Spievajúce víno Petra Matyšáka

Jozef Sedlák, Pravda, 14. júla 2018 o 06:00

Slovensko sa oblúkom vracia do nedávnej minulosti a nachádza vo vinohradoch svoju vinársku identitu. Jedným z mužov, ktorý vrhol na slovenské víno nový pohľad, je Peter Matyšák. Nové impulzy do vinohradov vyslal cez gastronómiu a obrátil pozornosť na zabudnuté či prehliadané poklady v nich.

Peter Matyšák,
Vinár a gastronóm Peter Matyšák oddal život vínu ako Dom Perignon.
Autor: ,

Máj je nielen lásky čas, ale aj čas degustácií vín. Ochutnávka u Petra Matyšáka sa mení na výlet po najkrajších slovenských viniciach. S každým dúškom vína odrazu vidíme krajinu a jej ľudí v inom svetle a uvedomíme si, aký veľký kus cesty urazilo Slovensko za necelé tri desaťročia, čo získalo, ale aj stratilo.

Matyšákova degustačná ponuka predstavuje Slovensko ako univerzálnu a pritom originálnu vinársku krajinu. Pri bielych a ružových vínach je celkom prirodzene obrazom najmä ročníka 2017, ale ukážu sa tu aj zrelé vína zo začiatku tohto desaťročia. Červené vína sú svedectvom toho, že Slovensko už prešlo etapou nedočkavosti, do pohára sa nalievajú v sudoch poctivo dozreté vína.

Prvý pozdrav vinárstva s hosťom aj teplým májovým podvečerom sprostredkuje ružový sekt vyrobený tradičnou šampanskou metódou. Je to víno pre zaľúbencov. Akýmsi kontrapunktom voči nemu je elegantný ročníkový sekt Zero Dosage 2012, suché šumivé víno s dlhými retiazkami bubliniek bez jedinej kvapky dozážneho likéru.

Toto vínko narodené v roku 2012 pripomenie, že Slovensko stojí akoby na nemecko-francúzskom sektovo-šampanskom pomedzí. Jeho vôňa je čistá, po dlhom ležaní na kvasniciach krémová, ale zároveň si drží v chuti čisté ovocné tóny, ktoré sú dnes také žiadané. Nie je to víno ani nemecké, ani francúzske, ale slovenské, víno krajiny, ktorá ako druhá na svete zvládla výrobu šumivých vín hneď po Champagni.

Renesancia veľkej trojky

Na vínach sa dnes ctí pôvod, spätosť s územím, pre ktoré sú typické. S Rizlingom vlašským, Veltlínskym zeleným objavujeme vinohradnícku obec s priliehavým názvom Viničné. Na prelome tisícročí vlašák s veltlínom akoby sa ocitli na indexe, pretože ich ľudia z čias socializmu mali zafixované ako lacné kyslé vína. Zredukovanie úrod, jemnejšia práca s vínom v pivnici však priniesli renesanciu oboch produktov.

K rehabilitácii slovenského veltlínu prispel Peter Matyšák vínom, ktoré sa narodilo na hone Čierna zem. Ide o zrelú, svojím spôsobom experimentálnu tridsaťročnú vinicu, kde vysadili rakúske i nemecké klony. Matyšák má nos na pozoruhodnosti, keď ich objaví, neváha do nich investovať v podobe návrhu na dlhodobú spoluprácu. Hľadá jedinečné zdroje a hon Čierna zem mu poskytol výnimočný veltlín – vlani sa stal šampiónom Pezinských vínnych trhov.

Müller Thurgau patril k trojke najrozšírenejších odrôd. Keď sa Slovenskom prevalila vlna chardománie, načas akoby toto víno prestalo existovať. Prišiel však rok 2014 a v Madride na Bacchuse v konkurencii vín z celého sveta Matyšákov Müller Thurgau prevalcoval všetky vína. Dostal 96 bodov a stal sa najvyššie hodnoteným vínom výstavy. Víno vstalo z popola a upriamilo pozornosť nielen na odrodu, ale aj hlohovský vinohrad Šomode, kde hospodári Richard Soják.

Ide o jednu z najexkluzív­nejších polôh na Slovensku. Hlohovské vinohrady síce administratívne patria do Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, ale v skutočnosti ležia v ohybe Váhu, na rozhraní Považského Inovca a vŕškov zvažujúcich sa k Šintave. Nie je tu žula ani bridlica, ale ťažšie ílovité pôdy, s dobrou zásobou vápnika a mikroklímou, aká sa inde ťažko hľadá.

Ako vo vinici, tak v pivnici

Šomode prudko klesajú k Váhu, tak prudko, že hrozia až zosuvy pôdy. Miestami sa objavujú vývery, jeden z nich premenil Richard Soják na malé jazierko, kde chová ryby, najmä má však dosť vody na podsádzanie viniča. Šomode sú totiž vinohradom, kde starostlivý vinohradník uchoval v plnej kondícii aj polstoročné výsadby viniča. Preto sú vína z tohto honu bohaté v aromatike aj chuti. Môžeme a budeme ich ochutnávať ešte dlho, lebo Šomode sú vlastne neprístupnou vinohradníckou­ oázou.

Mnohé krásne vinohradnícke polohy najmä v Malých Karpatoch nenávratne zmizli, keď sa premenili na vilové štvrte. Vinici na Šomode taký osud nehrozí, pretože pre zosuvy pôdy je tu zakázaná akákoľvek výstavba. Sama príroda našla bariéru, ktorá chráni vinohrad pred stavebnými dobyvateľmi. Veď z vinice sa otvára nádherný pohľad do kraja, kde sa pod nohami vinie strieborná stuha rieky a rovinu na obzore rámcujú modrasté Malé Karpaty.

Hranice vinohradu lemuje húština, v ktorej hniezdia spevavce aj dravce. Je to spievajúca vinica, ktorá sa v lete v žiari juhozápadného slnka mení na žeravý kotol. Viniču sa tu však navidomoči darí a pochádzajú z nej jedny z najlepších Matyšákových vín. Možno aj preto, že Peter a Richard, dvaja zrelí šesťdesiatnici, vyznávajú rovnako poctivý prístup k vinohradu a vínu.

Z honu Šomode má Matyšák vynikajúcu frankovku, hrozno pochádza z 50-ročných krov a dáva ihravé ružové vína, veľmi ovocné, svieže, s vôňou lesného ovocia, malín akoby rozšľahaných do jogurtovej peny. Kto si dá dúšok, počuje spev májovej vinice. Ale je tu ešte iná symfonická možnosť, a to ochutnať frankovku ako hlboké červené sýte a pritom dušu jemne objímajúce červené víno.

Do pohára naliali frankovku ročník 2012, víno, ktorému dožičil Jaroslav Žák, šéf technológ Matyšákovej pivnice, dostatok času, aby prejavilo svoj potenciál. Uvážme, že víno zrelo dva roky v použitých barikových sudoch a potom pol druha roka sa sceľovalo v 5 000-litrovom drevenom sude. Je hladké ako zamat, lebo výnimočný bol už jeho základ – polstoročná frankovka sama svojím vekom takpovediac zredukovala úrodu strapcov. Keďže hlboko korení v zemi, odovzdala bobuliam extrakt toho najlepšieho, čo v nej našla.

Víno je vždy o hľadaní súladu. Richard Soják polovážne-položartom vraví, jeho vinohrad má aj vlastných škorcov, ktoré odháňajú cudzie kŕdle. V skutočnosti v remízkach pozdĺž vinice žije veľa dravcov, ktoré ochraňujú vinicu pred náletmi neželaných hodovníkov. Soják podotkne, že vinica musí zaplatiť istú daň všetkému živému, čo v nej žije, ale keď vládne biologická rovnováha, nie je to daň neprimeraná.

S pohľadom vizionára

Vráťme sa z Hlohovca do Grinavy, kde Peter Matyšák zachránil pre Slovensko jednu z posledných výsadieb Silvánskeho zeleného. Vinič tu rastie na žule, nablízku je les plný vysokej zveri, ktorá robí až nežiaducu prebierku. Bobule v septembri hrozienkovatejú, úroda klesá k 20 percentám, ale možno práve v tejto dramatickej redukcii úrody je pointa tohto veľkého vína, ktoré v Štrasburgu ocenili cenou Grand prix, čo znamená titul šampióna spomedzi všetkých európskych silvánov.

Až keď ochutnáme silván a pocítime vôňu rozkvitnutých agátov a bohato štruktúrovanú chuť, ktorá vyrastá zo žulového podložia, uvedomíme si mágiu honu Gute grund. V Limbachu, rodisku slovenského silvánu, nezostalo veľa vinohradov s touto odrodou. Jej hodnotu a rolu v slovenskom víne oceníme, až keď ochutnáme prvotriedny silván v pohári. Matyšák hodil vinohradníkom záchranné lano v minúte dvanástej, o odrodu nebol záujem, bolo treba ukázať jej pôvaby a súlad so slovenskou kuchyňou.

Rizling rýnsky zavedie milovníka do vinohradu Miroslava Petrecha v Mužli. Minulý rok poskytol výnimočnú surovinu, veď hrozno malo 26,5 stupňa cukru a vyše 9 gramov kyselín. Zrelo, vlastne zrie vo zvláštnom sude – jeho telo tvorí dub, ale čelo je z agátového dreva. Táto kombinácia umožňuje, aby víno lepšie vyjavilo všetky aromatické a chuťové zložky. V dúšku rizlingu cítime mohutnosť južanskej krajiny, vo vôni prevláda medový plást, chuť je medová. Víno ešte nie je k dispozícii, plniť sa bude niekedy na sklonku leta, to iba Jaroslav Žák predviedol, ako sa mení v procese dozrievania.

Z malého Čipáňa, mužlianskeho viničného vrchu, ochutnáme ešte zriedkavú Breslavu a po nej Devín z ľahkých piesočnatých pôd Búča. Dve aromatické odrody ukazujú široký register vôní siahajúcich od ruže a zeleného čaju až po prezretú marhuľu.

S vínami Petra Matyšáka milovník vína nazrie do vinohradov ležiacich na svahoch či úpätí Malých Karpát až po južanské vinice. Matyšák v priebehu troch desaťročí vytvoril ojedinelé portfólio vín. Na fľašiach sa objavuje teraz nová etiketa, ktorej dominuje silueta vinára vizionára. Hľadí za horizont a premýšľa, čo ďalej. Vidíme muža živelného ako víno, odvážneho a vytrvalého, človeka s veľkou dávkou invencie. Obklopujú ho vinice, veže pezinských kostolov, vinohrady a rozžiarené slnko, ktoré vlieva ľuďom aj vínu energiu, nádej a optimizmus. Symbol človeka, ktorý stelesňuje dobré víno.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Máte radi víno? Nájdite ho na novom webe vino.pravda.sk

Komentáre k článku:

Pridaj komentár
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


Inšpirácie z nových receptov
TOPlist