moja KRSNÁ

@gordonko. toto jedlo nepoznam, nejedla som, iba viem, ze Cesi nie su zvyknuti na strukoviny a vela zeleniny, skor na kenedliky skoro ku vsetkemu (veproknedlozeli, svickova na smetane- knedliky, koprovka-knedliky atd) Ale o tom som nechcela.
Poznam velmi dobre jazdu elekrickou z Teplej do Teplic a taktiez Trenc. Teplice -doverne. Mam zmiesane spomienky - dobre I zle.

To jedlo bolo asi za trest, tiež by sa mi tým nezavďačila. :)

Jedlá z fazuľových strúk sú výborné,len treba ich pripraviť tým správnym spôsobom.

krstná akosi nevynikala v nápadoch, keď furt to isté - ani mňa to jedlo neoslovilo, pre návštevu, čo príde raz za uhorský rok by som ho určite nedala:-))

a toto jedlo mňa veru zaujalo. to boli len uvarené fazuľové lusky (struky), varené zemiaky a poliate to bolo vyškvarenou slaninou? len to? nuž, nech hovorí kto chce, čo chce, mne sa to pozdáva, len by som to "doupravila". uvarené lusky ešte hodiť na popraženú zmes cibuľky a cesnaku - to si robievam, treba to ešte na horúcej panvici ochutiť lyžicou octu a je to aj výborná príloha k mäsu aj bez mäsa so šalátom a chlebom ľahký obed či večera. chlieb by som vymenila za opekané zemiaky ... normálne to už vidím na tanieri. :-) ale návšteve, hoci aj rodinnej, by som to neponúkala. a ak, tak aspoň s pečeným kuraťom. :-))

@rea1... vieš ,,REA,, ja som tomu jedlu došiel na chuť ,moja krsná to robila v zátrepke z mlieka a múky no a ked si ktomu urobím ešte fašírku je to fajn ....alebo také malinké jednohubky ,,minifašíročky,,
...dnes možno vyskúšam fazuluvé struky s grilovaným ENCIANom ,ale nikomu to nehovor

pekný deň Ti prajem

@gordonko , takže, ak tomu správne rozumiem, bol to luskový prívarok so zemiakmi. to áno, prívarok (u nás doma sa tomu hovorí omáčka) a k tomu fašírka alebo vajce namäkko ... hmmm, dobré to je. robievaš fašírkové jednohubky? gratulujem, si jediný, koho poznám, doteraz som si myslela, že iba ja som také pako. keď majú prísť kamaráti, ja vyrábam fašírky veľkosti pingpongovej loptičky. a oni, háveď nevďačná, síce ich zožerú všetky a aj pochvália ale nikdy nezabudnú dodať: že sa ti to chce, u nás by to nikto nerobil. :-) tak som rada, že nie som strelená iba ja.
a neboj, nikomu nepoviem, len pošlem správu do hlavného čínskeho denníka. :-)))

Grodnkoblue - ešte si nenapísal, kedy si tam - v ktorom ročnom období chodieval. Ak si chodil v období, "ket fazula dozríva", tak sa ani nečudujem, v tomto období sme u mojej babičky - cez prázdniny- mali povinne dva-trikrát do týždňa luskovicu . Dobrá luskovica neny zlá, ale človek sa aj tej najlepšej polievočky rýchlo preje. Ešte že prázdniny netrvali tak dlho, ale sa nečudujem, keď sme sa u babky na dvore objavili - jedenásť vnučeniec, mala čo robiť, aby nás nakŕmila. Nie,nezostávalo to len na nej a na dedkovi, naši rodičia prispievali rovnou mierou, u našich starých rodičov bolo leto čo leto veselo, držali sme pokope a nevedeli sme si ani víkend predstaviť bez toho, aby sme poobede nešli našej "bapke a dzedkovi". V lete bola na prvom mieste babkina luskovica - vychladnutá v horúčavach podvečer dobre padla všetkým, a v zime sme si pochutnávali na babkinych kóprových osúchoch so smotanou, alebo pečených jazykoch zo zemiakového cesta, poprekladané mletými oškvarkami. A jasné, že nesmel chýbať šípkový čaj. No a naši dospelí si v krutých zimných časoch kúpili aj ploskačku rumu "ida cestu kolem Bendu".
Jaj, to boli časy!Vtedy nás - deti netrápilo, kto komu vládne, náš detský svet bol rajom a babkina kovová bránka pri dome bola vstupným vchodom do toho krásneho raja, a náš dzedko bol direk jak sv. Peter, kerý šeckých cez tú bránku do toho Edenu puscil.

ach, jo. kóprový báleš ze smatanu :-) robila babka, robila mama, robím aj ja a slovenčina neslovenčina, veru to tak aj stále hovorím, aj syn sa už pridal a aj ten báleš už dávno vie robiť. a výraz "ida cestu" som naozaj okrem našej rodiny ešte v živote od nikoho nepočula. som z toho tvojho príspevku, @arasidka , tak akosi namäkko. :-)

:):):) Jáj dzifčence, šak som sa len pobavila na tom "ida cestu"... téš som to dlho nečula... :):):):):) No a lusky si robievam aj s vajíčkom - podusiť lusky, na to vajíčka, dochutiť, usmažiť a posypať strúhaným syrom na tanieri.
Prajem príjemný deň.

@rea1 , šak dondzi do Trnavy a ida cestu sa móžeš zastavit aj u nás. Tu sa také jako "ida cestu! naočúvaš do vóle, kolko ci len srco ráči

@gordonko , luskovica bola od malička mojím úhlavným nepriateľom, hneď na druhom mieste za tekvicovým prívarkom, hoci som inak polievkovo-omáčková. Doma sa luskovica skoro nevarila, nemal ju rád ani náš otec, tak som mala šťastie. V školskej jedálni na mňa skoro vždy z taniera zazeral nejaký zabudnutý fúz a to som už bola najedená, nepomohli prosby ani hrozby.
Až teraz,keď sa u nás pestujú holandské odrody, ktoré v prvom rade nemajú fúzy a na rozdiel od tej voľakedajšej tvrdej zelenej hrôzy sa uvaria tak akosi akurát, ani tvrdé ani mäkké, tak teraz už luskovicu môžem.

@sovka62 ...tiež dám prednosť rezňu ako fazulovici , hlavne pokial mám zuby .... Ty si trnavčanka ???? mačka Ti robí mnnnaaauuuu ????

"Ida cestu" sa u nás používalo dosť často, vlastne vždy, keď sa to hodilo. A najviac sa to hodilo môjmu dzedkovi z maminej strany, teda Franckovi.Bol to človek pracovitý, sveta "schodzený", študuvaný až hen ve Vídny / šak sa nám s tým ždycky chválil, ket sa vracal domo z roboty, ida cestu kolem Bendu, že "hen dzeci , kerý z vás sa m´ôže pochvályt, že študuval až ve Vídny? Veľmi sme sa tomu čudovali a boli sme zvedaví, na akej škole to teda náš dzedko Francko študuval, a tak sme sa dozvedeli, že sa tam učil za kováča :) /.
No a tak ten náš dzedko Francko keď sa vracal domov z každodennej "múračky", lebo tým kováčom veru potom nebol, ale dal sa k murárom, tak ako sa domov vracal taký upotený, zaprášený a "právem smadný", zastavil sa ida cestu vždy v šenku U Bendu, a nejaký čas mu to trvalo, než sa zachladil a prišiel domov síce zaprášený, upotený, ale s dobrou náladou. Šak ten šenk bol pár metrov od dedovho domu, tak to " jakoby doma sedzel na výmenku".
Milovali sme nášho dzedka, a on nás tiež všetkých,jak sme na svet prichádzali zo štyroch strán, ale! Aaaaaale, ket sa v léce na dvore pod pergolú hral mariáš, nesmeli sme ani gagnút, lebo na to bol dzedko fajnový. A tak sme vždy vybehli o dve ulice tete Rúže a tej sme nevadili, bo ona ten mariáš hrala s dzedkem a babku a nechýbal ani strýco Mižu.Ale ešte než sme sa k veľkej radosti dospelých vytratili z babkinho dvora, poslala nás babka s džbánkom so slovami: " Ida cestu kolem Bendu doneste za džbánek piva, ale ket si budem myslet, že ste tam, uš aby ste boli spátky, a né aby ste donho strkali nos, lebo bude zle nedobre, a teho vojáka za rádijem zvesím a vyprášim vás po zadku".
Jaj, " voják", to bolo veľké strašidlo pre všetkých, báli sme sa ho, hlavne keď sa babka hnevala a hrozila nám, že ho zvesí.
Tým vojákem nebolo nič iné, jak dzedkov hrubý vojánsky remen z doby ešče jak bol na talijánskem fronce , to si ten voják veru hooodne dlho visel na klinci za starým rádiom. Nie, že by dzedkove spomienky na italskú frontu boli také nezabudnuteľné, ale nič iné tak dobre nenabrúsilo dedkovu britvu na holenie.Iba raz babka zvesila vojáka a vyšla predo dvere verandy, a to bolo vtedy, keď sme sa na dvore hrali všetky sesternice, sedeli sme v starom bývalom prasačníku, ktorý už dávno neslúžil tomu, k čomu ho dedko postavil, ale že mal zmysel pre detské hry a "abych vás mal čeckých na očoch", dedko prasačník vymaľoval vápnom, postavil nám do ohradky vodovú lavičku, okolo nej guľatinu miesto stoličiek a mali sme letnú chatku :)
A tá babka zrovna v jeden deň, keď sme sedeli okolo veľkého hnedého kastróla a drhli sa s luskovicu, mala už všetkého po krk. Lebo sme robili taký krik , že už nevládala a tak nám tým vojákom pohrozila. Čo vám poviem, keď končili letné prázdniny, babka od radosti plakala, keď jeden za druhým svojích potomkov vyprevádzala domov so slovami:" Booože, spomínam si, že na posledy sem tak od radosci strašno šklébili, ket v štyricátempátem od nás odchádzaly ruskí vojáci . To bolo radosci!!!!!!

Dobre som sa pobavila @arasidka , huba ti jede jedna radosť.
Chybu robila mama že vám varila lúskovú omáčku až vtedy keď boli lúsky tvrdé. To sú pravdaže nechutné, niekedy ešte aj dnes sa dajú také tvrdé kúpiť mrazené a človek si nepochutí.
Ja si lúsky robím na strúhanke:
pokrájané lúsky povarím v osolenej vode a hodím ich na opraženú strúhanku. Je to strašne hladné, diétne jedlo, človek môže zjesť aj celú úrodu na jeden krát.
Tak ako všetky zeleninové jedlá aj lusková omáčka ak nie je ochutená kôprom, primerane okyslená - je mdlá a nechutná.
Ale keď sa k lúskovej omáčke spraví mäsko, zemiakové pyré tak je to bašta. No a za tým mi pasuje nejaký ovocný alebo tvarohový béleš, nech sa banda doje. Lebo nemám väčšieho jedu ako keď 2 hodiny po obede začnú plieskať skrinky na kuchynskej linke a ozve sa srdcervúci výkrik: mamíííí, nemáme niečo dobrééé?

@arasidka , nemáš chybu. Veru tak, starí rodičia sa z vnúčat tešia pri každej návšteve dva razy - prvý raz keď prídu a druhý raz, keď konečne idú domov. Žartujem, samozrejme, ale keď nás u starkej prázdninovalo aj šesť naraz, v domčeku izba s kuchyňou, verím, že si riadne vydýchla, keď sa život vrátil do normálu, bez 15 litrových hrncov na varenie, rozbitých hláv a kolien, žalúdkov pokazených z nezrelého ovocia.......

@hubata ... povedz že máš dobré srdce

hubatá - šak víš - spomínky!
Neviem, či som o luskovici už písala, ale spomeniem ju ešte raz. Zásadne nevarím bielu luskovicu - myslím tým farebnosť - len so smotanou. Omnoho plnšia chuť je vtedy, keď najprv nakrájam cibuľku, dostatočne ju orestujem na oleji, pridám červenú papriku zv. "od maďara z rínku" , a ešte skôr, než to podlejem trochou vody, na tom orestujem lusky rovno aj s nakrájanými zemiakmi na drobno. Párkrát zamiešam a až potom zalejem vodou, pridám trochu soli a mletého korenia, zakryjem a dusím. A ukončím to klasicky - rozhabarkujem smotanu s hl. múku a zalejem tým udusené v hrnci, zamiešam a nakoniec, keď to začína vrieť pridávam kôpor. Takýmto spôsobom pripravujem aj tekvicu a chlapom viac chutí ako "biela" omáčka. A na dochutenie toho všetkého nesmie chýbať niečo aj "od masa". Tak to je už rôzne - buď je to trošku gulášika, alebo si osmažia klobásku, alebo párok, alebo --- alebo....Mne osobne stačí vajce na tvrdo - a krajec chleba. A už som to spomínala pri "dzinovici", že nejedenkrát nakrájam hoci i mäkký salám, alebo podľa toho, čo doma mám, a to na drobné kocky, na panvici orestujem ako údenú slaninku a potom pridám do omáčky. Či je to luskovica, či je to dzinovica - chutí to výborne.
Tak vás zdravím a idem..... dnes máme k obedu zabíjačkovú kapustu a k večeri huspeninu a keby bol náhodou niekto veľmi, ale veľmi hladný, alebo maškrtný, odrežie si kúsok tlačenky.
P.S: Vraj keď to dojeme, ideme na diétu - Hááááha, to vraveli chlapi moji aj po vianočných sviatkoch....

sovka moja - spomienky na detstvo sú tým najkrajším, čo môže človeku život dať - a hoci sa pomedzi tie krásne spomienky prepletajú aj tie smutnejšie, boľavejšie, predsa len človek nikdy nezabudne na tú bezstarostnosť , inak zvanú "hurááá párzdniny"

dobré čítanie.... dakujeééém..... :))

@arasidka , moji starí rodičia z Vrábel ( nech im je zem ľahká) varili tak, ako tí naši južní susedia - červená paprika šla všade, kde tobolo možné, ale aj tá štipľavá, tak varila aj moja mama a tak varím aj ja, ja ju dávam aj do ryže štipku, lebo mne sa biela nepáči, mám rada farebnú ( niekedy je žltá, dám aj štipku kari korenia). Tvoje spomienky a príbehy sa dobre čítajú, vyvolávajú veľa spomienok.

Zabudla som spomenúť, aj mliečna fazuľová polievka nakyslo bola ružová a pikantná od papriky, omáčka takisto, každá jedna.

A @gordonko , prepáč, na teba som skoro zabudla. Ja by som si dala podmienku, že prídem na návštevu len ak nebudú lúsky, hehe, alebo by som si rozkázala niečo iné na obed.

@evanaaa už si videla 1o ročné decko ako si kladie podmienku na rok dopredu ???
..... mi sme vtedy boli poslušnejší ako sú dnešné deti

zdravím ťa, Hannah, toto som prekopírovala z môjho blogu, pre teba, okrem iného, je tam spomenutá aj luskovica :)))
.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.
Prázdniny sa rozbehli zvesela. Hneď ráno sme sa znovu zhŕkli ako mandelinky na tetinom dvore. Pod kuchynským oknom stála dlhá drevená lavica, všetky sme sa na ňu zmestili. Sedeli sme a hompáľali nohami. Teta, ešte skôr, než odišla o jednu ulicu ďalej k babke, nám priniesla na veľkej tácni čerstvý chlebík dobre natretý bravčovou masťou a z hriadky v záhrade povyťahovala čerstvú mladú cibuľku.S veľkým apetítom sme všetko zjedli a zapili čerstvou vodou
z kohútika vodovodu, ktorý vyčnieval zo steny pod oknom.
"Ja mám nápad..." povedala jedna zo sesterníc :" dnes bude svadba!" No to je nápad! Tešili sme sa všetky a hneď sme začali chystať hostinu.
Z pitvora sme vytiahli veľký drevený stôl a preniesli sme k nemu aj drevenú lavicu spod okna. V náprotivnej malej komôrky sme našli v starej skrini na poličke uložené staré záclony , no paráda.Na prikrytie stola stačila jediná záclona a ešte nám z nich zostalo dosť na šaty pre nevestu. A keby len na šaty - dosť bolo aj na závoj. A aká by to bola nevesta, keby nemala aj perlový náhrdelník. S nožničkami sme rozstrihali všetko tak šikovne, že aj družičky boli hotové princezny s perlovými retiazkami okolo krku , a ešte ich zostalo dosť v košíku. Hm, no ale kde vziať ženícha, keď sme boli len samé baby? Trvalo nám to neuveriteľne dlho, než sme prehovorili nášho jediného bratrančeka, aby sa na túto úlohu podujal. Frflal, smial sa, ťukal si na čelo, ale predsa len sa dal prehovoriť.Katka zabehla do domu a priniesla otcov starý klobúk a v záhrade sme nazbierali za kytičku sedmikrások a medzi ne sme priložili výhonok z rozkvitnutej fazule, čo sa ťahala po plote záhrady. A pierko pre ženícha bolo hotové.A našlo sa dosť kvetiniek aj na nevestinu kyticu
Než sme sa vychystali do slávnostného šatu, na prestretý stôl sme uložili pre každého jeden tanierik z pokladu, vedľa toho pivové poháre, a do stredu stola sme postavili nádherné maľované poháriky z tenkého skla aj s čašou . Keď sme to všetko dokončili, stôl sa prehýbal od svadobných dobrôt - mrkva,kaleráb,cibuľka,redkvičky, letné jablká a nechýbali ani nápoje. Vlastička priniesla zo špajzy mamin ríbezľový sirup, do čiaš sme zarobili malinovku a mohli sme začať hodovať.
No ale, čo by to bola aká svadba, keby sa svadobný sprievod neprešiel ulicou?
A tak sme milého Ferina chytili pod pazuchu , vedľa neho postavili nevestu aj s kyticou. Vzpieral sa, jedoval, že on nejde, "nak" ho necháme , lebo pôjde "ta het"... Naveľa - preveľa sme mu sľúbili, že keď s nami príde k babke, už sa nemusí s nami vrátiť späť.
S veľkým ujúkaním - sme sa vybrali v plnej paráde k babke. A pekne tak, ako sa patrí - po strede cesty, v čele ženích s nevestou a my ostatné mandelinky za nimi pekne v páre.
Ulica bola ako vymretá, ani len jednej sliepky nebolo vidno, ani pes nezaštekal , ešte aj tie vrabce boli zalezené niekde v chládku stromov, iba na priedomí maličkého domčeka oddychovala v tieni babka Strížka. V driemotach sedela na drevenej stoličke s rukami prekríženými pod prsiami, s čiernym "vdovským" ručníčkom na hlave a s bosými nohami v čiernych papučiach.Stačilo len buchnúť bránou a babka bola v strehu. Maličkými čiernymi očkami zaostrila zrak a nemo nás pozorovala. Ktohovie, čo sa jej v hlave premieľalo pri pohľade na nás, no rozhodne sme jej spestrili nudný letný deň. Určite, lebo keď pochopila, že ten vresk nerobia Tatári, ani Turci nedošli zase rabovať, schuti sa zasmiala a mávajúc rukou len zakričala:"Ná len icte, bapka bude mat radooooost..."

.-.-.-.-.-.-.-.-.

U babky rozvoniavala práve dovarená luskovica . Vôňa čerstvého kôpru razila do nosa:"Fúúúj.... " zaúpela sesternička Majka, ktorá si za "celý svoj doterajší život" ešte nestihla kôpor obľúbiť.
"Íha.......... no ale to je prekvapení....... a že my nyšt nevíme....boli by sme aj my na svadbu došli...", smiala sa babka . "Tak pote, posedajte si ven na dvor , bude sa nakladat svadebný obed ..." .
Iba jedna družička z toho nebola nadšená. Sedela nad svojím tanierom, premŕvala v ňom lyžičkou ako bager keď hĺbi koryto rieky. Keď babka umývala riad, vždy vedela, z ktorého jedla jej vnučka Majka.On jediný mal okolo zelený "svadobný" venček - z kôpru.

vysvetlenie: v texte je spomenutý "poklad", je to skutočne tak, v tetinej starej šope sme v jednom tmavom kúte objavili pri skrývačke veľkú drevenú debnu, naplnenú pohárikmi, šálkami, tanierikmi, pohármi na pivo a to všetko bolo zakryté perlovými šnúrami a pomedzi to boli rozsypané strieborné mince. Poklad uložila do šopy teta s ujom, to jediné im zostalo ako pamiatka na časy, keď do 48. roku mali svoju krčmu. A tie mince boli z obdobia 1. slov. štátu - sami Svätopluk a iné hlavy "pomazané"!!

tu som sa dostala náhodou, keď som hľadala nejaký rýchly recept na večeru, lebo ideme cez víkend k starkej a robím si starosti čo navariť. páčia sa mi tvoje príbehy, aj to ako ich podávaš:-) sú zaujímavé.. keď som čítala o tej fazuli, napadlo mi, že priateľová starká, vždy keď k ním prídeme varí fazuľovú polievku na kyslo. a na to sa ja vždy tešííím! do vtedy som takúto polievku nejedávala, lebo u nás to mama nevarievala. a sprvu som ani nechcela, že to nemám rada. ale keď som ochutnala, nedala by som ju na nič :-)

@ewiku no vidíš skoro ako ja .....aj dnes som v obchode hladal fazulové struky .... tiež ich lúbim zo slaninkou ..... a samozrejme lúbym aj ZSSR - bez toho to nejde

ja mam strasne rada fazulove struky ako v polievke so smotanou a tou cervenou paprikou tak aj v privarku a tiez aj trosku obvarene a potom osmazene na oleji s cesnakom a cibulkou ako priloha k masu a rybe vynikajuca a velmi zdrave