Ako sa na lúkach varila lohaza.

krasne a mile :-)))
len toho Bobyho bola skoda ...:-((((

Škoda, že naše deti už môžu o tom iba počuť alebo čítať. Na vlastné oči to bolo ako v rozprávke. A bosými nohami po zarosenej tráve, to bol pôžitok. Len sme nesmeli stúpiť na niečo pichľavé.

Sairaam, to je krásny príbeh. Dýcha z neho dobrá pohoda v rodine, kde každý mal svoje miesto a každý svoj diel práce, ktorú bolo treba spraviť a každý dostal aj svoj diel lásky a opatery. Takto akosi sme vyrastali aj my. Ani nás nenapadlo odvrávať, keď nám prideľovali prácu, považovali sme za samozrejmé, že pomáhame. A keď bolo porobené, všetci spolu sme sa venovali oddychu a zábave. Dnes sa každý člen rodiny zavrie vo svojej izbe, niektoré rodiny sa nestretávajú ani pri jedle a najväčším zážitkom cez víkend je návšteva nákupného centra. Veru by som s dnešnými deťmi nemenila.

aj keď som vyrastala na dedine toto som nezažila, ale zážitky mám krásne. Naše deti už vyrastali v meste a veru sme im nedali šancu nudiť sa alebo túlať sa len tak. Tiež museli priložiť ruku k dielu, či na záhradke, či povysávať, riad umyť a keď bolo porobené išli sme na výlet - do prírody, ruksaky na chrbát a išlo sa. Dnes na to radi spomíname, na všetko to pekné a úsmevné čo sme zažili. Presne tak ako na svoje detstvo s láskou spomína @sairaam.

Jej, podobny pribeh som napisala davno tiez, ty si mi teraz pripomenula vsetku tu starodavnu krasu.
Ako dievcatko som chodila na taketo akcie, ked sa na "lazoch" dorabali sena. Okolo 9 rano sa zenicky zisli s kosami na chrbtoch a v nich navare dobroty ako spominas. Nikdy nechybali dobre mliekove polievky ci uz z mladej fazulky, alebo uhorkove smotanove salaty, k tomu napecene dobre buchty s lekvarmi ci makom a orechami-MNAM..
Kedze cesta bola dlha, v skupine bolo aspon 20 zien s hrablami vyspevaovali sa cestou krasne pesnicky a veruze niektore zienky male take krasne hlasy ako Darinka Lasciakova...
Krasny pribehsi povedala, tu sa hodi perfektne, lebo viaceri aj ked to nezazili aspon poculi, alebo este patria do generacie ako ja, ze to mohli aspon scasti zazit.
Skoda, ze o tychto veciach sa ani nepise, bol by potrebny taky zberatel ako bol Dobsinsky na rozpravky, aby sa to vsetko uchovalo, lebo zda sa, ze Matica Slovenska robi velmi malo.

O to mam dnes krajsi den Siraam, za co ti dakujem!

Veru Sairaam,pekný príbeh a len potvrdzuje to,že väčšina z nás má na detsvo pekné spomienky,aj keď hmotné statky veľmi neboli.A ako vraví Sovka,dnešným deťom v mestách a v bloku nezávidím.Aj keď u mnohých je hojnosť,citová stránka je zanedbávaná.Niekedy bývali v dome aj tri generácie,tam nutne musela byť tolerancia,aj detí bolo viac v rodinách.A tým aj deľba práce,kúsok zodpovednosti za mladších súrodencov,spolupatričnosť,vzájomný rešpekt,aj úcta.Dnešná mládež je omnoho múdrejšia,má väčšie možnosti spoznávať svet-cestovanie atď.,len si myslím,že pokuľháva citová výchova.Každá rodina nemá šťastie na starých rodičov a ulica to supluje,žiaľ zle.Našťastie nie v každej rodine a tým končím,lebo ani som toľko nechcela písať.......:-)

@sairaam , pekné rozprávanie až človeka srdce zabolí, čo všetko krásne sa stráca do nenávratna, len spomienky zostávajú , ale asi to má tak byť, vďaka ... :))

Naozaj veľmi krásne čítanie. Na takéto detstvo dnešné deti nebudú mocť spomínať. Páčila sa mi na tom tá súdržnosť ľudí a šťastie detí, aj keď nemali všetko čo si zažiadali. Šťastie sa nenachádza v mamone, ale v postoji ľudí jeden k druhému. Tiež si rada spomínam na to ako som chodila pásavať húsky na Prievozkých družtevných strniských a veru mama sa nemusela báť, že sa mi tam niečo stane. V tú dobu tam bolo panensky krásne, začalo sa to kaziť, keď postavili železničnú trať s prekládkovou stanicou do Slovnaftu. Dnes sa tam už deti nemôžu hrať celý den po ulici, kde prešiel konský záprah a auto raz za deň. Nehovorím o tom ako spomínala @sairaam , behanie bosími nôžkami po tráve. To bolo fantastické a tak dávno.

Veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí ste si prečítali môj zážitok z detstva. Podarilo sa mi presne to, čo som chcela - vyvolať vo Vás starších spomienky a mladším, ktorí možno ani netušia ako sa niekedy žilo, priblížiťtrošku tú dobu.

Súhlasím s ostatnými, je to krásna "freska" :-))). Ja veľmi rada čítam podobné dielka, preto aj Babička alebo poviedky od E.M.Šoltésovej, T.Vansovej -ale aj od iných- mi ozaj tak príjemne rozonujú v duši... :-)) Ďakujem teda za pohodovú chvíľku pri čítaní tohto zážitku :-))

Ďakujem za krásne strávené chvíle pri čítaní:-))

Kobúk až na hlbokú zem, smutno krásne, dostalo ma, bravó!

Neuverite ale čosi takéto zažijem raz v roku na týžden skoro každý rok na lazoch len svojho psa tam neberiem možno by susedovy vyviedol čosi podobné ,inak v myšlienkach som už tam .Aj ostatným prajem takéto zážitky .....

vau , Ty si spisovateľka? Som si spomenula, že 9.mája 2009 sa nachádzala v obci Budikovany na Teplom vrchu a tam chatári varili kotlíkový bôb - skrátka kyslú fazuľu s údeným mäskom v kotlíku. Takú kotlíkovú som jedla prvý krát. Bola super.