Moje Sny

Fannyqa, sny o lietaní máme všetci.Neviem prečo sa nám také veci snívajú, ale asi preto, že v skutočnosti nemôžeme lietať, lebo nemáme krídla.
A keď sa mi sníva, že lietam, navštívim v tých snoch všelijaké krajiny, niekedy sa ocitnem v paláci a len si tak poletujem ako mucha, inokedy sa mi sníva, že letím po ulici u nás doma, a ľudia sa na mňa dívajú a závidia mi, lebo oni to nedokážu, a sú sny, kde sa chcem zachrániť pred nebezpečím...Sníva sa mi to už celé roky a niekedy sa v niektorom sne vraciam do tej istej krajiny, kde som už bola. A to je fajn, lebo pokým sa nám sníva, žijeme. Tak dobrú noc, idem si ľahnúť, a ktohovie, možno túto noc zase niekde poletím :)))
ráno ti poviem, či tak bolo.

Ja nelietavam, skôr niekde padám a často cestujem ... naposledy dnes pred prebudením som liezla po skalách na nejaký končiar ... :))) ale nie o tom som chcela písať.
Nie som človek, ktorý verí na duchov, a nadprirodzené bytosti ... som racionálna a všetko si viem zdôvodniť rozumnou úvahou. Až na jednu vec. Už 2x sa mi to stalo, a som presvedčená že to bolo pri plnom vedomí. Ležala som večer v posteli a nemohla som zaspať. Vtom som zreteľne cítila, ako ma niekto chytá za členky a snaží sa ma za nohy stiahnuť z postele ... príšerný pocit ... začala som hýbať telom a pocit našťastie zmizol ... brrr ale nezabudnem na to nikdy ...
A čo vy, aj vám sa stalo niečo podobné ?

Pozri si sem, aj tu sme mali diskusiu o snoch. A aj o 'lietani'.

 varecha.pravda.sk/zazitky/mate-nekdy-silene-sny/576-clano...

Zaujímajú ma takého rôzne javy a tak som sa dočítala, že sny v ktorých sa lieta majú šťastní ľudia a ja k nim tiež patrím. Naposledy som zaletela do Paríža a chystala som sa prezrieť mesto /ešte som tam nebola/ a zrazu som sa zobudila a bola som taká napálená, že až chcela som to dosnívať a nasilu som zatvárala oči a ništ !! Možno nabudúce :-) Takže dievčatá kľudne v noci lietajme !! @klaura to čo sa ti stalo v posteli sa ľudovo volá "nočná mora" prežila som to viac krát. Spočiatku som sa zľakla, lebo nočné mory sú zlé a dobré :-) a potom som sa s tým naučila žiť poradila som sa s majstrom reiky a ten mi odporučil, že sa toho javu netreba báť, ale to by bolo na dlhánsky zážitok . Urobila si správne, že si sa začala hýbať to pomáha a tiež otvoriť oči , alebo sa snažiť vydať nejaký zvuk vtedy "to" jednoducho zmizne :-) Viac sa o tom dočítaš na zaujímavej stránke www.najdise.cz sú tam na túto tému diskusie pri ktorých človeku až rozum zostáva stáť, lebo je to niečom čo je medzi nebom a zemou :-)

Klaura, nie si jediná, čo prežíva tieto tzv. živé sny. Začalo to v r. 1984, práve sme sa vrátili z trojtýždňovej dovolenky po Sibíri,Bajkale,Kaukaze , chodila som po púšti Kizilkum ,v Buchare som na vlastné oči videla chrám Džinghischána , túlala som sa v emirových záhradach a úplne tajne a za zvláštnych okolností som sa dostala do akéhosi kláštora , kde Európan hádam nevošiel. Bolo by to dlhé rozprávanie. Aj to, ako som sa tam zaujímavo dostala.Nedá mi to neopísať : Biela Volga nás tri ženy viezla z hotela v Taškente, kde sme bývali, na návštevu , k priateľke . Bola to uzbecká žena, na tedajšie pomery vysoko postavená, pretože mala vysokú školu, hrdila sa titulom a zvlášť zaujímavou prácou - prednášala na dopravnej škole.Vďaka tomu sme malli možnosť pozrieť si miesta , ktoré Európan len tak ľahko nenavštívi. A dostala som sa v ten podvečer i k chrámu, do ktorého ma síce nepustili, ale dovolili mi nazrieť cez zamrežované okienko dnu. Všade bol kľud, množstvo stĺporadia, z vyšky viseli zvláštne kahance a dolu na podlahe boli prestreté bohato vzorované perské koberce...Ešte i dnes cítim tú nesmierne silnú arómu - ani vôňa, ani pach ... kadidlá,lampy,staré múry, spráchnivelé trámy...
O niekoľko minút jazdy autom sme sa dostali na perifériu mesta, kde stála akási stavba, obkolesená vysokým múrom z kamenia,cez ktorý vyčnievali husté koruny stromov. Nizučká stará bránka v múre sa vŕzgajúc otvorila a my tri sme vošli z horúceho vzduchu veľkomesta do akéhosi zázračného sveta.Všade bolo prítmie, husté porasty stromov bránili tomu, aby slnko sálalo horko do záhrady. Pod stromami rástli husté kríky, pomedzi ne viedla biela , kamením vysypaná cestička. Keď sme prešli asi dvadsať metrov, zrazu pred nami stála postava starého zvráskavaného muža, odetého v dlhom bielom rúchu.Na bosích nohách mal jednoduché sandále . Usmieval sa pomedzi striebornú dlhú bradu a tvár mu lemovali strieborné kadere, vytŕčajúce spod prikrývky hlavy. Jasné, že to bolo čosi ako biela plachta omotaná okolo hlavy .
Mala som pocit, že som stretla nejakého starého proroka...
Na rozdiel od iných mužov, s ktorými sme sa v ten deň stretli i neskôr večer pri prestretom stole, tento bol úžasne jemný, pozorný . Pýtal sa nás skade sme, a čo robíme, ukázal nám všetku tú krásu ukrytú za vysokými múrmi a keď sme sa lúčili , odlomil pár halúzok z akéhosi hustého kríka a podal mi ich:"Vezmi, doma uvar čaj ...a nezabudni dať aj mámuške ..."
O dva dni sme leteli z Taškentu do Buchary, keď som halúzky chcela vziať, rozsypali sme sa ako popol, tak boli vyschnuté a tak som ich ja, ťapa,zahodila do smetia...
No, nasledovali pozoruhodné dni, blúdenie tajgou, vstúpenie do vôd Bajkalu bosou nohou a zažila som tam noc padajúcich meteoritov...
Toto všeto je iba v skratke, čo som napísala, ale v tú noc, keď sme prileteli domov, bol spln Mesiaca - nemohla som spať, ďalekohľadom som pozorovala Mesiac a čakala som, kedy ma únava vloží do posteli.
A od toho dátumu - v ten rok 1984 to všetko začalo - živé sny, a hoci som bdela so zatvorenými očami, nedokázala som sa pohnúť, otvoriť oči , zasvietiť svetlo. Bolo to tak silné, že som sa toho bála, skôr intuitívne som vedela , že sa niečo deje, nikdy som na vlastné oči nevidela nič- a to ma ukľudňovalo. Ráno som z ničoho nič rodine povedala, že "sa niečo stane", a nebude to dobré, lebo...Nasledoval smiech, úškrny, vtipy....po niekoľkých dňoch sa stalo , čo som tušila, a bolo to silné....
Tieto varovania prichádzali sporadicky, dlho nič a potom bum... o niekoľko dní sa stalo.Trvalo to 14 rokov, medzitým sa stalo mnoho vecí, ktoré zmenili chod našej rodiny , a ja som sa snažila nájsť odpoveď na to všetko. Čítala som, viedla dišputy s ľuďmi, ktorí mi to akože mohli vysvetliť.A nakoniec som stretla človeka, ktorý mi dobre poradil - po štrnásťročnom trvaní živých snov s akýmisi odkazmi - akože prst hore - pozor - sa ľad prelomil a mám pokoj.
Akokoľvek nad tým premýšľam, neviem si dať odpoveď, ktorá by ma presvedčila o tom, ako to vlastne je , rozhodne všetky tie živé sny - keď bdieš a akoby si spal - mali svoj význam - boli predpoveďou - varovaním na niečo, čo sa o niekoľko dní stalo a boli to veľmi vážne veci , ktoré prišli náhle a boli na hranici života a smrti.

vidím, že nie som v tom sama....tiež sa mi to stáva..@klaura lezenie na končiar znamená prekonávanie ťažkostí, záleží, s akým pocitom..či lezieš ľahko, alebo ťažko..

@klaura , poznam, bola to poriadna tazoba na hrudi, spali sme vtedy v dome u jedneho pana, co "zije" s mamou a spi len cez den, lebo mama ho navstevuje v noci... aj babka ma prisla pohladit, ale to bolo prijemne

@arasidka , aj ti zavidim, aj ti nezavidim... muselo to byt poriadne vycerpavajuce, dokazala si tych 14 rokov normalne zit?

@janazjarku ďakujem za link, pozriem si ho určite ... zaujíma ma to ...
@arasidka zaujímavý príbeh plný tajomstva ... a potom tých 14 rokov, veru neviem či mám závidieť, alebo ...

nuž, napísala som vám odpoveď, ale dnes sa to tu akosi nedá zvládnuť, jednoducho sa moje príspevky strácajú. Dobre, tak v skratke - opakovalo sa to celé tie roky , pokým mi neporadil môj priateľ, ktorý študoval alternatívnu medicínu, aby som sa v tých akože snoch prinútila povedať - nechcem to, ak tam v tom sne bola nejaká zvláštna postava - povedala som jej, že nech odíde, ak som mala pocity, ktoré sa nedajú slovne ani definovať, prinútila som sa povedať nahlas - choď preč, ja to nechcem... vyzerá to hlúpo, ako to píšem, ale bolo to tak a pomohlo mi to. Neviem, možno niečo viac napíšem v tých mojích návratoch, tam sa to nevymaže,ani nestratí.

tak ja som vo sme vlastnými silami letela len raz, ale bol to úžasný pocit...:)), závidím ľuďom, ktorí si takto v noci lietajú:) Aj keď moje sny, keby som ich hodila na papier, by už dávno zaplnili snáď celé Panta Rhei...a to vo všetkých druhoch žánrov...mávam živé farebné sny:), často aj niekoľko za noc, a tak mám cez deň čo rozprávať:)) V detstve som bola námesačná, behala som po byte, a raz som si skoro aj odomkla, keby to neprebudilo mamu, ktovie, kam by som sa zatúlala...:)

ja vravím, byť tak režižér....aj Holý Vúd by Slovači závidel...

Ja neviem teraz čo mám každému zvás povdať preto všetko o som si pečítala tunák mno nevedela som že su aj iný ludia takýto!
dakujem všetkým za takéto kreatívne komentáre :)

vraví sa že preto snívame lebo si opakujem momenti ktoré sme už niekedy zažili ale pochybujem že by som zažila niekedy lietanie
možno moje druhé ja niekde na druhom konci sveta?!
kto vie možno dobou sa to virieši

Sny sú zrkadlom duše a snažia sa nám niečo povedať, na niečo nás upozorniť, ale nemáme schopnosť vydedukovať z nich, čo. Moja mama mi vedela povedať, ak sa mi niečo snívalo, čo to znamená a veľakrát sa mi to splnilo. NApr., vlak, do troch dní príde pošta ( fakt, vždy niečo dostanem), svadobné šaty mať, choroba, či smrť.... A včera sa mi snívalo, že mi jeden neznámy, čo ma prenasledoval, strčil do rúk klbko hadova nemohla som s aich striasť, lebo sa mi zahryzli do ruky. A stále mávam sny na jednu tému, mnohé miesta zo snov sa opakujú v iných, ďalších snoch, a tiež veľa lietam, ale väčšinou keď ma niekto naháňa a prenasleduje. A stále mi kradne niekto batožinu, kabelku. alebo peniaze a nemám za čo cestovať, keď sa chcem dostať domov......Je toho veľa, nedá sa to len tak písať, tá " atmosféra" toho sna sa nedá tak priblížiť.