Na honosne prestreté stoly so vzácnymi jedálenskými súpravami a príbormi sa servírovali majstrovské pokrmy z teľacieho mäsa, diviny, vtáctva, kapúnov, rýb a rakov, pripravených na víne i pive, s množstvom cudzokrajného korenia, so šafranom, klinčekmi, škoricou. Majstri kuchári dokázali upiecť vola, v ňom prasiatko, v prasiatku kapúna a doňho sa zmestil holúbok, všetko chutné, mäkké, akurátne. Ku každému druhu mäsa patrila iná omáčka: s bielym alebo červeným vínom, vínnym octom, čerstvým maslom, so škoricou, zázvorom či koreňom kosatca a mäty, šalviou, s opraženými krajčekmi chleba, dusenými jabĺčkami, hruškami, so slivkami alebo slivkovým lekvárom, s čerešňami, ríbezľami ale i s figami, cukrom, medom, a pre tých najurodzenejších s olúpanými posekanými mandľami a sušenými hrozienkami. Dámy si pochutili na cudzokrajnom ovocí v mede, zaváraninkách, drobných cukrovinkách, v 17. storočí na lupienkoch kvetov v čokoláde, v 18. storočí na tortách i ovocných želatínach, sladkých dezertoch. Pilo sa vzácne víno, pivo z domácich pivovarov,
rôzne likéry, kvalitné destiláty.
A čo jedávali bežní obyvatelia obcí v druhej polovici 19. storočia až tridsiatych rokov 20. storočia? Všetko záviselo od prírody, úrodných rokov, od majetku; ale aj tí bohatší prísne dodržiavali obdobie pôstov, zaužívané tradície, obradové jedlá, pokrmy prispôsobovali svojmu vierovyznaniu. Všetci mali vo veľkej úcte chlieb, jedlom nikdy neplytvali, vedeli zužitkovať prípadné zvyšky jedál na večeru, vždy si uctili pocestného, hoci len tanierom polievky. Matky učili z generácie na generáciu svoje dcéry sporovlivo gazdovať, variť, piecť chlieb, na sviatky koláče, dodržiavať umiestnenie a poradie sviatočných jedál na stole,
prikrytom čistým sviatočným obrusom – stolovkou. Starali sa o domáci statok, hydinu. Nadovšetko si cenili kravičku ako živiteľku rodiny. Mliečne produkty a vajíčka často predávali, aby mali peniaze na petrolej, soľ, cukor, farebné bavlnky na vyšívanie.
Výsledky statočnej a niekedy neuveriteľne ťažkej práce celých rodín na poliach priniesla úroda, ktorá vždy závisela od počasia. Preto sa všetci modlili za dobrú úrodu, tŕpli a s obavami pozerali na nebo, či stihnú požať, zviesť z polí. Potom mlátili obilie, obrali a sušili ovocie, varili slivkový lekvár, zviezli z poľa zemiaky, kapustu, kŕmnu repu a všetko čo dopestovali.
Na jeseň rezali a do súdkov solili barance, chovali sa prasiatka na zakáľačku. Hlásila sa
zima a cez ňu musela každá domácnosť vystačiť s tým, čo si dopestovala
a dochovala.
Recepty:
Pirohy zemkové
Potrebujeme: 1 kg zemiakov, 250 g
hrubej múky, 1 vajce, soľ, voda,
slaninka. Plnka: 250 g zemiakov,
1 cibuľa, slaninka, petržlenová vňať
na posypanie
Príprava: V slanej vode uvarené teplé
zemiaky pretrieme cez sitko (v minulosti
zemiaky pučili v drevených pučiakoch)
a zamiesime do nich múku.
Necháme vychladnúť a potom primiesime
trochu soli a vajce. Cesto
rozvaľkáme na pomúčenej drevenej
table na hrúbku ? cm, na polovici
cesta urobíme kôpky zo zemiakovej
plnky, prikryjeme druhou polovicou
cesta, okolo kôpok popritláčame
prstami a nožíkom alebo ostrôžkou
pokrájame na štvorce, ktoré vyvaríme
vo vriacej vode asi 2 minúty.
Vyberieme na misu, polejeme rozškvarenou
slaninkou a posypeme
posekanou petržlenovou vňaťou.
Plnka: Teplé uvarené zemiaky (varíme
spolu so zemiakmi na cesto)
popučíme, ochutíme cibuľkou upraženou
na slaninke, podľa chuti osolíme
a dobre premiešame.
Halušky so
slivkovým lekvárom
Potrebujeme: 500 g zemiakov, 400 g
hrubej múky, soľ, voda, Plnka: 250 g
slivkového lekváru, obar z halušiek,
100 g slaniny, cukor na posypanie
Príprava: Zemiaky očistíme, olúpeme,
postrúhame, pridáme múku,
štipku soli a vypracujeme cesto,
z ktorého hádžeme z dreveného lopárika
do vriacej vody halušky. Necháme
ich asi 2 minúty prevrieť a potom
scedíme.
Plnka: Slaninu pokrájame na štvorčeky,
na panvičke rozpražíme, pridáme
slivkový lekvár a lyžicu obaru z halušiek.
Za neustáleho miešania necháme
prevariť a zmiešame s haluškami.
Na tanieri posypeme cukrom.
Jedávali ich v Krasňanoch, vo Varíne,
v Gbeľanoch i v Tepličke.
Zajac
s cibuľou
Potrebujeme: zajac, ocot, soľ, voda,
2 cibule, mleté čierne korenie, klinčeky,
Šafran
Príprava: Očisteného zajaca pokrájame
na kúsky, vymyjeme v octe
a dáme variť do octu s vodou. Pridáme
pokrájanú cibuľu a necháme
povariť. Mäso vyberieme, vývar precedíme
a odložíme. Uvarené zajačie
mäso dáme na upraženú cibuľku,
okoreníme, pridáme klinčeky, štipku
šafranu, podľa chuti osolíme, podlejeme
vývarom a necháme ešte chvíľu
povariť. Recept pochádza z 15. – 16.
storočia.
© Dr. Zora Mintalová Zubercová
Tak nás to naučili od mala a tak som naučila i svoje dcéry, tak dúfam, že to pretrvá.
zaujímavé recepty do KK.., nemohla byť pomôcť pani @zmz redakcia?