Lákadlo pre dieťa

ja keď som nechcela jesť (náhodou to boli tiež väčšinou halušky), otec dal tanier medzi nás a povedal, že budeme jesť "na úbehy". a obzeral sa, 30x sa musel vysmrkať, 2x sa išiel vycikať a vždy mi dôrazne povedal, aby som naňho počkala, že teraz nesúťažíme, lebo on musí ... a ja som tlačila do hlavy až mi hrče za ušami naskakovali. potom otec pozrel na tanier a povedal: nabudúce už na úbehy nepôjdeme, ty mi vždy všetko zješ. :-)) bola som taký malý hnusný chrt, bledozelený, chudý, nič som nechcela jesť a vraj už ako úplne malé decko som za najlepší šport považovala fúkanie do lyžice s polievkou. na tie úbehy mám milé nostalgické spomienky. :-))

Ja ako malá som nechcela jesť mäso: čiste náhodou som raz videla ako babka podrezala kura - a koniec! Ani kúsok mäsa na tanieri som nezjedla, z polievky som ho prstami vyťahovala, samozrejme že sa na to naši nemohli pozerať a dostala som po nich. Až keď som ako-tak pochopila že aj mäso je zdravé, tak som ho opäť začala jesť, ale na zabíjačku ma nikdy naši nevzali ........

Keď som sa vydala, tak ako novomanželia sme boli navštíviť babku môjho muža a ako prekvapenie nachystali pre nás ...... zabíjačku. No a my sme išli do hotela na palacinky: ten čerstvý pach mäsa, pečienky mi zasa pripomenul to úbohé kura a prasiatko.

Ajajaj, nepridala sa mi fotka... :-(((
Ak poradíte, ako na to, tak to urobím!

[img]

[/img]

Aha, už viem!!!! :-)))

jeeej..vyzerajú krásne..pre oči oslavné básne..pre zdravie-radšej NIE..:-)

Však ich ani nejedla! Zato z nich na tanieri poskladala všelijaké obrázky, slniečko, kvetinku, obláčik, domček! V živote sa s obedom tak dlho nepaprala! :-) Už som nevedela, ako jej mám tie halušky urobiť zaujímavejšími. Nabudúce prifarbím na červeno cviklou, na zeleno špenátom, na fialovo kapustou... to by mohlo byť aj zdravé, aj chutné, len je to prácne.

celému tomuto akosi nerozumiem...prečo ? A navyše tie halušky nevyzerajú farbené prírodným farbivom. Naozaj vhodné len na hranie.

@alena4 , proste som jej niečím chcela tie halušky ozvláštniť, pretože ich odmietala jesť s odôvodnením, že sú "škaredé". Tak som sa snažila urobiť jej ich "peknými", aby si ich obľúbila, aj keď len ako hračku, možno potom ich jesť bude - proste už vymýšľam, čo sa dá, lebo sa mi nechce variť pre každého člena rodiny extra. Farbené boli potravinárskym farbivom.

Chudak pes :-)!

Zaujmave ako sa to zmenilo za jednu generaciu keby som doma pred otcom povedal ze skarede jedlo , tak by som dostal taku facku ze stena by mi dala druhu a veceru by som nedostal a isiel spat o hlade.

@2010 , u nás bez facky, ale keď nechceš, tak nechceš.

ja som to s mojimi deťmi tiež riešila bez facky, ale keď nechceli to, čo bolo, nedostali iné. alebo zješ čo je navarené alebo môžeš ísť spať o hlade. ale pamätám sa ako raz môjmu otcovi prešla dobrá nálada a keď som zas niečo vymýšľala nad tanierom, tresol päsťou po stole a zreval: jedz, lebo ťa roztrhnem ako žabu!!! mama v kuchyni vtedy nebola a ja som jej vraj neskôr žalovala: oco povedal, že ma roztrhne ako žabu! (ale prečo to povedal, to som už nerozvíjala, beštia malá prefíkaná). :-))
a žiadny obrázok sa mi nedá otvoriť, bééé. :-((

Tiež sa prikláňam k názoru, ak si hladný zješ to čo je navarené a tým pádom netreba nič predkladať. Ak zvykneš dieťa na to, že si môže vyberať, ver mi staneš sa otrokom výmyslov v kuchyni a nespratné dieťa neuspokojíš nikdy! ..ale to záleží od každej mamy čím sa stane pre svoje ratolesti:-)

Tiež tvrdím že s jedlom sa nehráme, boli sme doma štyria (dvaja chalani ako kyselina), tak sme so sestrou poslušne zjedli čo nám mama nadelila.....aby nám to bratia nestihli zjest,.... dcéru som prestala nútit do jedla potom že požuté maso drží v puse ... večer som jej dávala pusu na dobrú noc a v puse tvrdá hrča, nezjedené maso, ked som si uvedomila čo sa mohlo stat keby s tým žvancom zaspala , radšej som to nechala tak .... :))

pridavam sa k ostatnym
tiez som riesila, aky obrazok namalovat na grisku, za koho bude ktora lyzica a podobne a nikam to neviedlo
tak som si povedala, ze ak je navarene, od hladu neumrie
naberiem - nechces, ok, dalsie jedlo bude vtedy a vtedy, dovtedy len vodu alebo caj, ani ovocie, nic
a ked sa naje ako sa patri, moze si sama vybrat sladkosti ake chce a kolko chce
a toto mi funguje bezchybne uz viac ako rok :-)

Ajaj, to sa máte, keď máte decká takto vycvičené! Aj ja som sa o to pokúšala - lenže žijeme v jednom dome s mojimi rodičmi, ktorí sú obaja na dôchodku. Ja mám navarené, dieťa to nechce, tak si jednoducho zlezie o poschodie nižšie, čo má navarené babka - a keď ani to nechutí, tak si dá klobásku s dedkom, prípadne milujúca babička navarí na počkanie to, na čo má ratolesť chuť. Ja sa síce môžem rozčuľovať, koľko chcem, ale mama je toho názoru, že " prečo by som jej nedala, keď mám navarené to, čo ľúbi..." nie je to vôbec výchovné, ja viem... ale na druhej strane, starí rodičia sú na to, aby rozmaznávali, rodičia na to, aby vychovávali, takže veľmi nevyskakujem a teším sa, že má malá takých milých, dobrých, rozmaznávajúcich starých rodičov, ako som voľakedy mala aj ja . :-)

:-)
tak toto som neprekonala, tiez som mohla tu moju vycvicit az ked sme sa odstahovali :-))))))
drzim vam palce :-)

inak, ked je situacia takato, tak sa nestresuj zbytocne
navar ako uznas za vhodne, nerob okolo toho ziadne divadielka, ved ona sa ta tvoja potvorka uz niekde naje :-)

veru, o to núdzu nemá... problém je skôr v tom, že ma potom mama zvozí, že chúďatku nenavarím to, čo má rada.... ale nemôžem 3 x do týždňa robiť jedno jedlo, ktoré bude jesť len ona, lebo ja na váru veľmi nie som a manžel to neľúbi.

no, mas na vyber, koho reci budes pustat jednym uchom dnu a druhym von - ci dcerine, alebo starkine
a ak si povaha ako ja, tak jedneho dna odidete :-)

Veru nie, už máme poriešené aj dedičské veci - sestra vyplatená, dom môj. :-))) Takže už len zaťať zuby a snažiť sa raz predstihnúť moju mamu vo varení - čo zatiaľ nevyzerá uskutočniteľne. :-)))

Ja som z dvojčat, a moja sestra neznášala varenú cibuľu. Ja som ju bez problémov vždy zjedla. Keď ju našla v polievke, tak vždy vyplakávala nad tou polievkou, lebo ju musela jesť, viac sĺz bolo v tej polievke ako hoci čo iné, lebo mama ju nútila aby tú polievku zjedla.