Hneď ako som to dočítala, zasmiala som sa schuti a povedala som si, tak to teda nie, a vari sú moji rodáci o niečo horší?
Venku sa už rádne zetmelo, zdvihla som roletu na okne a rovno do očú mi zasvícila naša stará dobrá krčma, zvaná Terezka. Ký hačapír jej také meno vymyslel, to nevím, ale zvykly zme si, no....... skoro šeci.
Stojí nenápadno na rohu ulyce, ešče že ju pekne na zeleno namalovali.Ešče ráno any neodbylo na kostolnej veži sedem, a už tý najvernejší prešlapujú chodnýk pred mrežáma, a aby reč nestála, v ruke žmolá cigaretlu a vedú dyšputy. Že jako je to neskaj na dve veci - na nyšt a na Há. Enem dvojnásobný pán inžinýr cicho sedzí na lavičke, z rukama opretýma na dzeckém kočárku, naloženým dovysoka širokým sortymentem . Je spokojný, uš sa scihel aj nafrištukovat. V jednej igelytke našel celkem maký chleba a ve druhej s dlhým názvem Hypernova - našel medzi pátu a šéstu hodzinu rannú v sáčku kopu granatýru. Stačí. Neny treba si hnet od rána žalúdek precpávat.
A už veža hlási - sedem hodzín - konečne. Mreža sa otvíra smerem ven, chlapi sa tracá smerem donútra. Enem náš pán inžinýr má čas. Kočárek potlačí ge kontajneru, a pre istotu ešťe donho kukne, jestli tam nenajde nejaké to staré férum. Jej, a keby tam bolo aj nejaké to cuprum! Bolo by aj na flašku! Potom sa zehne, pozbíra tý lepšé špaky, trošku sa s nyma pohrá a fungl nová cigaretla je na svece. Trocha ju požmolý, jazykem olyzne a uš aj dymí. Treba - pre porádek v hube!
Nač by sa ponáhlal, ví, že vnútri je pri pulce nácisk, šak mu nyšt neuteče.
Terezka je furt plná, ešče aj tý psi pot stolem cicho ležá, opčas ocazem rozeženú ten smrad okolo a po takých dvoch - troch hodzinách žmúra rovnako jak ich pányček. Šak tak je dobre, aj teho psiska je treba porádno vyluftovat!
Ket večer zavŕzga mreža na šenku, verní kunčafci sa rozchádzajú, trocha im to trvá, šak jaksi - aš na tem lufce si spomenú, že ešče nepovedali šecko... a tak sa pol ulyce dozví, aj ket o to nygdo nestojí, že Jano je né len taký obyčajný pohlavný úd, ale ešče k temu aj hnylý pes.... , Jano to bere na vedomí a aby nebol nyšt dlžný, rovnako úprimne kamarádovi odpoví , a dá mu radu: "Očúvaj, ty...... Mišo, či jak ci nadávajú..... ci radzím, any neic domo....aj tak sa budeš ze psem dzelyt o rohošku, stará ca nepuscí any do komory... .Neny nad uprimnost.
Za nejakú tú polhodzinu ulyca ostáva cichá, enem dvojnásobnému pánovi inžinýrovi vŕzgajú kolečká na kočári, jak ide "domo". Škoda len, že tá búda ve vinohradze je tak daleko a do kopca. Ale aj tak ...šeci tý odžungéri mu móžu závidzet - ket donde domo, nebude moset spat na rohoške, jednak ju nemá, any psa a zaplac pámbo, any ženu! Len jednu starost si robí - aby do rána nepršalo, lebo mokré špaky sa taško sušá....
Zdezda a kuchtička , som rada, že som vám privodila dobrú náladu. Úprimne povedané, sú chvíle v mojom živote, kedy sa mi veru takto veselo nechce "švitoriť".Veď to všetci poznáme!
No a aby som to upresnila, moje rodné mesto je síce pod úpätím Karpát, ale z druhej strany od Záhoria, z istórie ho poznáte pod názvom : Slobodné kráľovské mesto Bozin, tzv. Perla Malých Karpát", kde sa narodil slávny Jána KUpecký , a preto sa jeho ulica, kde je jeho rodný dom dávnejšie premenovala z Kozej na Kupeckú, a vúbec máme najlepšé víno , a keby nebolo Grobanú , možnáže aj lokše z husacinu.Ale to isté si myslá aj Modrané, ale my zem lepší, my máme aj vlakovú stanycu :))))
Samu by ma zaujímalo, či niekto z vás už varil "hulárovú omáčku", alebo "šoškovú omáčku ze zemákovu knedlu".
Na záhradke som si posadila trvalku - šťavel záhradný - a darí sa mu, aj ho ožužlávame na jar, a z pár listov si spravím trošku tej omajdy.
a omylom som tam vpísala príbeh, ktorý patril do návratov, Keď kvitol orgován.
Keď mám náladu, tak si sadnem a napíšem zase niečo, čo mi dáka udalosť dňa pripomenula.
No čo už - nejako sa človek zabaviť musí, a s čím iným,ako s tým, čo ho baví.