naspamäť ako 92- ročná, okrem všelijakých dlhočizných motlidieb.
S obyčajou sa vrodenou vadieval sa muž so ženou,
že on tvrdo robiť musí, nič dobrieho neokúsi.
Žena že len doma sedá, dobré kúsky si pojedá.
Krem sedenia pri praslici a trocha tej motanici
krížom slamy nepreloží, hneď z večera sa uloží.
Tak manželia títo hodní vadievali sa deň po dni,
až konečne žena riekne:"Mužíčku, počuj ma pekne,
keď ja doma nerobím nič, dovoľ mi nech pochytím bič
a pôjdem orať na pole, budem mlátiť v stodole,
orať i úhoriť žito, vykonám za teba i to.
A ty mužu doma ostaň, na svitaní každý deň vstaň,
porob prácu všelikú, ako žena má vo zvyku".
"Dobre, nedbám, ty choď orať,
zajtra ráno ja všetky práce domáce, vykonám snadno za krátce".
Riekol muž, tak sa i stalo, jak sa večer povedalo.
Žena ráno hore vstáva a mužovi rozkaz dáva:
"Osej múky, napeč chleba, vykúr si pec ako treba,
teľaťu daj vody, sena, zmotaj tieto dva pradená,
vlej do dbanky a zmúť mliečko, nachovaj v kolíske decko.
Naškrob švábky plnú mieru, navar obed i večeru".
Žena na to praskla bičom a odišla s pohoničom.
Muž s radosťou ostal doma, vysúkal si rukávy,
opásal zásteru pred seba, dal sa do miesenia chleba.
I koľko tej nácesty dať, myslí, aby nebol chlebík kyslý.
Vtom počuje zbľačať teľa i beží tam ako strela.
Myslí si: "Po čo mám k teľaťu stále ísť?"
Pojme teľa, na šop ho vynesie, tam ho pevne uviaže
a koľko len chce žrať mu káže.
Pri tom obed chystať treba, príde i miesenie chleba,
mlieko mútiť i kúriť pec a v tom začne plakať chlapec.
Chytro, beda, nachovať v kolíske decko treba.
Ale dieťa chcelo iné, chcelo prse materine,
preto plakať neprestalo, čím viac, tým väčšmi vrešťalo.
"Budeš ticho, ty škovŕľa, kolíše ho, aby len spalo
a to len trochu - zamálo.
Čičíka ho a hompáľa, raz kolísku rozoženie a tá blízko je pri stene.
Odrazu sa vykopŕcne a dieťa "fuk" na zam praskne
a zjačí bolestne, ako čelom do steny praskne.
"Rata, Bože", zvolal otec, iste sa mi zabil chlapec.
Skočí, chce ho ratovať, čože mám prv do ruky vziať?
Ach, toto sú hroznie muky, vtom pochytí maselnicu,
priviaže na ňu tkanicu, prileje do dbanky vody,
na chrbát si ju vyhodí, ruky vopchá do koryta,
mykajúc nohou si dieťa.
Vtom sa mu dbanka prevráti a mlieko "šust" z maselnice
vylialo sa do svetnice, do kuchyne chytro skočí
a čo mu tam zhliadnu oči?
Z pece páľ až do povaly horí, dym sa oknom valí.
Do kuchyne chytro speje a v peci oheň zaleje.
Vtom počuje zbľačať teľa a čo vidí na povale
dierou rovno do maštale?
Žinkou hrdlo zatiahnuté leží teľa zadrhnuté.
A v koryte v ceste - našiel brblať sviňu
a na prahu stáť gazdinú.
"No, poludňajšia je hodina, obed nám dávaj gazdiná",
žena na muža tak volá a čo vidí, i pre Boha!
Keď videla toto všecko, najprv ratovala decko
a keď všade pobehala, mužovi dobre nadala.
Vyčítala kapitolu, kľačať mu dala ku stolu.
A muž s mysľou celkom inou, nechcel sa stať viac gazdinou.
:-)))
Nebudem ho veru haniť, bo mi dosť pomáha, vareška to síce nie je, ale v ostatnom však viniká s mojou pomocou.
trosku mi to trvalo , kym som to pochopila . ale ked som to uz VEDELA , tak sa mi spoluzitie s nim ulahcilo , skoncili mnohe konflikty :-) a ked ma nazlosti , tak uz nepokukujem jednym ockom po stojane s nozmi ...:-)))))Vtedy si rychlo spominam na to ako siel po mna v tuhom mraze o polnoci 100 km do Presova lebo zmrzli vlaky a ja by som nocovala na lavicke na stanici ...alebo ako ma prisiel vytiahnut zo zaveja ,lebo som precenila schopnosti svoje aj svojho auta ...alebo ako v noci fujazdil za dcerou do BB ked sa bala ist na skusku a chytala ju hysteria ...je jednoducho uzasny , aj ked obcas neznesitelny...:-)