Dej mi ještě z tý dobrý makový buchty

larem - fotkalarem, 12. januára 2013
Dostal som odkaz, u výkonného práporčíka mám balík a mám si ho čo najskôr vyzdvihnúť. Zobral som baranicu a išiel som. Kúrilo sa iba v izbách kachlami, chodby boli chladné, preto sme mali príkaz chodiť po nich s baranicou na hlave. Bolo to smiešne, na nohách tenké papuče a na hlave teplá baranicu.
Výkonný práporčík už čakal s balíkom na stole. Podla predpisov mal balík pred mojimi očami skontrolovať, či neobsahuje zakázané veci ako napríklad alkohol.
„Miluju balíky, mámy posílej vojákům pečený kuřata, králíky, prasata, krávy pečený,“ fantazíroval výkonný práporčík otvárajúc balík.
Nič zakázané v ňom nebolo. Výkonného práporčíka zaujali zákusky v lepenkovej škatuli, také ešte nevidel, boli to makové rezy.
Aj keď, mi bolo lúto dať mu najlepší zákusok aký poznám, dezert, ktorý sa u nás podáva na Vianoce, dal som mu, lebo nikto by si nechcel proti sebe pohnevať výkonného práporčíka.
„Jó, dobrý je to, velice dobrý, dej mi jěšte.“
S nevôlou som ho ponúkol ďalším kúskom. Kým sa napchával, spozoroval som na polici za jeho chrbtom ručný strojček na strihanie vlasov. Napadlo mi, že by som si mohol ostrihať vlasy hola. Načo sú mi vlasy, keď sa mi hlava stále parí pod baranicou. Spýtal som sa výkonňáka, či mi ho požičia.
„Jasně, že jo,“ povedal s prehnanou zdvorilosťou, ešte ovplyvnený chuťou skvelého zákuska.
Môj krajan sa podujal ostrihať ma v umyvárni. Zo začiatku mu to nešlo, pár krát mi pokmásal vlasy, až sa mi nahrnuli slzy do očí, potom chytil gríf. Do umyvárne sa nahrnulo množstvo zvedavcov.
„Ostrihaj aj mňa,“ povedal jeden. „Aj mňa, aj mňa, pridávali sa ďalší. Čochvíla bola holohlavá polovica čaty.
Výkonný práporčík prišiel za mnou pod zámienkou vrátenia strojčeka na strihanie vlasov. V skutočnosti mu išlo o iné.
„Dej mi ještě z tý dobrý makový buchty,“ žobronil.
Nedal som mu, povedal som, že už nemám. Nie preto, že by som nemal. Nedal som mu, lebo sa mi nepáčilo pomenovanie maková buchta. Priam ma urážalo porovnanie prvotriedneho zákuska s akýmsi kysnutým čudom, naplneným džemom a posypaným zmesou cukru a maku, predstavu ktorého v nás maková buchta vyvolávala. Mám rád makové buchty, čoby som nemal, no maková buchta a makový rez sú úplne iné kategórie, to by bolo ako porovnávať šampanské s pivom. Trvalo mi ešte niekolko mesiacov, kým som pochopil, že Česi volajú všetky múčniky buchta, dokonca aj bábovku.
„Cos to udělal?“ spýtal sa výkonný práporčík, keď videl prechádzať okolo nás množstvo holohlavých vojakov.
„Je zakázané ostrihať sa dohola?“
„Ne, to není, ale stejně z toho bude průser.“
Mal pravdu, hneď na druhý deň som sedel u politruka (Zástupca veliteľa pre veci politické). Vybral si ma ako vedúceho skupiny, lebo som si vypýtal strojček a dal sa ostrihať prvý. Dookola zisťoval, proti čomu ostrihaním dohola protestujeme a ja som dookola odovedal, že vôbec pri ničomu. Neveril mi, ale nemohol nič spraviť. Tlačil na mňa, vyhrážal sa zarazením vychádzok a opušťákov. Vypočul všetkých, bol presvedčený, že sme dohovorení. Nakoniec celý prípad uzavrel, podla neho je jedno proti čomu protestujeme, náš protest aj tak vyjde nazmar.
@zareaguj


Diskusia k článku

11 komentáre k článku
Dobré čítanie, odľahčujúce , dokonca retro spomienka , ktorou si spomínam keď synovia boli na vojne, jeden v Lounoch (v kantíne pre politrukov) , druhý v Pardubiciach (paragán) .
Upřesním za Čechy - u nás není všechno "buchta", rozlišují se koláče, řezy, bábovky i buchty. V cukrárně si kupujeme bábovku, řez, koláč, šáteček a pod. Doma budeme též specifikovat, ale v případě, kteý popisuješ, se běžně zevšeobecňuje na buchtu, ev. koláč a bábovku. "Řez" by asi neřekl nikdo, troufám si tvrdit :-)
mama ked napiekla tak to boly buchty - boli v pekáči , babovka bola vo forme a koláče na plechu ..... ale ked som chcel kus z odrezané bábovky už som si pýtal buchtu ...podla mňa je to asi nárečovo upravené ....... rezy sa unás nerobili ale hovorili sme im zákusok ...odborné názvy sa používali iby v cukrárni ked sa otec chcel bliknúť a kúpil nám niekolko kúskou.
áno@larem a mali sme tu ešte jedny kasárne a to v Dašicích u Pardubic, ale ani tie už neslúžia ako kasárne, je z nich domov dochodcov a tie v Pardubiciach tiež už sú minulosťou. Ináč tu v okolí Pardubíc sa ešte koláčikom, ktoré sú pečené na plechu hovorí placka.
@larem , vitaj, pekne si sa uviedol, verím, že ešte nejaké príbehy máš v talóne. Mne sa tiež nepáči to všeobecné pmenovanie - buchta, lebo u nás sú buchty len jeden druh pečeného kysnutého koláča, ale pozerám na Prime " Prostřeno" a tam je tiež koláč vcelku pečený na plechu buchta, nuž, terba to brať, že je to tak u nich, pomaly si zvykám aj ja, len si niekedy myslím, že by mohli sem tam povedať aj - ovocný koláč. alebo piškótový apod. Idem sa podívať na tie rezy.
Vitaj medzi nami @larem , so záujmom som si prečítala tvoje spomienky na vojnu. Ja som tiež frajerovi posielala najprv balíky na vojnu (slúžil na "čiare" vo Volaroch) a v ňom aj koláčiky, ktoré mi vtedy piekla mama, lebo ešte som na to bola drevená. Tiež hovoril že mu pomáhalo aj 5 vojakov balík odniesť na izbu a tam sa to všetko spráskalo. Ale určite ak si dal ty z balíka, aj si potom dostal z iného balíka, bolo to niečo ako "dnes ja tebe, zajtra ty mne"......
To máte, holky, jedno, jak se to jmenuje. Na Slovensku je zase všechno koláčik, i když se jedná o řezy, sušenky, atd. Aspoň takhle jsem si to všimla na Vareche. :)
Pekný príbeh, ale vieš ty čo ?? Však maková buchta nie je urážka čo si Kuba nevideu ?? :-D





TOPlist