V jednej ruke pohár vína, v druhej ceruzka

Jozef Sedlák, Pravda, 25. januára 2018 o 06:00

V najznámejšom vinárskom meste sveta Bordeaux postavili krásny pamätník vínu. Je oslavou kultúry vína, nielen francúzskej, ale všeľudskej. La Cité du Vin je viac než interaktívne múzeum či ultramoderný Bakchov chrám. Architektonicky je to stavba, ktorá geniálne vyjadrila ducha vína, mesta, jeho rieky, krajiny, ktorou preteká.

La Cite du Vin
La Cite du Vin je impozantný skvost vinárskej architektúry.
Autor: ,

Najpríjemnejším prekvapením La Cité du Vin je poznanie, že Francúzi nemysleli iba na seba a svoje nesporne výnimočné postavenie vo svetovom vinárstve. La Cité du Vin pravdaže vyzdvihuje tvorivosť francúzskeho ducha, zmysel pre stáročia pestovanú eleganciu, odviazanú hravosť a skvelú symboliku, ktorá prezrádza spojitosť vína s priestorom pozoruhodnej vinárskej krajiny. Ale Francúzi vzdávajú hold celému vinárskemu svetu. Vedia prečo.

Bordeaux je jedna z najväčších a najkompaktnejších vinárskych oblastí sveta. Vinič sa tu pestuje na ploche okolo stotisíc hektárov. Svoju pečať tu nezanechali len Rimania, ale charakter novodobého vinárskeho Bordeaux utvárali napríklad aj holandskí inžinieri, ktorí v 17. storočí zmeliorovali močaristý kraj okolo sútoku riek Garonny a Gorgogne. A tiež Angličania.

Mohutná Gironda, ktorá vzniká spojením Garonny a Gorgogne, ústi do Atlantického oceána. Ten spojil francúzskych vinárov s bohatým londýnskym trhom, večne smädným po kvalitnom víne z Bordeaux. Boli to Angličania, ktorí svojimi objednávkami dávali tristo rokov obrovské impulzy rozvoju dnes svetoznámych chateau. Jedno z pätice tých najznámejších Haut-Brion je dnes už prakticky súčasťou mesta. Ďalšie sú rozptýlené po okolí.

Francúzske, a predsa svetové

La Cité du Vin neskrýva, že francúzske víno zosobňuje bohatú európsku, v širšom zmysle slova svetovú tradíciu vína. Francúzi z nej aktívne čerpali a sami ju vynachádzavo obohacovali. Dodali svetu stovky, tisíce odborníkov, ktorí rozvinuli vinárstvo v Novom svete – teda v Južnej aj Severnej Amerike, Austrálii a, pravdaže, v Afrike, viac v severnej ako južnej, a dnes najmä v Číne.

Intelektuálny vklad Francúzov bol obrovský, až taký, že v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia sa novosvetské vína stali obrovským konkurentom pre samo francúzske víno. La Cité du Vin sa logicky stalo miestom, ktoré je francúzske a svetové, neskrýva svoju francúzskosť, ale zároveň hľadá, nachádza a oceňuje prínos všetkých vinárov sveta do rozvoja kultúry vína. V tom je myšlienka tohto poetického, a zároveň mimoriadne praktického stánku vína nadčasová a mimoriadne príťažlivá – pre Francúzov aj návštevníkov z celého sveta.

Ochutnávka slovenských vín: Šéf O.I.V. Jean-Marie Aurand a Ladislav
Šebo (vpravo).
Ochutnávka slovenských vín: Šéf O.I.V. Jean-Marie Aurand a Ladislav Šebo (vpravo).
Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Hrdí vinári z Bordeaux, Burgundska, Champagne, povodia Loiry či z Provensalska, pravdaže, môžu povedať: Sme to my, ktorí určovali a určujú smer vo vinárstve, ale zároveň musia rešpektovať, že sú tiež iba súčasťou veľkého svetového prúdu vína, ktorý dáva dnes množstvo impulzov ako dobre, efektívne a najmä s dušou vášnivého tvorcu robiť krásne víno aj inde, mimo ikonických francúzskych priestorov.

Nie náhodou teda Francúzi pri koncipovaní La Cité du Vin prekročili hranice svojej krajiny a poňali víno ako kultúrne dedičstvo všetkých národov, ktoré ju utvárali a utvárajú už niekoľko tisícročí. Medzi 90 vinárskymi krajinami sveta nechýba ani Slovensko a jeho vína. Je to pre nás veľká česť, vyznamenanie a priznanie, že vínu rozumieme, máme ho radi a robíme s nepopierateľným odtienkom, ktorý hovorí o výnimočnosti i nadaní slovenských tvorcov.

Stavba zachvela Bordeaux

V Bordeaux sa každé dva roky koná Vinexpo, veľká svetová výstava vín. Do štvrťmiliónového mesta prídu na niekoľko dní desaťtisíce milovníkov vína, aby ochutnali Bakchov mok a vyrazili do jeho okolia, ktoré je posiate desiatkami okázalo luxusných vinárstiev. Mestu, ktoré zbohatlo na víne, to však nestačilo a nestačí.

Hľadalo spôsob, ako natrvalo pritiahnuť nadšencov vína. Potrebovalo niečo, ako je Louvre v Paríži alebo Svätopeterská katedrála v Ríme. A vtedy prišiel primátor Bordeaux Alain Juppé s nápadom vybudovať vinársku atrakciu La Cité du Vin. Juppé nie je obyčajný komunálny politik, ale francúzsky expremiér, ktorý viedol vládu v rokoch 1995 až 1997.

Keď v máji roku 2016 otvorili veľkolepé modernistické múzeum, ktoré niektorí prirovnávajú veľkoleposťou ku katedrále a užitočnosťou k najlepšej univerzite vína pre rastúce masy jeho milovníkov, Bordeaux sa zachvelo pýchou, ale aj od výdavkov. Stavba vyšla na 80 miliónov eur. Samo mesto, hoci patrí k najbohatším vo Francúzsku, by si nemohlo dovoliť stavbu v prepočte na starú slovenskú menu takmer za 2,5 miliardy korún.

La Cité du Vin - svet kultúr, vína predovšetkým.
La Cité du Vin - svet kultúr, vína predovšetkým.
Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Juppé a tím nadšencov okolo neho však našiel spôsob, ako sústrediť mimoriadnu sumu: zložilo sa na ňu mesto, celý priľahlý vinohradnícky región, prispela tiež Európska únia a vytiahli sa aj súkromní sponzori, ktorí vyzbierali jednu pätinu potrebných peňazí.

Keď si spomenieme, že svojho času sme sa na Slovensku pohrávali s myšlienkou obnoviť kaštieľ v Rusovciach aj formou zbierky súkromných investorov, možno by sa oplatilo navštíviť Bordeaux a zistiť na tamojšej radnici, ako dokázali nadchnúť bohatých ľudí na výstavbu unikátneho diela. Rusovce, samozrejme, nie sú vinárskou inštitúciou, ale stoja vlastne na území rímskej Gerulaty. A kde boli Rimania, šírila sa s nimi aj kultúra vína, civilizovala sa divá krajina aj ju obývajúci barbari.

Radi sa hlásime k tomu, že aj my sme dedičmi antickej kultúry, ale nevieme, či skôr ešte stále sme nedorástli na to, ako toto dedičstvo realizovať. Napríklad aj väčšou solidaritou pri budovaní výnimočných architektonických diel. Francúzi, hoci neprežívajú najružovejšie obdobie vo svojich dejinách a zápasia s hospodárskymi problémami, dávajú prostredníctvom La Cité du Vin jednoduchý návod, ako rozhýbať mesto a celý región.

Už prvý rok ukázal, že La Cité du Vin bol zásah do čierneho. Do Bordeaux táto unikátna stavba prilákala 425-tisíc návštevníkov z celého sveta, takmer dvojnásobok počtu obyvateľov mesta. Návšteva ich nenechala chladnými, na sociálnych sieťach ľudia z celého sveta vyrobili múzeu – katedrále takú reklamu, že Bordeaux môže rátať s neutíchajúcim davom návštevníkov aj v budúcnosti. Jeho staré, od centra nie tak veľmi vzdialené, štvrte hovoria o tom, že boli obdobia, keď sa v meste žilo lepšie, teraz mesto získalo vďaka La Cité du Vin výdatný zdroj príjmov.

La Cité du Vin je naozaj originálna stavba vyjadrujúca pohľad súčasníka na svet. Cítime, že svet okolo nás sa prudko mení, ale uvidiac toto dielo uvedomíme si veci, ktoré v chvate nášho žitia nevnímame. Nejde ani tak o technologické možnosti, o ktorých sa nesnívalo ani takému vizionárovi, akým bol Jules Verne, ale predovšetkým o to, že víno je stále darom prírody, že ho rodí pôda, slnko, že jednou z tepien umožňujúcich rozvoj vinárstva sú rieky a, pravdaže, ľudia, poctivo obrábajúci vinohrady.

Návštevníčka listuje v mape vinohradov sveta.
Návštevníčka listuje v mape vinohradov sveta.
Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Dvojica architektov Anouk Legendreová a Nicolas Desmazièrs vynikajúcim spôsobom pospájala všetky prvky, ktoré tvoria víno. A je tu ešte jeden muž, ktorý svätostánku vína dodal to, čo je príznačné pre našu dobu – možnosť jednoducho a interaktívne komunikovať s vínom a jeho tvorcami. Postaral sa o to britský dizajnér Roger Mann, autor jedinečnej stálej výstavy, s ktorou sa v La Cité du Vin ponoríme do úsvitu výroby vína na Kaukaze alebo sa ocitneme v spoločnosti boha vín Bakcha a božskej Venuše či, naopak, započúvame sa do názorov súčasných svetových vinárskych osobností.

Vizionári architektúry vína

Všimnime si najprv architektov Anouk Legendreovú a Nicolasa Desmazièrsa. Tvoria nielen projekčný tandem, ale aj manželský pár. Táto dvojica dosiahla súzvuk profesionálny aj partnerský, vynikajúco skĺbila vo svojej tvorbe ženský a mužský prvok. Dvojica inovátorov ukázala, že súčasná architektúra, rešpektujúc prirodzenosť priestoru, nepozná zásluhou supertechnológií nijaké obmedzenia.

Anouk Legendreová žila pred dvadsiatimi rokmi v Bordeaux. Keď s manželom zvíťazila v súťaži architektov o právo stvárniť La Cité du Vin, vrátila sa naspäť do mesta svojej mladosti. V rozhovore pre Jeana-Paula Vigneauda, autora knihy La Cité du Vin, povedala, že sa musela vrátiť späť do Bordeaux, „aby znova pocítila dušu mesta“.

Legendreová s Desmazièrsom stáli pred neľahkou úlohou. Múzeum malo stáť na brehu rieky, ktorú z jednej strany lemuje tradičná uniformná architektúra a na druhej strane ju ohraničovala, ako sa Anouk vyjadrila, „čierna masa ponorkovej základne“, najväčšej na brehu Atlantiku, ktorú vybudovali Nemci počas druhej svetovej vojny. Podľa architektky to nebol už ani stred mesta, ale ani jeho periféria.

Architekti stáli pred úlohou, ako novou stavbou preklenúť a spojiť odlišné historické obdobia, rôzne geografické črty. Bola tu našťastie rieka Garonna, ktorá im dala inšpiráciu, ako vytvoriť dielo, ktoré priestor v toku času zjednotí.

Prehliadka múzea vín je plne multimediálna a audiovizuálna.
Prehliadka múzea vín je plne multimediálna a audiovizuálna.
Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Jean-Paul Vigneaud sa spýtal architektov, ako sa im podarilo odzrkadliť svet vína v budove. Keď návštevník k nej podíde, má dojem, že jej fasáda sa hýbe ako víno víriace vnútri pohára. Ide o dobre známy rituálny pohyb, gesto všetkých vinárov. Architekti ho s ľahkou rukou premietli do tvaru budovy. Tá jedným pripomína karafu, iným dokonca topánku. Lenže Sylvia Cazesová, prezidentka Nadácie pre kultúru a civilizáciu vína, ktorá spravuje La Cité du Vin, vyvádza všetkých z omylu, keď rezolútne tvrdí, že ide o hodvábnu šatku vlajúcu vo vetre.

Áno, víno môže byť hodvábne mäkké, môžeme po pár dúškoch skvelého moku aj plápolať. Ale vedieť vyjadriť jeho mnohoznačnú podobu je umenie. Legendreová s Desmazièrsom skôr, než začali kresliť svoje návrhy, sa stretli s mnohými vinohradníkmi, vinármi, expertmi na víno, obchodníkmi. Spolu degustovali víno. Zadávateľ projektu ich totiž žiadal, aby ich dielo vyjadrilo každý aspekt vína.

Anouk Legendreová spomína, ako sa stretli s vinárom od Girondy, ktorý ich ponúkol jedným zo svojich najlepších vín.

„Keď sme si dali dúšok vína, chvíľu sa nič nedialo, ale potom, po chvíli, víno odhalilo svoj plný charakter. Vinár sa tešil. Smial sa, a keď položil pohár, vykríkol: „Bezšvové vo svojej okrúhlosti.“ Tým povedal všetko. Od tej chvíle nám bolo jasné, že by sme mali vytvoriť róbu, ktorá sa vznáša od dna pohára hore, budovu, ktorá ako víno získala komplexnosť s jeho bezšvovou okrúhlosťou.“

Všimnime si, ako architektka výstižne opisuje víno a dielo, ktoré so svojím partnerom vytvorila. Vyjadriť podstatu vína im pomohol vinár. Francúzi sú majstri v opise vína. Vinárovi stačili tri slová, aby vyjadril krásu a podmanivosť svojho vína: Bezšvové vo svojej okrúhlosti. Udrel klinec po hlavičke a architekti v tom okamihu pochopili, čo by mala stavba okrem iného symbolizovať. La Cité du Vin naozaj prekvapuje svojimi oblinami a ultrahladkými geometrickými líniami, je to perfektný odraz veľkého červeného vína, ktoré je pýchou Bordeaux.

Cité nie je dekantér

Keď vlani slovenskí vinári, ktorí darovali La cité du Vin 336 fliaš špičkových vín, podišli k budove, jeden z nich ohromený tvarom budovy skríkol. "To je predsa dekantér!“ Ale akokoľvek budova evokuje onú nádobu, v ktorej sa „predýchava“ červené víno po tom, čo sa po rokoch vyslobodí z fľaše, nie je to dekantér. Architektka Anouk Legendreová s touto asociáciou striktne nesúhlasí. Aj v rozhovore pre Jeana-Paula Vigneauda jasne odpovedala na otázku: „Je to dekantér?“ „Určite nie!“

A čo teda?

Anouk Legendreová vysvetľuje, že ide o časté porovnanie, „ale pre nás s Nicolasom je to veľké prekvapenie, lebo sme nikdy nepremýšľali o dizajne napodobňujúcom dekantér. Chceli sme poskytnúť ilúziu pohybu, chvenia, premeny. Dosiahli sme ju tzv. ,nie formou‘ a meniacimi sa farbami, ako ich dokáže meniť práve víno".

Mimochodom, zlatá farebnosť plášťa bola inšpirovaná zlatými odleskami miestneho kameňa s farbami Garonny, ktorá sa mení zo sivej do zlatožltej v závislosti od prílivu a odlivu. Nicolas Desmazièrs to presne vystihol: "Cité je reminiscencia rieky, mení svoj výzor rovnako ako Garonna v rôznych obdobiach dňa.“

Slovenskí vinári na vinárskom Olympe.
Slovenskí vinári na vinárskom Olympe.
Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Desmazièrs a Legendreová vravia, že pri navrhovaní budovy držali v jednej ruke pohár vína a v druhej ceruzku. Je to výstižná metafora, ale súčasne využili 3D systém, ktorý im umožnil postaviť digitálny model budovy. Používajúc Data Modelling Proces mohli spoločnosti pracujúce na projekte dosiahnuť väčšiu presnosť a zlepšiť koordináciu v rôznych oblastiach.

Nicolas Desmazièrs hovorí, že "3D umožnilo definovať miestnosti a štrukturálne prvky s neobyčajnou presnosťou. Roboty používané dnes vo fabrikách sú schopné docieliť rovnakú presnosť. Bez toho by konštrukčné práce neboli také ľahké, budovanie také rýchle a ceny také konkurenčné.“ Naozaj. Stavba bola postavená za neuveriteľne krátky čas. Štyristo robotníkom to trvalo len tridsať mesiacov, teda dva a pol roka. Cité du Vin, to je, samozrejme, betón, hliník, sklo a veľa, veľa dreva. "Drevo je totiž hlavný element vo svete vína,“ tvrdí Anouk Legendreová.

Áno, moderná výroba vína priniesla v 20. storočí veľké betónové nádrže, spomeňme si na pivnice limbašského družstva, ktoré ich zdedilo po tamojších nemeckých vinohradníkoch, neskôr sa ako technologický výdobytok objavili liatinové a po nich antikorové nádoby a potom sa opäť začali ceniť dubové sudy.

Legendreová a Desmazièrs však vidia širšiu rolu vína. "Drevené koly podopierajú viničovú lianu, víno dozrieva v dubových sudoch, stáročia sa prevážalo drevenými loďami. Je dôležité, aby to návštevníci pochopili a pochopili tiež dôležitosť rieky, bez ktorej by nebolo obchodu s vínom,“ vysvetľuje Legendreová zástoj dreva vo svete vína, a tým aj jeho architektonickú rolu v múzeu vína.

Architekti modelovali La Cité du Vin na pozadí s Garonnou, v širšom zmysle slova však mali na mysli všetky veľké vinárske rieky – Dordogne, Rýn, Rhonu, Loiru, Seinu či Douro. Áno, aj s nimi a ich vinohradníckymi údoliami sa možno zoznámiť v dóme vína.

Návštevník je prekvapený, ako človek vysádzajúci vinič premenil krajinu, ktorá nadobudla novú panorámu. Výstavnému priestoru vládnu veľké obrazovky, ktoré ukazujú vinohrady z celého sveta. Vinohradníckou krajinou prechádzajú ľudia bez akýchkoľvek obmedzení. Šípky nie sú dôležité, idú, kam chcú, a smerom, ktorým chcú.

Slovenské tokajské od Jaroslava Macíka na policiach La Cité du Vin.
Slovenské tokajské od Jaroslava Macíka na policiach La Cité du Vin.
Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Anouk vysvetľuje Jeanovi-Paulovi Vigneaudovi, aký bol jeden z ich zámerov: „Návštevníci idú z tmy do svetla. Dolu je Cité temné. Pôsobí ako vínna pivnica a pôda, z ktorej vyrastá víno. V temnote môžu ľudia objaviť aj iné veci, ako napríklad rady fliaš vo vínnom archíve z celého sveta. Keď sa dostanú na prvé poschodie a približujú sa k oblohe, pribúda svetla.

Farby vína sa postupne objavujú na sklenených stenách degustačných miestností. Druhé poschodie je miestom stálej výstavy a všetko tu je svetlosivé. Je to neutrálna farba, ktorá dáva vyniknúť rôznym modulom. Potom nasleduje krátky výlet výťahom a návštevníci sa dostanú na Belveder – vyhliadku otvorenú dennému svetlu. Je odtiaľto skvelý panoramatický výhľad na Bordeaux v popredí a vinohrady v pozadí. Obloha vedie ľudí späť do sveta vína.“

Túra vzrušujúca zmysly

Je to vynikajúco vymyslené. Autorom vzrušujúcej túry za vínom je Brit Roger Mann. Výstavný priestor s celkovou plochou tritisíc štvorcových metrov rozdelil do 19 modulov. Na tom, aby čo najviac zaujali ľudí, pracovalo množstvo vedcov, architektov, dizajnérov a výrobných spoločností. Mann hovorí, že „Cité je založené na zobrazovaní, odhaľovaní, vysvetľovaní a navrhovaní, pričom všetky tieto aspekty sú použité tak, aby vytvorili neobvyklý zábavný a hlboký zážitok.“

Keď sa ľudia ocitnú v La Cité du Vin, rýchlo prídu na to, že je to úplne iné múzeum, než dosiaľ poznali, žiadne vitríny so zaprášenými exponátmi, naopak, vidia živé spojenie medzi vínom a kultúrou. Stála výstava, ako ju vymyslel Roger Mann, je ponorením do sveta vína. Prehliadka je úplne audiovizuálna a multimediálna, so senzorickými prvkami, ktoré ohromujú, potešia, zabavia.

Chcete sa ocitnúť na palube obchodnej lode prevážajúcej pred tristo rokmi víno? Nech sa páči, stanete sa členom posádky. Zatúžite dvoriť Venuši? Môžete, ak ste dospelí, pootvorí sa vám aj svet erotiky, ktorú filigránsky roztancúva ktože iný ako beťárske víno. Môžete sa vzdelávať a poznať všetky vinárske oblasti sveta, počnúc starobylým Gruzínskom pokračujúc Egyptom faraónov a končiac? Hm, navštívite toľko vinárskych kútov, o akých ste ani len netušili. Ste vo Francúzsku a na veľkej planéte vína zároveň.

Slovenský deň v La Cité du Vin.
Slovenský deň v La Cité du Vin.
Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Ak ste už unavení, zájdite do niektorej z reštaurácií. Obed nie je drahý, menu vyjde na dvanásť či trinásť eur aj s pohárom červeného vína z Bordeaux. Potom sa vyberte do veľkolepého archívu vín. V miestnosti pripomínajúcej rotundu sa vám z ponuky zakrúti hlava. Je tu výber, aký inde nemôžete vidieť. A každý si príde na svoje, veď 98 percent fliaš sa ponúka v cene od 5 do 50 eur, ale sú tu aj fľašky s cenou od 250 do 2 600 eur. Posledná cena platí pre fľašu Petrusu ročník 2006.

Každému podľa jeho chuti a vrecka, pravdaže.

La Cité du Vin sa oplatí vidieť. Človek tu získa iný pohľad na svet vína, uvedomí si, že víno hýbalo a hýbe dejinami, menilo ich, ľudia s vínom bohatli, aj chudobneli, stávali sa múdrejšími, ale aj oplanmi. Áno, jedna expozícia hovorí o odvrátenej strane vína, o tom, že tento nápoj treba piť s mierou.

La Cité du Vin naplní radosťou aj Slovákov. Francúzsko sa stalo krajinou, v ktorej naši vinári v poslednom desaťročí dokázali svoju príslušnosť k vinárskej elite. Aj preto dostali ako jedni z prvých príležitosť predstaviť vína v La Cité du Vin. To isteže dvíha slovenské vinárske sebavedomie.

Tento architektonicko-vinársky skvost je však predovšetkým výzvou pre tých, čo túžia robiť dobré víno a zveľaďovať cezeň krajinu a jej kultúru. Kvôli tomu sa oplatí prísť do Bordeaux vlastne všetkým milovníkom vína. V Cité objavia toľko dimenzií vína, o koľkých ani netušili. Cité je zážitkom na celý život a tiež inšpiráciou. Dobrý cieľ na tohtoročnú dovolenku.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Máte radi víno? Nájdite ho na novom webe vino.pravda.sk

Komentáre k článku:

Pridaj komentár
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


Inšpirácie z nových receptov
TOPlist