u nás sa na štedrý večer tiež vinšuje, slávnostný obrus, pod ním v rohoch stola pšenica, drobné mince, pri sviečkach "matka rodiny", čiže teraz ja, držiac v rukách misu s ovocím, orechmi, oplátkami a takými tými prednesie vinše a keď nastane čas modlitby, hovorím: a teraz, kto chce, sa pomodlí, kto sa nemodlí, nech ticho postojí. a po pár minútach vypukne štedrovečerná večera s jej čarovnými obradmi, oplátkami, medom, jablkami, orechmi a tým všetkým úžasným. ako je to s tým modlením vám vysvetlím. som židovka, rodina mojej mamy i otca tiež. takže pre nás sú vianoce iba obyčajné dni, počas ktorých máme, vďaka kresťanskej väčšine, voľno. ale pre NÁS, pre našu rodinu, to nie sú obyčajné dni. to bolo tak: otec mojej mamy bol úžasný človek, nádherný duševne i fyzicky, mohutný mužský, všetko dokázal spraviť, všetko dokázal vysvetliť, sčítaný, scestovaný, inteligentný. Vážila som si ho a ctila, dodnes som presvedčená, že som mala šťastie, že som ho poznala. a vôbec netrpel tým, čomu sa u nás hovorí komplex viery. starý i nový zákon vedel citovať i aplikovať lepšie, ako mnoho kňazov. mal totižto teóriu, že ak sa chceš s niekým prieť a hádať pre vieru (no, hádať, vymieňať si názory a viesť debatu), nesmieš tliapať nezmysly, musíš vedieť, o čom hovoríš. a tento báječný a chápavý človek kedysi, keď boli jeho deti malé, rozhodol, že takto teda nie, takto sa to nedá, aby boli malé decká smutné, že iné deti, že ich kamaráti, majú ozdobené stromčeky, dostávajú darčeky od niekoho tajomného a oslavujú a oni nie. (že oni oslavovali iné sviatky a dostávali darčeky, to bolo iné. :-) ) a tak sa v rodine mojej mamy niekedy okolo roku 1932 začali sláviť VŠETKY sviatky. chanuka i vianoce, jom kippur, pesach i veľká noc, sviatok pod zeleným ... skrátka všetky, kresťanské i židovské. a keďže dedo všetko, čo robil, robil poriadne, a to vyžadoval aj od ostatných, slávilo sa poriadne, dodržiavali sa tradície, zvyky (tie sa vraj obkukali a povyzvedali u susedov výmenou za pozvania na šábesovú večeru, no, :-) ), vinše, verše ... z jeho 3 dcér tieto oslavné zvyky prevzala moja mama (otec nenamietal, on bol celkovo taký oslavymilujúci typ), po nej ja a vyzerá to tak, že z mojich 3 detí to zachová aspoň najmladší syn. a tým, ktorí nás poznajú a počas obdobia vianoc navštevujú vôbec nevadí, že vedľa adventného venca stojí chanukia. chanuková menora. no proste židovský svietnik. Len na polnočnú nechodíme, samozrejme, ja si ctím vieru druhých a keď si chcem pozrieť kostol, nepotrepem sa tam na štedrý večer. Nebudem sa pretvarovať, nebudem sa tváriť ako tí rýchlokvasení porevoluční "veriaci", ktorí vedia akurát tak, že prežehnať by sa mali pravou rukou a začať zhora, nebudem sa prekrižovávať, nebudem si kľakať, cítila by som sa ako prasa, ktoré znesväcuje iným ich čarovné obrady. veršíky pri stole a cirkevné obrady, to je veľký rozdiel. podľa mňa. ramadán zatiaľ ešte neslávime. :-)))
takže by som chcela zaželať pekný adventný a vianočný čas všetkým chápavým ľuďom, ľuďom dobrej vôle a láskavého srdca ale aj tým ostatným, lebo verím - ja viem, že som naivná, ale ja tomu skutočne verím - že raz sa tieto náboženské prečúravania určite skončia.
A ak som niekoho týmto článkom a priznaním, čo sa u nás vystrája urazila, ospravedlňujem sa mu. jana
on je taký mimoriadny a vzácny a výnimočný človek, s vlastnosťami ako mal tvoj milovaný dedko. :-)))))
som nesmierna šťastná, že ma pozval :-) viac nemám čo dodať.
vdaka, že si pridala tieto Tvoje úžasné Vianoce :-)
Nevedela som o tom a preto som len v tichosti povedala , či môže dať kamienok aj na hrob našich , ked je to tak ďaleko ísť položiť na jej ockov hrob.
odchádzam, dievčence, musím niekam frčať ale zajtra nedočkavo otvorím varechu. som rada, že sa vám naše oslavy sviatkov páčia.
Prajem všetkých varecháčom aj náhodným čitateľom týchto receptov KRÁSNE VIANOCE !