O paradajkách

sairaam - fotkasairaam, 10. decembra 2012
Ako inak, môj príspevok bude zase z dávnej minulosti.:-))) Veď ma už poznáte.:-)))
Inšpirovala som sa v našom dedinskom obchode dnes pred obedom.
Pozerala som v regáli so zeleninou paradajky.
Boli celkom ako umelé. Tvrdé ako skalky, farba krásna červená a ligotavá a nevoňali ani máličko.
Veď viem že v tomto predvianočnom čase paradajky u nás na poli nerastú, aj to viem prečo sú takéto.
O inom som chcela. Spomenula som si čo nám o paradajkách rozprával náš otec, keď som bola malá. Na jeho zoznámenie sa s paradajkami.
Bolo to niekedy v roku 1932, môj otec mal vtedy 13 rokov.
Bol najmladší z piatich detí a nikdy nebol z domu ďalej ako na lúkach pod Kriváňom, keď sa kosila tráva. Poznal iba to čo videl na vlastné oči, jedol iba to čo mu navarila doma mama. Vedel čo sa pestuje na našich podtatranských poliach a v záhradách, veď pri tom pestovaní od malička pomáhal. Aj ovocie poznal iba také, aké sa u nás urodilo. V tej dobe nemali v každej záhrade ovocné stromy, s ich vysádzaním a šľachtením sa iba začínalo.
Tak poznal iba jablká, slivky a hrušky.
Keď mal 13 rokov, skončilo sa pre neho detstvo, lebo jeho otec rozhodol že už je dosť veľký na to, aby išiel za učňa. Mal bratranca - stolárskeho majstra a ten zobral môjho otca k sebe do učenia. A bolo tak, že "učeň mučen".
Rodina nerodina, učeň prvým rokom bol sluha.
Pomáhal so všetkými prácami v domácnosti pani majstrovej a až keď mu náhodou zostal nejaký voľný čas, tak vtedy pomáhal majstrovi pri stolárskych prácach. Ale neponosoval sa nikomu, vedel že to tak bude celý rok a hotovo.
A tešil sa na jarmok, ktorý u nás býval vždy 1. septembra. Bol to štvrtý jarmok v roku a býval so všetkých jarmokov najbohatší. Od majstra dostal 1 korunu, lebo že si zaslúžil, tak nech si niečo na jarmoku kúpi. Otec dlho chodil s tou korunkou v hrsti popri stánkoch a nevedel sa rozhodnúť na čo ju utratiť. Mal veľkú chuť na cukrovinky - na krásne zdobený medovník, na cukrovú píšťalku... Zastavil sa pri stánku kde predávali v plátených vrecúškach rôzne koreniny a odkiaľ sa ozývalo vyvolávanie predávajúceho - "paprika, korenia od brucha bolenia".
A tam to zbadal! Vo veľkom koši nádherné červené jabĺčka! Ešte nikdy také nevidel! A dostal na ne strašnú chuť. Tešil sa tiež na to, že takéto krásne jabĺčko donesie aj domov, svojej mame. Tak povedal, že nech mu dajú za korunu. Neznámy predávajúci ujček mu nakládol do plného papierového vrecúška.
A otec celý šťastný sa pobral domov. Už cestou sa do jedného "jabĺčka" zahryzol. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď mu začala po rukách stekať šťava a to mäkké čo držal v ruke, mu zrazu bolo nechutné, ba až odporné. Bol práve na moste nad potokom, tak to hodil do vody. A zahryzol do ďalšieho - zas letelo do vody. Ďalšie bolo také isté, tak už so slzami v očiach vysypal celý obsah sáčka do potoka.
A rozplakal sa ako malý. Veď pre neho bola koruna od pána majstra veľká vzácnosť a on ju takto premrhal! Aby sa mu nikto nesmial, tak sa so svojím smútkom a plačom utiahol do záhrady, kde ho nikto nevidel. A tam nariekal, kým vládal. Dlho sa nikomu nepriznal za čo utratil vzácnu korunu, /veď on to vlastne ani nevedel/, aj keď všetci doma vyzvedali. Porozprával o tom až oveľa neskôr, keď sa začali aj u nás bežne predávať paradajky.
@zareaguj


Diskusia k článku

gordonko
.... každý máme niečo .... ja som sa pristahoval z čiech do Nitry a skamarátil som sa zo susedom ..... raz sme išli za jeho kamarátom a ten nám dal varenú kukuricu ...... dvakrát som donej zahryzol naplo ma a málem som sa povra.... ,niekolko rokou sa mi robilo zle ked som ju len zacítil - dnes ju už zjem ale mať ju nemusím ...... tuto sa zasa čudovali mne ked som si odtrhol mladú kukuricu a zjedol ju surovú ...iný kraj iný zvyk
puntodadino
Sairaam,mas uplne pravdu.Vyrasta nam uz cela generacia,ktora si mysli,ze paradajka ma chrumkat pod zubami a byt bez chuti a zapachu )) .Alebo jahody sa maju jest v zime,ako v tej rozpravke.Geneticky upravovane potraviny vitazne tiahnu svetom.A mladi si myslia,ze aku dobrotu to konzumuju.Iba na okraj,ked bola u nas sezona jahod/maj-jun/ a traktor tahal vlecku plnu tohto ovocia,tahala sa za nim jahodova aroma,ako z parfumerie.Dnes keby vedla vas isiel aj vlak plny"jahod",tak to nezbadate.
kuchticka
@siraam , velmi pekne si napisala spomienky tvojho otecka na jeho mladost a casoch ucnovskych. Veru, maly to tazke deti v tych casoch a podobnych pripadov je vela; viem z citania. A rajske jablcko- paradajka-rajcina (neviem aky je spravny spisovny nazov tohoto "rajskeho" plodu) mne taktiez nechutilo ked som ho skusala prvy raz.
mamenka
Milé a poučné čítanie. Takéhoto čítania by mali byť plné učebnice, žiaľ, nie sú.
Ja som od narodenia vyrastala medzi paradajkami a milujem ich. Bolo samozrejmé, že boli sezónnym plodom - leto a paradajky patria k sebe. Zima sa mi nespája s paradajkami a preto k nim v tomto zimnom období pristupujem s predsudkom. Možno aj preto v zime nemajú tú pravú, našu chuť.
rea1
zima a jahody, zima a paradajky, zima a kvety - nie, to u nás a hlavne pre nás, tých v zrelšom veku nejde dohromady. ale čo, keď som minulý týždeň tu, v bratislave, našla pred domom v trávniku kvitnúť fialky? a nebolo ich málo. sedmokrásky tiež. nuž, ako hovorieval občas môj otec - svět se v prdel obrací.
môj otec spomínal, že keď bol chlapec, neznášal paradajky, hoci ich mali v záhrade hojne. on ich vraj tak nenávidel. že sa mu hnusili ešte aj ľudia, ktorých videl paradajky jesť! nevedel prečo, nevedel to vysvetliť. a potom, neskôr, keď bol na ruskom fronte, mali "ležovisko" neďaleko paradajkového poľa. mladí chlapi, hladní ako kone. hovorieval, že chodili to pole plieniť a on sa milými rajčinami napchával zarovno s ostatnými. vtedy mu chutili a odvtedy až do smrti ich mal rád. pravidelne na to pole spomínal, keď sme mali úrodu paradajok v záhrade. :-))
mama3chlapov
Krásny príbeh, dojímavý aj poučný. To sklamanie muselo byť obrovské, dnešný človek má, na čo si pomyslí a stále je to málo...
sairaam
Ďakujem Vám všetkým za milé komentáre. Ďakujem hlavne @janaa že mi dopísala nadpis. Som ja trdlo...A ešte som chcela dopovedať, že z otca sa stal uznávaný a vyhľadávaný stolársky majster, ale paradajky si nikdy neobľúbil.
bozulka
Prvé paradajky som jedla hneď po vojne a tie krásne plody ma očarili hneď ako som ich ochutnala.Potom som chodila pravidelne do záhrady aj s troškou soli v kapsičke na zásterke.Prečo soľ?Videla som to u svojho otca...dodnes paradajky veľmi ľúbim aj s tou soľou a je mi úplne jedno či je júl alebo december...:-))
Pekný článok !!
sovka62
Úbohý chlapec, až mi ho prišlo ľúto. Prišiel o ťažko zaslúženú korunku a nepochutnal si. No, na nové chute si treba zvykať. Ja som bola šokovaná tvarom a chuťou banánu, ktorý som prvý raz v živote videla ako šesťročná. Dostala som ho celkom zelený, dužina ako hlúb, zjedla som ho len z úcty a lásky k darcovi a dlhé roky som sa za banánom ani neobzrela. Kým som raz neochutnala žltučký. Doteraz ich mám rada len zrelé, až prezreté.
broni
Paradajky milujem :o) Ževraj, už v maminom brušku som ich denne skonzumovala 3 - 4 kilá :o)
Môj prvý zážitok s exotickým ovocím kiwi niekedy v 80tych rokoch. Teta kúpila v tuzexe, či kde exotické ovocie a priniesla ho v nedeľu ku starkým, kde sme sa pravidelne stretávali. Nás je okolo 30 z mamininej strany, čiže nás bolo dosť :o)
Teta vyložila kiwi na stôl, všetky decká sme boli v momente pripravené na ochutnávku. Teta vybrala doštičku, nožík a začala krájať a rozdávať, samozrejme sa pýtala, že ako nám to chutí :o)
A my že ako cibuľa, ako cesnak :o(
Teta zostala sklamaná a deti s neuspokojenými chuťami na exotiku.
Tak sme si všetci išli zajesť kiwi s cibuľovým osuchom a cesnakovými slimáčikmi ;o)
Dodnes sa na tejto "ochutnávke" smejeme :o)
medulienka122
Milé, dobre sa to číta, aj môj muž stále spomína, že ako vojnové decko nikdy nejedol čokoládu, ani nevedel, čo to je. Keď ju prvý krát ochutnal, vypľul ju na pyšného darcu s patričnou grimasou - a trapas bol na svete...!
hubata
Pekné ale smutné čítanie, škoda že sa vraciame do čias chudoby: niektorí ľudia nemajú ani v lete paradajky......



 



TOPlist