rozprávate, Monika každé ráno robí prehľad tlače typu : a moja mama povedala a ocko povedal ...., bola že to zábava veliká kým ju to prešlo ... :))
Náš raz v škôlke nechali pozerať pohreb Brežneva, bol aj vystavený myslím. Keď sa to mama dozvedela, bola nahnevaná. Tak som na druhý deň ráno prišla do škôlky a povedala som učkám, že maminka im odkazuje že sú ďupy, lebo nás nechali pozerať Brežeňa. No a ony zas mamine odkázali, že jej pekne ďakujú :-)))))))))))))))))))))
S mým vnukem jsem šla kolem domu, kde bydlela moje maminka,
a tak jsem mu o tom řekla. Vnuk se mě zeptal : a babičko, ona už
zemřela ? Řekla jsem : ano už dávno. Vnuk pokračoval :
a
je Ti po ni smutno ? Řekla jsem : ano Danielku, pořád na ni vzpomínám. Na což mi Danielek odpověděl : a já také pořád vzpomínám ........ na Karla Čtvrtého.
Milé žienky, ak majú Vaše detičky podkuté jazýčky, zapisujte si ich výroky. Pri mojich deťoch som to nerobila, ale pri vnučkách si tie podarené píšem, najlepšie je hneď, pretože tie výrazy sa potom zabudnú. Budete mať neskôr z toho pekné spomienky./Napr. kamarát ostrihaný do hola- babi, Marek si vyzliekol vlasy?, alebo aj my máme také rádio, čo je chrípka - samozrejme, že s detskou výslovnosťou/
A môj syn stále chytal pani učiteľku v škôlke za prsia, lebo jeho mamička také nemá.
Keď chodil do školy, tak odmietal chodiť na obedy, nuž som večer varila a mikrovlnku sme mali medzi prvými. Po škole bol u kamaráta a vyhlásil, že on už musí ísť domov, lebo si musí uvariť obed. Druhák ! Mamička na mňa nažalovala na rodičovskom, normálne som sa musela obhajovať. Lenže mamička pracovala do jednej, druhej a ja do piatej hodiny.
No a v škôlke mi hovorili, aby som mu dávala viac jesť, že on je stále hladný. Hovorím, to má po mne, aj ja som vedela jesť kvantá jedla a v zdravotnej karte mi písali, že som rachitická. Aj syn bol veľmi chudučký. Zatiaľ aj je. Len ja som za posledných 15 rokov pribrala 30 kíl a v zime aj viac.
a tak jsem mu o tom řekla. Vnuk se mě zeptal : a babičko, ona už
zemřela ? Řekla jsem : ano už dávno. Vnuk pokračoval :
a
je Ti po ni smutno ? Řekla jsem : ano Danielku, pořád na ni vzpomínám. Na což mi Danielek odpověděl : a já také pořád vzpomínám ........ na Karla Čtvrtého.
Keď chodil do školy, tak odmietal chodiť na obedy, nuž som večer varila a mikrovlnku sme mali medzi prvými. Po škole bol u kamaráta a vyhlásil, že on už musí ísť domov, lebo si musí uvariť obed. Druhák ! Mamička na mňa nažalovala na rodičovskom, normálne som sa musela obhajovať. Lenže mamička pracovala do jednej, druhej a ja do piatej hodiny.
No a v škôlke mi hovorili, aby som mu dávala viac jesť, že on je stále hladný. Hovorím, to má po mne, aj ja som vedela jesť kvantá jedla a v zdravotnej karte mi písali, že som rachitická. Aj syn bol veľmi chudučký. Zatiaľ aj je. Len ja som za posledných 15 rokov pribrala 30 kíl a v zime aj viac.