Oplakaná mačka

Tak to bolo krásne zmŕtvychvstanie.....pochovali cudziu zrazeninu,pardón, mačku. To bolo iste prekvepenia a radosti, že ich miláčik je živý. Asi sa aj podobali, keď si hneď zmenu nevšimli. Ale kde zatiaľ bolo ich mača, na záletoch?

veru...chcela by som to tiež zažiť...bohužiaľ sa tak nestane....nám tieto Vianoce umrel 16 kocúrik-skutočný miláčik našej rodiny...ako malý bol tiež veľký nezbedník a poriadne nás aj zlostil,ale asi také dva roky bol úžasný spoločník....

a mne sa pripomenul nas kocur Kubo. Cierny, nebojacny, utocny, nevyspytatelny... Cez zimu sa naucil tulat a zrejme sa stretol s podobnym bojovnikom, lebo prisiel riadne dotrhany. Cely krk dohryzeny, za uchom hrca ako vajce, plna hnisu... Nastalo osetrovanie, umyvanie repikom a obviazanie obvazom. Ako sa len hrdo niesol s tym bielym "salom",ktory sa vynimal na ciernej srsti. Z bolaciek sa vylizal, sice este sa to zo dva krat zopakovalo, ale ked prislo leto bol uz fit. Na krku bol bez srsti, co bolo dobrym poznavacim znakom. Jedno poobedie prichadzame s dcerkou domov a kusok od nasho domu uprostred cesty zrazena cierna macka. Bezime smutno k nej. Pozrieme lepsie a nebol to nas Kubo, lebo krk bol zarasteny, nedoskriabany.Vydychli sme si. Zrazenu macku sme zobrali a pochovali. Asi o tri dni sa situacia zopakovala. Bezim k ciernemu klbku naprostred cesty, pozeram na krk. Je to nas Kubo, ach. Zohnem sa k nemu, ze ho vezmem a vtom sa ten nas bojovnik pozrie lenivo na mna jednym okom a takmer s otazkou : "co ma rusis, tak sa mi dobre lezi a vyhrieva na tomto slniecku" si kludne zostava lezat uprostred cesty. Ani sa mu nepacilo, ked som ho odtial zobrala.Takyto bol nas Kubo.

Milé príbehy. Mačičku by som chcela mať, ale v činžiaku to, žiaľ, nie je možné.

@pivonka a prečo nie? Mačička je pre činžákové bývanie ideálna.Nemusíš ju venčiť, stačí jej plná miska, voda, záchodík a škrabadlo.

Jeeeeej, opat krasne citanie, s dobrym koncom :-) My sme mali fenku, vlci spic, bielo-sivo-ciernu, bola dost hrozostrastna na pohlad, ale lubila deti a dobrych ludi. Mali sme ju asi tak 2 roky, bola vonku so synom, bol december, na sidlisku buchali petardy a ine sprostosti, nasa sa lakla a zmizla sa niekam schovat. Dva dni sme ju hladali, striedali sme sa pri okne, vytahu na prizemi, aj na schodisti(byvame na 6.p.) ,synovia behali a volali kamaratom, ci ju nevideli niekde....
Na stedry den, nasa milovana, cakala doobeda pred hlavnym vchodom do panelaku. Kedze susedia ju uz poznali, vpustili ju dnu a ona nam zaskrabkala na dvere a ospravedlnujuco zaknucala :-) Proste mala svoj ulet, dobrodruzstvo :-)

No tak do tejto debaty sa skratka musim pripojit:-) Ako som uz pisala v profile, mame doma "najducha", macicku, menom Sally. Ked moja dcera vyletela z rodinneho hniezda, priniesla nam maciatko, ktore nasli s priatelom na sidlisku pri konteineroch. Oznamila mi, ze to budem mat nahradu za nu, aby som sa mala o koho starat:-) Velmi som sa potesila, zvieratka (okrem blch) mam rada. Asi rok sme si stastne nazivali, az raz v lete, ked sme mali otvorene okna, v nestrazenom okamihu zvedava a neposedna Salinka vypadla z okna. Je nutne dodat, ze byvame v cinziaku na piatom poschodi. Tak v tom momente sme ju uz naozaj vsetci oplakali. Nikto sa neodvazil nazriet pod okna. Nakoniec nadejny zat utekal na dvor pre nu a uz je dolezite len dodat, ze nasa Sally oslavuje v zdravi stvrte narodeniny:-) Takze este ma sest zivotov, ale z okna uz urcite nevypadne, uz je vsetko zabezpecene.

Kamarádce vypadla kočička z devátého patra. Chvilku pak kulhala, ale nakonec bylo všechno zase v pořádku. Kočku mají asi opravdu těch 7 životů. Mám 10-tiletou fenečku. Když jí byly 2, trávila jsem s ní prázdniny u kamarádky na chalupě v Jeseníkách. Chalupa to byla přízemní a ona se naučila skákat z okna do zahrady. Pak jsme se přesunuly na týden do malého města k další kamarádce. Otevírám u ní okno v kuchyni na 5. patře a říkám, představ si, že Maggie v Jeseníkách skákala z okna. Jen jsem to dořekla, Maggie byla na úzkém parapetu. Jen taktak jsem ji zachytila za zadeček! Ona totiž nečekala, že je tak vysoko. Krve by se ve mně nedořezal! Ale uvědomila si to, protože pak už ji ani nenapadlo na to okno skočit.

:-)prepacte, ze som sem pridala spomienku na nasu fenku, reagovala som na prvú vetu od sovky:-)

Hehe, vidím že všetky mačky sú podobné: aj my máme sito na okne kde zvykne sedávať naša mačka a kontroluje všetko čo vidí z piateho poschodia. Ak prichádza niekto z rodiny, tak ho už ide ku dverám čakať. No a raz sa tiež stalo: prievan otvoril veľké okno kde nemáme sito, mačka sa zľakla, podskočila, nepristála na parapete - ale letela z V. poschodia. Mala šťastie že na III. poschodí mala suseda na sušiaku prádlo, kde sa milá mačka zachytila a spadla zvyšné dve poschodia do trávy. Leteli sme dole za ňou s malou dušičkou - reku už je po nej. Ale nič jej nebolo, akurát mala zelený kožuštek od trávy. Pohýbala som jej rukami, nohami, sledovali sme ju či nemá nejaké vnútorné zranenie - no našťastie je ten náš parašutista v poriadku.

Takze mame podobny zazitok. Akurat si nasa macka vybrala zlu stranu paneláku. Na opacnej strane maju susedia tiez snury na pradlo.

Teraz na jesen mojej kamaratke zomrela macka, siamska, ktoru mala 24 rokov. Ja som ju uz poznala ked bola dost stara. Uz sa na siamsku velmi nepodobala, ale bola mila. A kamaratka uz ma novu macicku.

To som ani nevedela, ze sa moze macka tolko dozit. To ma este asi caka vela komedii.

Ďakujem vám za komentáre, pekne sme si pospomínali na svojich domácich miláčikov (a to je aj psík, @zdezdi ). Mačky milujem, mali sme jednu dlhé roky a to by človek ani neveril koľko milých spomienok na ňu mám. Bývali sme na druhom poschodí, ale ak niekto z rodiny otvoril vchod na prízemí, už bola pri dverách bytu a čakala, aby po otvorení dverí mohla zdvihnúť predné labky a pýtať sa na ruky. Netuším ako nás rozoznala od cudzích cez dve poschodia, ale nepomýlila sa ani raz. A mohla by som pokračovať ešte tak asi na tri strany.

Nám v piatok umrel náš kocúrik Murko. Keďže pre nás sú zvieratá členovia rodiny a žiadne veci, oplakávame ho a akosi som sa z toho ešte nedostala. Ďakujem za túto tému...

Od leta mame dve macicky -cierne ako smola - a tie sa nasantia a navyvadzaju tolko , ako vsetky nase predchadzajuce macky dokopy:-) Obe su velmi zvedave a jedna z nich -Rozicka , sa nam den pred odchodom na dovolenku stratila . Cele popoludnie sme ju hladali , vyvolavali , obisla som vsetkych susedov . Dlho sme spekulovali kde moze byt - az sme na to prisli . Vosla do odpadovej rury na susedovom dvore ...nastastie mal tam na betonovom chodniku prasklinu a cez tu sme ju poculi . Vycuvat nedokazala , dopredu ist uz nemohla a tak tam uviazla . Rura bola meter pod zemou a mala 20 metrov .Sused sa najprv branil , ze rozkopat pekne upraveny dvor si veru neda ! Ale ja som si sadla na dvor a vyhlasila , ze kym nebude maca vonku , nikto ma odtial nedostane :-)) Co mohol robit ? Vecer sa kopalo do noci , rano manzel pokracoval hned po rozbriezdeni . Rura sa musela rozrezat /bola taka festovna - keramicka/ a po 6 hodinach driny bolo maca konecne doma !!!! Odvtedy je to taky domased a chodi za svojim osloboditelom ako psicek , asistuje mu pri kazdej praci vonku a vsemozne mu prejavuje svoju naklonnost:-)

@jody , to je mi naozaj veľmi ľúto, zažila som ten pocit a doteraz na našu Ťapku spomínam.
@babidka , to teda bola záchranná akcia, ale správne si sa nedala, ja by som tiež neustúpila. Sused si mal kanalizačnú rúru zaistiť, keby tam mal mrežu, mača sa do nej nedostane! Tak nech si znáša následky. Ešte šťastie, že všetko dobre dopadlo.

spomínam na nášho kavaliera Alina, chýba nám dodnes a aj nedelné rána, keď sme spolu varili obed, asistoval a dostával ochutnať suroviny, boj o zvyšky rybičiek pri jazere a podobné historky, teraz máme mačičky a historiek neúrekom.... :))

@sovka , tak pre nich to dopadlo nastastie dobre, ale pre tu druhu macku, chuderku, nie...Ja som si toto leto veru tiez dobre poplakala. Mali sme macku, vyse 16 rokov, bola uz taka chora, ze sme ju museli dat utratit, tu sa hovori 'uspat'. Bol to taky clen rodiny. Bola s nami dokonca aj na Slovensku...Velmi mi bolo za nou smutno. A aj stale je. Dali sme ju spopolnit, (mozno sa to bude zdat niekomu prehnane), ale tu je krematorium aj pre zvierata, lebo nie kazdy ma moznost alebo volu zakopat zvieratko v zahrade. Takze uz nam zostala len malinka krabicka popola. A pekne spomienky...

Ach, @janger , to mi je ľúto, viem ako chýba takýto člen rodiny. A čo sa týka krematória, myslím že je to dobrý nápad. S mačkou by napr. problém nebol, ale čo si počneš s takým americkým stafordshireským teriérom? Ale myslím, že na Slovensku také zariadenie nemáme, podľa mňa je len v Čechách.

@janger , to mi fakt ľúto: mača nám ešte žije, ale pochovali sme už dvoch psíkov takže viem ako to je keď odíde priateľ.....