Foto: Pravda - Ľuboš Pilc
Bola výborná žiačka a hoci ju všetci učitelia prehovárali, aby išla na gymnázium, ona sa rozhodla ísť na strednú hotelovú školu do Kežmarku, lebo pre budúce povolanie letušky sa hodila lepšie. Lenže prišiel šok – na konci 4. ročníka neprešla zdravotnými testami, ktoré boli pre prácu letušky potrebné.
„Vtedy sa mi zrútil svet. Mali sme však rodinného známeho, ktorý mi povedal - neboj sa, máš hotelovú školu, otvára sa nový hotel Satel v Poprade, pôjdeš robiť tam. A tak sa aj stalo,“ spomína Zuzana Sisáková.
Od nastúpenia do práce v hoteli k pozícii šéfkuchárky však viedla dlhá cesta. V hoteli spoznala svojho manžela Petra, narodili sa im deti, takže dlho varila len pre rodinu. Manžel sa začal v polovici 90. rokov venovať cateringu, ona však bola niekoľko rokov doma s dvoma chlapcami, ku ktorým potom pribudla dcéra.
Nováčik a spokojní Američania
Hovorí, že hoci varenie milovala, pred prácou v profesionálnej kuchyni mala vždy veľký rešpekt a zároveň aj veľkú úctu. Skočila do nej, ako sa hovorí, rovnými nohami. Cateringové spoločnosti si v tom čase kuchárov na akcie najímali a stalo sa, že im externý šéfkuchár neočakávane vypadol. Zuzana sa rozhodla, že sa akcie ujme ona. Nešlo o fazuľky, bol to večer organizovaný Americkou obchodnou komorou. Hoci nebola nováčikom, prácu v cateringu mal jej manžel v krvi a varenie bola jej vášeň, mala z tejto nečakanej úlohy veľký stres. Všetko však dopadlo výborne.„Pre Americkú obchodnú komoru sme vtedy robili už niekoľkú akciu a po tejto si ma zavolal jeden z organizátorov. Hovorím si, och, niečo sa im nepáčilo. Lenže stal sa opak. Pán sa ma spýtal: Vy ste vymenili šéfkuchára? Prečo pre nás nevaril už predtým, toľko pochvaly na jedlo sme ešte nemali. Kto to je? Bol veľmi prekvapený, keď som mu priviedol Zuzku, ktorú poznal ako moju manželku,“ spomína manžel Peter Sisák.
Tak sa začala kariéra Zuzany Sisákovej v profesionálnej kuchyni. Teda – jej kuchárska kariéra sa začala oveľa skôr... Keď mala sedem rokov. Babky aj mama boli výborné kuchárky a ona ich chcela napodobniť. U babky sa rozhodla uvariť segedínsky guláš – tajne, na dvojplatničke položenej na gauči. „Ešte teraz mám zimomriavky, keď si pomyslím, čo sa mohlo stať...“ hovorí. Do kuchyne ju to evidentne vždy ťahalo, odmalička s babkou robievala pirohy. Vždy ju zaujímalo, ako sa čo robí, prečo sa dáva tá či tá surovina a tak či onak sa spracúva.
„Varenie ma vždy bavilo. Základy a chute som mala z domu aj zo školy, počas ktorej som bola na štvormesačnej praxi v 5-hviezdičkovom hoteli vo Švajčiarsku. Z domu som si priniesla poctivosť, že do každého jedla musíte dať všetko, čo tam patrí. Aj komponovanie jedál mi išlo, ešte ako dieťa som navštevovala výtvarnú školu, a tak som s ľahkosťou vytvárala kompozície jedla na tanieri, čo je tiež malé umenie. Varenie je jednoducho moja vášeň,“ vyznáva sa.
Žena v mužskom svete
Začiatky však neboli jednoduché aj napriek tomu, že pracovala v rodinnej firme. Gastronómia je u nás mužský svet a aj na Zuzanu Sisákovú sa pozerali jej mužskí kolegovia cez prsty. Hoci ju pichľavé poznámky netešili, nevšímala si ich a išla si svojou cestou. Okrem toho, že sa množili pochvaly od klientov, s manželom zistili, že odkedy ženská polovička rodiny prebrala pozíciu šéfkuchára, začalo sa im finančne výrazne lepšie dariť. Viaceré veci zracionalizovali bez toho, aby utrpela kvalita. Aj taký je svet gastronómie.Aj preto vznikla pred 15 rokmi v Poprade-Spišskej Sobote reštaurácia Víno & Tapas. Najprv ponúkali len maličkosti k nápojom, postupne pribúdali aj klasické jedlá, začali robiť zážitkové degustačné večere. Prihlásili sa do hodnotení Trend Top reštaurácie a hotely a kuchárske umenie Zuzany Sisákovej sa hodnotiteľom tak zapáčilo, že reštaurácia a jej šéfkuchárka sa ako jediná žena pravidelne objavovali medzi 10 najlepšími podnikmi a šéfkuchármi na Slovensku.
Foto: Pravda - Ľuboš Pilc
Čo spôsobil lockdown
Keď prišiel v marci 2020 prvý lockdown, veľmi rýchlo zistili, že zážitkovú gastronómiu do škatuliek nezabalia. Aby aspoň niečo zarobili, začali robiť do krabičiek obedy. Nič zložité, jednoduchá, poctivá „mamina a babkina“ kuchyňa.To, čo malo byť jednorazovou záležitosťou, sa medzi hosťami tak ujalo, že aj po skončení lockdownov sa rozhodli s obedovým servisom pokračovať. Preto reštaurácia a jej šéfkuchárka fungujú vo dvoch režimoch – cez obed varí jednoduché jedlá a večer varí pre hostí, ktorí si urobia rezervácie, niekoľkochodové sofistikované menu. „Byť celý deň v kuchyni je fyzicky aj psychicky veľmi náročné. Na druhej strane, keď človek vidí spätnú väzbu od hostí, akí sú spokojní, to ma posúva ďalej. To je hnací motor, že to asi robíme dobre,“ hovorí Zuzana Sisáková.
Ženy sa vo svetových kuchyniach presadzujú stále viac, u nás sú však reštauračné a hotelové reštaurácie výlučne mužskou záležitosťou. Podľa úspešnej šéfkuchárky je to dané aj tradíciami: ženy vždy robili v školských a možno v závodných jedálňach. V hoteloch a v reštauráciách sa uplatňovali ako cukrárky a v studenej kuchyni, nikdy nie inde. Hoci sa to už vo svete mení, u nás stále nie.
„Práca v kuchyni zaberá veľa času, navyše často robíte na zmeny, a to sa dá s rodinou ťažko zladiť. Okrem toho je fyzicky náročná, celý deň ste na nohách, v klasických prevádzkach patrí k práci aj naťahovanie sa s ťažkými riadmi. Každodennou záležitosťou v kuchyniach je stres a v špičkovej gastronómii aj psychický tlak. Pre to všetko sa dievčatá do reštauračných kuchýň nehrnú. Podľa mňa sa ženy môžu uplatniť skôr v rodinných konceptoch, ako máme my a ktoré fungujú aj v zahraničí,“ vysvetľuje šéfkuchárka.
Svetové kuchárky v Poprade
Aby nabúrali stereotypy o mužoch a ženách v kuchyni, vymysleli s manželom projekt LadyChef. Chcú ukázať, že ženy sa vedia uplatniť v špičkovej gastronómii presne tak ako muži, preto do Popradu pozývajú niekoľkokrát ročne slávne šéfkuchárky. Tie potom varia spolu so Zuzanou Sisákovou degustačné menu „štyroch rúk“, čo znamená, že niektoré jedlá varí hosťujúca šéfkuchárka a niektoré hostiteľka.Do Popradu sa im podarilo už dostať napríklad najlepšiu šéfkuchárku sveta za rok 2017 Anu Roš, najmladšiu nemeckú nositeľku Michelinovej hviezdy Juliu Komp či jedinú ženskú víťazku najprestížnejšej svetovej súťaže kuchárov Bocuse d’Or, Leu Linster. Všetky boli na Slovensku prvýkrát. Takže okrem toho, že Slovákom predstavujú v Poprade svetovú gastronómiu, tak zároveň predstavujú svetovým kuchárkam a ich tímom, s ktorými prichádzajú, Slovensko.
Keďže šéfkuchárky sú hosťkami Zuzany Sisákovej vždy niekoľko dní, je čas aj na rozhovory. Hovorí, že všetky, ktoré tu boli, boli „úplne normálni ľudia, skromní a pokorní“. Na pretras prídu bežné veci aj výmena receptov, či rady, ako robiť to či ono. Napríklad Kamila Seidler, najlepšia šéfkuchárka Južnej Ameriky v roku 2016, odchádzala z Popradu s receptom na klasické kysnuté knedle, ktoré jej veľmi zachutili.
Každá šéfkuchárka, ktorá má rodinu, rieši otázku, ako skĺbiť rodinu a kariéru. Podľa Zuzany Sisákovej sa nedá mať zároveň obrovský úspech v práci aj spokojnú rodinu. „Ja som bola doma s deťmi, keď boli malé, hoci manžel rozbiehal firmu a často to bolo veľmi ťažké, aj finančne. Aj keď už chodili do školy a pracovala som, snažila som sa zorganizovať si veci a čas tak, aby netrpeli mojou neprítomnosťou. Keď sa na to pozerám s odstupom 25 rokov, urobila by som to rovnako. Nechcela by som celý svoj čas prežívať v práci a zatiaľ by moje deti vychovávala ulica. Mali by sme sa síce finančne lepšie, ale to, čo je najdôležitejšie, teda spokojná rodina, to by mi chýbalo,“ uzatvára úspešná šéfkuchárka.
Diskusia k článku