Blahoslavený nám buď guláš !

zemo - fotkazemo, 10. novembra 2009
Kráľom každej z mužských debát zostáva guláš. Každý muž s varechou má svoj zaručený recept. Každý považuje iba ten jeho postup pri príprave jedla za jedine správny. A nikto na celom svete nevie guláš navariť lepšie.

Medzi podobhnými chválenkármi sa stávajú predmetom hádky dve otázky - odkiaľ sa pravý guláš vzal a aký je jediný postup pri tom najechtovnejšom guláši.

Medzi podobnými veľmajstrami varenia za krčmovým stolom sa traduje, že jediný správny guláš varí ujo v ovčom kožuchu, s vykrútenými fúziskami, ktorý pasie rožný statok. Odtiaľ sa guláš vzal a preto je jediný pravý. Je to však hlboké nedorozumenie. Otcom guláša nebol vetrom ošľahaný pastier v maďarskej puste. On ho iba doviedol do dokonalosti a preslávil po celom svete.

Uvažujme spolu. Dodnes sa na označenie zmätku, kde nikto nevie, čo má robiť a čo z danej situácie vznikne, používa slovíčko guláš. A kde bol chaos, zmätok, absolútny rozklad? Predsa tam, kde v minulosti prišli Turci. Alebo padli, ako na Poniky.

Aby si Osmania mohli dôsledne plniť svoje bojovo - rabovačkové povinnosti, nezostával im čas na dlhé vyváranie. Ich kuchári teda nahádzali narýchlo mäso do hrncov, pridali papriku a na svete bol guláš. Neskôr pre podobný kočovný spôsob života ich poživeň prevzali maďarský pastieri dobytka - gulyasi a bašta sa v našich zemepisných končinách udomácnila.

Na druhej základnej otázke našich debát sme sa v našom umiernenom spolku striedmosti dohodli na piatich pravidlách, ktoré používame všetci. Ďalšie sú slobodnou voľou každého jedinca, ktorého aj takto Boh skúša.

1. Ak varíme guláš, nehráme pri tom karty.

Inak by sme dopadli ako majiteľ krčmy U furmana v Bratislave, ktorý pred rokmi zabudol vďaka karbanu, že sa mu varí plný hrniec gulášu. Najprv si štamgasti pochvaľovali, aké voňavé mäsko pečie. To vtedy, keď sa nemeišaný guláš pripaľoval. Stačil okamih a všetky pokusy zachrániť guláš v hrnci hoci aj hasiacim prístrojom sa skončili márne.

Pred svojou riadne ostrou manželkou spálený hrniec pán krčmár dôkladne ukryl medzi rárohami na dvore. Aj vzdialenému okoliu hrnca sa okamžite začalo vyhýbať všetko živé. Mačky ho obchádzali na sto metrov a museli mať chvost tesne pritisnutý na ňufáčiku, aby ich nenapínalo na vracanie. Štamgasti rozchýrili o krčmičke, že tam straší bývalý milenec vedúceho ženy, ktorý z nešťastnej lásky spáchal rituálnu samovraždu prežratím sa olomouckych syrečkov.

Neviem, či je to pravda, ale majiteľ dobré meno podniku zachránil tým, že na odstránenie hrnca povolal rotu civilnej obrany. Tá hrniec v plynových maskách zakopala v kúpeľoch Smrdáky. Odvtedy sa výrazne zlepšili liečebné vlastnosti prameňa a vzduch nemožno dýchať bez nádchy.

POUČENIE - guláš musíte kontrolovať a pri dne stále miešať, po prípade zalievať horúcim vývarom, aby mäso sa nepripálilo. Inak guláš zhorkne.

2. Nikdy nerobte guláš z kyslých rybiek. Iba ak pri tom musíte hrať stále karty.

Pripálený guláš z kyslých morských sleďov má rovnakú chuť, ako keď ho nepripálite a stále varechou nútite rybky neustále v hrnci plávať.

POUČENIE - správny guláš potrebuje základ - mäso z párnokopytníkov, papriku, cibuľu a celé čierne korenie.

3. Také ešte nevymysleli, čo nahradí kráľovnú cibuľu.

Rôzne experimenty mali a verím, že budú mať tragické konce. Z posledných varovných príkladov spomeniem hazardný pokus členov Spolku milovníkov Jána Botta. Na výročnú schôdzu pripravili guláš, ktorým chceli komplexne overiť veľkoleposť slovenského poeta nielen v oblasti literatúry, ale aj v stravovaní. Navarili pravý slovenský guláš. Namiesto riadnej cibule použili cibuľky žltej ľalie (Na pamiatku známej balady J. Botta – pozn. aut.)

Rýchla zdravotnícka pomoc zabránila nechcenej spolkovej adaptácii balady Smrť Jánošíkova. No nepomohla vernej ponáške členov spolku na jednu z hlavných hrdiniek balady Margita a Besná.

POUČENIE - cibuľa je grunt guláša. Staré pravidlo hovorí, že koľko mäsa, toľko cibule. Nikdy cibuľou nešetrite. Ak máte strach, že uvaríte sladký guláš, pripravte si zhruba 2/3 cibule k množstvu mäsa.


4. Červená paprika nielen základ budovania gulášového socializmu v Maďarsku.

Mladší, nože sa pýtajte starších, ako sme sa pozerali na maďarský socializmus éry Jánosa Kádara. Oči nám išli vypadnúť pri pohľade na pre nás nepochopiteľne tovarom preplnené obchody. V potravinách nás mohol šľak trafiť, keď sme ich porovnávali s poloprázdnymi pultmi slovenských obchodov. Naspäť sme sa vracali s pocitom, že gulášový socializmus vybudujeme u nás doma tiež. Pašovali sme tajne vrecúška povestnej maďarskej papriky ako revolučnú muníciu. Keby sme sa na gulášový komunizmus pozerali dlhšie, nielen z letmej návštevy obchodov, tak by nám tiež zhorkol...

POUČENIE - Ak chcete mať báječný guláš, nikdy nepražte viac ako pár sekúnd papriku. Papriku prisypte až vtedy, keď popražíte cibuľku a mäso. Paprika sa rozpúšťa iba v tukoch a v nich rozpustená uvoľňuje svoje aromatické látky a výraznú farbu. Ak má sýto červenú farbu, dávajte jej menej. Ak si ju kúpite v normálnom obchode za normálne lacnú cenu, bude vyrobená v kooperácii z tehelňami. Vtedy nemajte strach a pridajte jej riadne.

5. Schuster drž svojho kopyta a gulášový odborník párnokopytníka. Okrem koňa.

Jedinou výnimkou bola v dávnych rokoch preslávená bratislavská konská reštaurácia, tam kde je nemenej známy pivný pub „Koník“. Na vychytený guláš sa hrnuli zástupy ľudu. Medzi nimi sa určite stratili konskí džokeji, aby si mohli zhrešiť a porušiť prikázanie ich hlavné prikázanie - Nevezmeš do úst kus priateľa svojho!

Často stávalo, že v reštaurácii dobehli milovníka koní, ktorý predtým vyhlasoval, že by v živote nevzal do úst koninu. Pravdu sa dozvedel, až keď si guláš pochvaľoval a utieral si servítkou ústa. Vtedy nastala kuriózna situácia, keď si dotyčný neprial, aby bol s jeho priateľom koníkom v žalúdku jedno telo a jedna duša a utekal sa s ním rozlúčiť kade ľahšie. Teda do záchodovej misy alebo pred reštauráciu.

POUČENIE - Párnokopytník je ideálny zdroj mäsa na guláš. Medzi párnokopytníkov patrí krava s potomstvom, jeleň, daniel, srnec a baran s celou rodinou a ich sestrenica sviňa lesná a cezpoľná, ako aj domáca. (Tá by však mala patriť medzi párnopaprčníkov, lebo huspeninu nerobíme z jej párnokopýt, ale z párnopaprčiek - významná poz. aut.) Nič sa však nestane, ak mäso na guláš pomiešate z rôznych druhov a to v rôznych pomeroch. Dostanete vždy novú, neopakovateľnú chuť.

Záver diela.

Toľko naše zásady. Ak ste presvedčený, že viete o najpravejšom guľáši či gujáši z iných kútov našej drahej vlasti ako jej pupku alebo máte osožnejšie rady, dovolím si otvoriť diskusiu.




@zareaguj


Diskusia k článku




 



TOPlist