Stalo sa to v roku 1997 vo waleskom Cardiffe. Vybral som sa tam s výpravou našich pozemných hokejistiek. Staršia Karosa bola plná mladých dievčat. Hneď po odchode sa ako keby z reťaze odtrhli.
Keďže sa v autobuse nedá veľmi vyvádzať, svoju pozornosť sústredili na prepravky s fľaškovým pivom. Niesla si ho chlapská časť výpravy. Po pár hodinách zmizli plné fľaše z troch prepraviek. Keďže ženský mechúr je menší ako mužský, stáli sme na každom odpočívadle. Do Francúzska, kde mali hrať prvý prípravný zápas, sme dorazili asi za 36 hodín. Výsledok zápasu - Sodoma, Gomora.
Potom sme sa tralalákali ďalšie dlhé hodiny. Prišiel trajekt, La Manche a opäť hodiny a hodiny na britských cestách. Už ma to štvalo. Aj by som sa vrátil. Keby som vedel ako. A vlastne odkiaľ, že? Ten anglický vidiek ako keby jedna mater mala. Všetko zelené, kde dom, tu krava, tam ovca a hlavne autá stále v protismere.
Prišli sme konečne okolo obeda do Cardiffu. Baby sa ubytovali, chlapi tiež. Oni vybehli na tréning a my do miestnych pubov. Niečo vypiť a ochutnať čím zaujme miestna kulinária. Ja neviem, čo tí Walesania robia po celý deň, ale tamojšie puby vtedy otvárali až o tretej popoludní. Čo sme mali robiť, sadli na lavičku v parku a čakali.
Úderom tretej hodiny na cardiffskych vežiach sme sa doslova vrútili do najbližšieho malého pubu. Vtedy ešte nebolo toľko Slovákov na britských ostrovoch, nepoznali nás. Nečudo, že čašníkovi vypadla tácka na zem, lebo také ešte nevidel. Asi myslel, že do Británie vtrhli Hotentóti.
Spôsobne sme si smädní ako ťavovia posadali za stôl. Objednali prvé z piatich druhov pív. Ponorili ňufáčiky do hustej peny a ústa do bezbublinkového moku. Znaleckými grimasami sme sa navzájom ubezpečovali, že dlhočizná cesta stála za to. Výborné pivko! V duchu sme si však mysleli: No zbohom, ako to tu prežijeme! To z čoho pivo varia? Z ťažkej vody?
Ležiak vytrávil. Naznačili sme ujkovi obsluhovi, ktorý stále len nesmelo vykúkal spoza výčapného pultu, že by sme aj niečo pojedli. Doniesol jedálny lístok. Bolo na ňom asi šesť jedál. Tak ako sa na obyčajný ľudový pub, krčmičku patrí.
Neboli sme ale z cudzokrajných jedál múdri. Ten čašník ako pomstu, že sme ho pred pár chvíľami vystrašili našim príchodom, nám ich dal vo waleštine. Vraj anglické len prinesú z tlačiarne, či nejakú inú kravinu povedal. Na jedálnom lístku napríklad ponúkali cig oen wedi"i orchuddio â grempog. (To jedlo som si naschvál potom zapísal, aby som mal dôkaz). Však počkaj, sluho neprajný, my s tebou vybabreme, sme na čašníka zavolali. Prstom sme ukázali ako írečití Walesania práve na to jedlo. Kelner odvetil, že bude až o šiestej, lebo je na objednávku a skôr nedávajú. Zase kravina ako kôn, ale čo sme už s ním mali robiť.
Pritakali sme mu, že chápeme, lebo iný kraj, iný mrav. Dal nám zatiaľ na stôl nejaký syr, klobásku. Zborovo sme sa ubezpečovali, že reku pri tom, boha chlapi, vydržíme, nie? A statočne sme začali bojovať s britským a waleským silným ležiakom. Aj sme pri tom ľútom boji zabudli, že sme si objednali špecialitu. Keď tu prichádza čašník.
Na tácke má biele misky. Sú horúce, ale napodiv sa z nich neparí. Zakryli ich hnedou divnou pokrievkou. Preto žiadna para. Skúšame ich otvoriť, dostať sa dnu. Nedá sa, misky aj vrchnáky pália ako potvora. Mordujeme sa zo päť minút. Slovač je porazená. Vzdáva to. Volá na čašníka.
Prichádza hneď, lebo nás neustále pozoroval. Stále sa usmieva od ucha k uchu.
Vezme do ruky lyžicu, prerazí cesto. Von sa vyvalí pekná vôňa mäsa. Miska bola totiž iba zakrytá zapečeným cestom. Pod ňou jahňacie mäso na šťave s kusmi zeleniny a zemiakmi. Tento guláš, či také niečo, po dovarení dali ešte na pár minút do rozpálenej trúby. Načo, doteraz neviem.
Nielen my sme odchádzali s hanbou. Ale my len z pubu. Naše baby hokejistky aj z celého zájazdu. Hrali tri zápasy. Dostali toľko gólov, že keď má žena toľko rokov, slušne sa hovorí, že je už v najlepšom veku. Reprezentantky Slovakie dokázali streliť dva, či tri góly.
vybrali.sme.sk/c/Ako-mam-jest-cig-oen-wedii-orchuddio-...
" title="vybrali.sme.sk" >
" alt="pošli na vybrali.sme.sk" border="0" /> hlasuj za tento Zážitok
Preto zapečú cesto, vezmú lyžicu, ktorú aj tak budú potrebovať a nemusia ju nadaromky brať do ruky, prerazia cesto a ajhľa - chlieb je v guláši! Pam ddylem ni fod yn afflicted ni, ynte?