Ponúknem vám radšej poučnú príhodu, ako Leninove slivky ovplyvnili svetové dejiny. Rastík Piško napísal niečo podobné o vplyve kyslej kapusty na dejiny Slovenska. Ja rúbem vyššie, aj keď sú slivky našim národným ovocím. Dokážeme z nich urobiť divy v každom skupenstve. Ale čo s nimi dokázal veľký Lenin, keď bol ešte malý, tak na to je teraz krátky aj Putin, hoci by sedel Medvedinovi na pleciach.
Poučnú príhodu zo života vodcu svetového proletariátu som počul v časoch, keď som mal ruky za chrbtom. Učiteľka nám rozprávala, ako Lenin, vtedy malý Voloďa Uljanov, delil medzi súrodencov slivky. Akosi sa prerátal, jemu z nich nič nezaostalo, ale hrdo odmietol, aby mu bratia a sestry dali ovocie zo svojho. Mal to byť príklad jeho skromnosti a obetavosti a teda aj budúci vplyv na dejiny sveta, ktorému mal vládnuť tento tichý, skromný a nezákerný človiečik.
Mladší vypchavku z Červeného námestia v Moskve veľmi nepoznajú. Keďže sa Leninov odkaz do života na Slovensku derie čím ďalej, tým viac, mám svätú povinnosť, aby som hlavne im odhalil zákulisie celej mravoučnej príhody. Desaťročný Voloďa Uljanov (nevlastným menom Lenin) delil medzi seba a svojich súrodencov svojich šesť slivák. Dostal ich zaťa chromej, ale veľmi pobožnej, klebetnej a zákerne spiatočníckej babky. Bolo to za odmenu, že jej pomáhal prejsť cez cestu.
Babka sa síce trochu spierala, lebo na druhú stranu cesty nechcela. Voloďu babka - reakcionárka nepremohla. Odvážne ju zahnal niekoľkokrát na druhú stranu cesty. Riskoval vlastný život. V ich provinčnom mestečku, kde vyrastal, nikto nevedel, či tadiaľ náhodou po prvý raz v histórii Ruska nepôjde auto. Nebolo síce vtedy ešte vynájdené, ale človek ani za Lenina, ani po Leninovi, nikdy nevie, čo ho čaká.
A tak statočný Voloďa dostal za odmenu svojich šesť slivák a poďho sa rozdeliť so svojimi šiestimi súrodencami. Na rovnako, nie po bratsky. I začal. Najprv dal slivku Alexandrovi, potom Nataši a postupne dostali aj Lujza, Igorov, Sťopka a Vaska. Keď chcel budúci nemecký špión a zároveň vodca svetového proletariátu V. I. Lenin dať ovocie aj sebe, zistil, že už nemá čo. Malý Voloďa však nezačal rumázgať. Iba sa veselo usmial a riekol: "Čo tam po tom, aj tak slivky nemám rád!"
Práve táto mravoučná príhoda bola popudom, aby som si dnes vzal príklad zo statočného Voloďu a zahorel láskou k slivkám. Dnes rodinu prekvapím. Navarím slivky na rôzne spôsoby. Maslový chlieb s lekvárom a slivovicu, ktorú som našiel schovanú za skriňou. Asi bola na Vianoce. Ale mi verný odkazu veľkého Lenina takéto spiatočnícke sviatky neslávime! Nech žije VOSR! Veľká ozajstná sakramentská radosť!
Diskusia k článku