Je vedecky dokázané, že zdravý muž, ktorý bol plný života, na neho
stráca chuť po trojdňovej konzumácii suchých rožkov. Táto situácia spravidla nastáva po zhruba týždennom oslavovaní slameného vdovstva. Tak sa to stalo aj mne.
Existujú len dve možnosti, ako sa dostať to tejto tragickej situácie. Muž sa pred odchodom ženy na liečenie rozíde s variacou frajerkou a jeho mama, dobrá kuchárka, sa pošmykne a zlomí si obe ruky a pravú nohu. To nebol môj prípad.
Mne sa stalo, že do chladničky, ktorej dvere sa zasekli, som predtým vložil nedopatrením peňaženku, stravné lístky, mobil, kľučky od všetkých okien a kľúč od zamknutej špajzy a podobne neotvoriteľných vhcodových dverí. No jednoducho smola, ktorú nevymyslíš...
V prvom štádiu som v byte sedel nepohnute. Môj pohľad čoraz viac priťahovali predmety bežného života, ktoré mali spravidla ďaleko od bežnej konzumácie. Išlo o akváriové rybičky, manželkine muškáty či jej výživné pleťové masky. Moje oči sa zatiahli matnou blankou.
Druhé štádium nastalo zhruba vo štvrtý deň konzumácie suchých rožkov. Manželka ich mala v kuchyni na strúhanku. Niekoľkokrát denne som upadol do mdlôb. V tomto stave som mal farebné vidiny receptov na prípravu akváriových rybičiek vysmážaných na výživnom mandľovom kozmetickom kréme.
Tretie, už životu, a nielen iba zdraviu, nebezpečné štádium nastalo na prelome piateho a šiesteho dňa okolo polnoci. Sledoval som vysilený iba kuchárske šou v televízii. Pritom som sa snažil uchmatnúť z televízora pripravované jedlo. Po vniknutí do TV prístroja ma síce na chvíľku elektrická rana zbavila mučivého hladu, nie však úplne.
A vtedy sa vo mne niečo zlomilo. Asi tie suché rožky. Pevne som sa rozhodol, že budem vedieť variť.
ALe k mojim zaciatkom. Prvy den na Moskovskom intraku som zasiel do miestneho bufetu. Ked sa mi podarilo vyliezt s toalety, pevne som sa tiez rozhodol, uz nikdy viac a varit si zacnem sam.