Parížsky triumf nemá, čo sa týka rozsahu a jagotu medailí, v ére samostatného Slovenska obdobu. Je dielom veľkého kolektívu vinárov, medzi ktorými zažiarilo veľa známych aj do popredia sa derúcich mladých vinárskych majstrov. Mesto na Seine po prvý raz ocenilo Slovensko ako krajinu krásneho vína v roku 2010, keď sa tu ružový Cabernet Sauvignon Vladimíra Mrvu a Petra Stanka stal majstrom sveta. Inak tohto roku ich dve ružové vína opäť ovenčili zlatými medailami.
V roku 2022, o dvanásť rokov neskôr po slovenskej ružovej eufórii, Paríž ocenil tuctom veľkých zlatých medailí prínos Slovenska za originalitu nielen v tvorbe bielych či prírodne sladkých vín. Vzdal mimoriadny hold slovenskému červenému vínu. Pozornosť upútala štvorica kabernetov a spolu s nimi pôvodné červené víno Dunaj.
Renomé Slovenska v očiach sveta pozdvihlo aj klasické päťputňové tokajské víno, ktoré dalo vedieť, že slávna vinohradnícka oblasť sa nerozkladá len v Maďarsku. Paríž napokon povzniesol do rangu slávnych šampanských vín veľkou zlatou medailou aj šumivé z Furmintu. Vyrobili ho klasickou metódou champenois tam, kde by to Francúzi nečakali – v slovenskom Tokaji.
Do veľkého vinárskeho turnaja, ktorý sa odohral vo februári, sa prihlásilo 2 244 vín z 36 krajín sveta, z toho 1 100 z Francúzska. Druhý najvyšší počet vzoriek (253) dodali práve slovenskí vinári, pričom zároveň išlo aj o najväčší počet slovenských vzoriek v histórii tejto súťaže.
Červené zadosťučinenie
V slovenskej vinárskej reprezentácii sa zaskvel ôsmimi medailami Martin Pomfy z Vinosadov. Má v zbierke tri veľké, tri „obyčajné“ zlaté a dve strieborné medaily. Do vína vhupol pred vyše dvadsiatimi rokmi ako mladík uchvátený veľkým dobrodružstvom, ktoré ponúkalo víno. Vstup mal znamenitý. Na Agrovíne v Nitre sa zaskvel s bielymi vínami, ktoré o. i. strhávali pozornosť prvotnou aromatikou. Na toto obdobie sa dnes Pomfy pozerá z nadhľadu nazbieraných skúseností. Vraví, že dal zbohom tvorbe technologických vín, ktoré podľa vzoru sveta boli „skrášľované“ dovolenými enologickými prípravkami.
Uplynul istý čas, aby si ako mnohí iní na Slovensku i v Európe uvedomil zradnosť tohto prístupu. Enoprípravky oberali vína o ich vlastnú dušu, charakterovo sa k sebe nebezpečne približovali, zlievali sa do uniformne dobrého vína. Dnes ich Pomfy nepoužíva, robí víno tak, aby z neho prehovoril vinohrad, ročník, odroda a ľudia, ktorí sa o vinič a jeho plody starali. Pomfy použije plurál, aby zdôraznil význam dobre zohraného vinohradnícko-vinárskeho tímu, ktorý v ostatných rokoch vybudoval. Pri vyše stohektárovej výmere vinohradov jeden človek sám na všetko nestačí. No je to napokon on, kto udáva základný tón.
Víno má byť odrazom prírody a jej možností. Pomfy vo vinohrade nepoužíva herbicídy, čo je v pôde, je aj vo víne, chce, aby bolo čisté. Viničné kry nepreťažuje. Ak je cieľom špičkové víno, nemožno sa hnať za úrodou. Boli časy, keď nakupoval hrozno, teraz si ho dorába sám. Stojí to viac peňazí i úsilia, premýšľania, napriek technike stále dosť potu aj obáv, či všetko vyjde ako človek – vinohradník a vinár v jednej osobe – zamýšľa.
Paríž ukázal, že Martin Pomfy sa vydal správnou cestou. Keď jeho červené víno CS 2 Selection (Cabernet Sauvignon) 2017 zvíťazilo vo finálovej degustácii – master tastingu, mnohým to vyrazilo dych. Aj Pomfymu. Jednak sa do tzv. rozstrelu dostalo ako jedno z troch najvyššie hodnotených červených vín ziskom 96 bodov zo 100 možných, čo je známka z hranice snov. Jednak bolo prekvapením, že šlo o víno zo Slovensko, teda z krajiny, ktorá polohou vždy viac žičila bielym a v prípade kabernetov najmä ružovým vínam.
Lenže časy sa menia, a to nielen v dôsledku otepľovania, ktoré kvalite slovenských červených vín pomáha.
Prelom storočí a tisícročí, ktorý sa v strednej Európe niesol v znamení rozpadu monopolu štátom riadenej výroby vína, porodil novú generáciu vinárov. Martin Pomfy je jedným z jej príslušníkov, ani nie najmladším, ale ani najstarším. Všetkých zjednocuje kreativita a ochota riskovať. Pomfyho červený kabernet sa narodil v Rúbani vo vinohradoch, ktorých viac než krstným otcom bol Ondrej Korpás. Pri zakladaní družstevných vinohradov v Strekove a Rúbani tento muž venoval mimoriadnu pozornosť jednote polohy a odrody, v tom je Pomfy dôsledným Korpásovym pokračovateľom. Dunaj, odroda vyšľachtená Dorotou Pospíšilovou a vypiplaná Korpásom, našiel jedinečné miesto v novovieskej vinici.
Vráťme sa ale ku kabernetu, ktorý nesie označenie CS II. Oná rímska dvojka môže navodzovať dojem, že pred ním bolo víno CS I. Nie! Ide o kupáž dvoch kabernetov z jedného a toho istého vinohradu a ročníka. Hrozno však bolo zberané v rôznom čase. Jedno nechal Pomfy dokonale prezrieť a druhé obral, keď z jeho šťavnatých bobúľ tryskala vôňa a chuť typického kabernetovského ovocia – čiernych ríbezlí a jahôd.
Všetkých veľkých vinohradníkov a vinárov spája cit pre správne načasovanie. Získavajú ho časom, to nám potvrdili, všetci úspešní slovenskí Parížania. Pomfy pridal vínu excelentnú brilantnosť prácami, ktoré milovník vína nevidí, všimne si tak rez a zber, ale uprostred vegetácie sú mimoriadne dôležité zelené práce. Pomfy bazíruje na správnom odlistení krov kabernetu. Vinohradník ním pridá bobuliam hrozna okrem typickej ríbezľovej chuti aj jahodovú. Práve preto je dôležité, aby vinár bol súčasne dobrým vinohradníkom, zdôrazní Pomfy.
Koľkokrát sme to počuli: Víno sa rodí vo vinohrade. Od prác vo vinici nemožno, samozrejme, oddeliť delikátnu prácu v pivnici. Kupáži, spárovaniu dvoch kabernetov z vynikajúceho ročníka 2017, predchádzal výber oboch vín z najlepších sudov. Potom hľadanie optimálneho pomeru jedného aj druhého kabernetu. Oná alchýmia sa odohráva hľadaním optimálneho pomeru v sklenom valci a keď vinárove zmysly – nos, ústa a hlava usúdia, že našli ideál, dvojica spárovaných vín putuje nanovo do sudov, aby tu v mileneckom zovretí strávila medové týždne.
Takto sa narodil veľký slovenský Cabernet Sauvignon, ktorý vojde do dejín Vinalies Internationales Concours oenologies de France, a najmä do slovenských vinárskych dejín. To víno má nielen veľkú zlatú medailu, ako aj ďalšie tri slovenské kabernety, ale aj po prvý raz udelenú trofej VINOFED-u, Svetovej federácie medzinárodných súťaží vína a destilátov. Pre Martina Pomfyho je to veľké vinárske aj životné zadosťučinenie znásobené ešte veľkou zlatou medailou za červený Dunaj aj za Tramín červený.
Vinár búrlivák
Víno, to je odriekanie a služba, odmenou za to býva nápoj, ktorého výnimočnosť uzná svet.
Dočkali sa ho aj v Zámockom vinárstve Pezinok. Jeho tvárou je Roman Janoušek, vinár, ktorého Slovensko dobre pozná. V roku 2003 sa ním stvorený Rizling rýnsky stal šampiónom výstavy v slovinskej Ľubľane. To mal Janoušek za sebou prvých desať rokov vinárskej praxe, o dve desaťročia neskôr pridal životný triumf dvoma superkabernetmi ocenenými v Paríži veľkou zlatou medailou. Dve veľké bordó vína a dve veľké zlaté, husársky kúsok vinára búrliváka. Život ho veľa ráz aj s vínom zahnal do úzkych, ale napokon každú vinársku vojnu vyhral.
Jeden z kabernetov pochádza z Hlohovca, druhý z domovského vinohradu Zámockého vinárstva v Dubníku. V živote hrajú náhody veľkú rolu. Keď Štefan Šimák, jeden z veľkých mediálnych mágov Slovenska, opustil životný biznis a vrhol sa do vinárstva, obnovil do nevídanej krásy nielen Pezinský zámok, ale investoval aj do vinohradov. V lete roku 2017 však prišiel roky nevídaný ľadovec, ktorý v Dubníku zbil celú úrodu. Roman Janoušek, ktorý presnoril nejeden slovenský vinohrad, zamieril do vinohradníckeho družstva Hlohovec. Vedel, že tam dozrieva znamenité hrozno Cabernetu Sauvignon.
Z núdze cnosť? Nie, vinárska zrelosť, chladnokrvnosť, rozhodnosť, ako si poradiť v zdanlivo beznádejnej situácii. Aj to patrí k vinárskej výbave. No a pokiaľ ide o náhodu, hneď ďalší rok ukázal, že v Zámockom vinárstve sa nemýlili, keď stavili na juhoslovenské vinohrady v Dubníku. Z úrody 2018 totiž pochádza ich druhý veľký Cabernet Sauvignon.
Čo spája oba veľké kabernety? Najmä Janouškov zmysel pochopiť odtienky ročníka. Nie náhodou ho Francúzi považujú za osud vína. „Ku každému hroznu treba pristupovať s poznaním krstného listu, ktorý mu vystavil ročník. Neexistuje šablóna, vyhráva ten, kto pochopí dušu vína," zhŕňa svoju vinársku filozofiu Roman Janoušek.
Oba veľké kabernety zreli v dreve. Šlo, ako šibalsky podotkne Janoušek, o „raz jazdené“ teda použité sudy od istého veľmi známeho francúzskeho výrobcu. Na margo práce s drevom spomenie vinár obdobie opojenia z barikových sudov príznačné pre nulté roky nového tisícročia. Vinári potrebovali čas, aby zistili, kde sa nachádza optimum pobytu vína v dreve a ešte v akom sude. Metamorfóza, pri ktorej z muštu vzniká víno a z kontaktu vína s drevom jeho osobitný nenapodobiteľný prejav, je dielom prírody a človeka. Vo víne je ohlas materského vinohradu a človeka starajúceho sa o ker, hrozno a potom víno.
Janoušek stvoril kabernet so závanom vône fialiek, okrem čierneho bobuľového ovocia vyžaruje z vína austrálsky eukalyptus. Kde sa berie tento nevídaný aromaticko-chuťový rozsah? To je tajomstvo prírody a človeka, ktorý sa s ňou naučil viesť úprimný rozhovor.
Grand z Čeboviec
Grand Cabernet Villa Chab. Odkiaľ môže pochádzať tento kabernet? Narodil sa ako jeho tvorca Ondrej Celleng v Čebovciach neďaleko Veľkého Krtíša. Chab je latinský aj maďarský názov známej vinohradníckej dediny – Čeboviec. Celleng sa od detstva pohybuje vo viniciach, pozná každú aj piaď vinohradu Pri kríži, kde rastie Cabernet Sauvignon.
Keď prvý raz ochutnal toto červené víno z ročníka 2018, ktoré pobudlo dva roky v dubových sudoch, nezapochyboval ani na minútu, že sa narodilo veľké víno. Víno jeho života. V ústach akoby sa mu zvlnil praoceán, ktorý sa rozlieval pred miliónmi rokov na juhu stredného Slovenska. Obliala ho horúčosť vína, akoby sa v ňom prebudili sopky, ktoré formovali podložie, z ktorého tento kabernet čerpá silu a jedinečné zloženie.
Francúzi v roku 2008 vydali veľký atlas vína, v ktorom zmapovali vari každý štvorcový meter vinohradov. Majú ich neúrekom, každá oblasť je mimoriadne mnohotvárna. Slovenskí geológovia Vladimír Bezák a Miloš Suk, veľkí milovníci vína, prišli ešte v roku 1999 s publikáciou Kameň a víno. Nie je taká reprezentačná, ale objasňuje, prečo sa vínu na Slovensku, konkrétne aj v Čebovciach, darí. Môžu za to sopečné produkty andezitového vulkanizmu. Máme krajinu s jedinečným podložím a k tomu vinohradníkov a vinárov, ktorí tento potenciál vedia využiť. Ondrej Celleng je toho príkladom. Vínu slúži a mazná sa s ním 44 rokov, ak zarátame aj chlapčenské roky a dospievanie, pridajme ďalšie pol druha desaťročie.
Nádherný mohutný kabernet stvoril skromný, no múdry človek. Zrástol s vinicou ako viničný ker.
Výnimočnosť Grand Cabernet Villa Chab zhrnie Celleng pár slovami – je to mohutné víno, plné obsahom, cítiť v ňom tabakové a kávové tóny. To víno povznáša, a preto upokojuje, je zhmotnením pradávnej energie zeme aj mnohých vinárskych pokolení. Celleng, podľa mena dávny potomok nemeckých kolonistov, završuje úsilie dorobiť znamenité víno. Podarilo sa, prekročilo hranice rodného kraj, Slovenska, zažiarilo na celý kontinent.
Slamové víno ako rozkoš rozkoší
Letné sídlo prezidenta Masaryka, krásny park, lipicany a k tomu víno, ktoré kedysi popíjala šľachta a dnes celé Slovensko. To sú Topoľčianky, dedina v zovretí troch pohorí – Tribeča, Vtáčnika a Pohronského Inovca. Víno sa šľachtí vekmi – na počiatku boli Keglevičovci, potom Habsburgovci, neskôr Masaryk, potom štát, ktorý chcel pre svoj ľud vyrobiť veľa lacného vína. Topoľčianky sa v jeho mori takmer utopili.
V roku 1993 však štyria muži otočili kormidlom vinárskej lode. Milan Waldner, Karol Kríž, Vladimír Kukla a Vladimír Strieženec začali rekonštruovať závod a spolu s ním investovať aj do vinohradov. Dnes ich majú od Topoľčianok až po Dunaj. To umožnilo umiestniť odrody viniča do polôh, ktoré im sedia. Devín, vôbec prvá slovenská odroda uznaná v roku 1997, sa dostal tam, kam patrí – na teplý juh do Marcelovej. Vinohrad Dolný novosad vybieha z roviny do vŕška a na vrchole sa týči 150 metrov nad hladinou o pár kilometrov ďalej tečúceho Dunaja. Veľrieka, horúce slnko páliace na južný svah piesčito-hlinitej pôdy utvárajú mikroklímu pre ojedinelé hrozno. Rodí sa tu Devín, aký nemá páru na Slovensku ani v Európe.
Stal sa šampiónom AWC Vienna a na konci zimy potvrdil superkvalitu veľkou zlatou medailou v Paríži. Nie je to obyčajné víno, ale slamové. Mnohých zaskočí jeho prívlastok, čože má víno spoločné so slamou? Nuž kedysi vinohradníci nechávali strapce dozrievať na suchej slame a keď sa zvýšila koncentrácia cukru v zoschnutých bobuliach, vylisovali z nich mok sladší ako med. Vinár Miloš Ševčík a tím technológov okolo neho majú zvládnutý postup, ako hrozno v priebehu zhruba troch-štyroch mesiacov vysušiť a potom získaný mušt metamorfovať na ojedinelý nápoj.
Devínu v Paríži kontroval Tramín červený. Takisto slamový a takisto narodený vo vinici Dolný novosad. Tramín je jeden z rodičov Devína, tým druhým je Veltlínske červeno-biele. Obe ocenené vína sú aromatické, obe spája jedna poloha aj práca geniálnej šľachtiteľky a vizionárky Doroty Pospíšilovej. Práve jej napadlo spárovať tramín s Veltlínom červeno-bielym, aby dostala víno s ešte prenikavejším aromaticko-chuťovým profilom.
Dielo šľachtiteľa v praxi realizujú vinohradníci a vinári. Tí z Topoľčianok ukázali, ako jedna skvelá vinica vie rozohrať potenciál ružovo-korenistého tramínu a jeho potomka Devína. Francúzi dorábajú prírodne sladké vína v slávnom Sauternes neďaleko Bordeaux. Topoľčianky a Marcelová im zrejme veľa nehovoria, rovnako ako mnohým iným svetovým špičkovým znalcom, ale vynikajúce víno vedia oceniť. Veľké zlaté medaily sú toho dôkazom.
Pred tridsiatimi rokmi by málokto z vinárskej brandže povedal, že víno z Topoľčianok bude mať silnú medzinárodnú rezonanciu. Dnes je to najsilnejší vinársky podnik na Slovensku so širokým sortimentom vín, medzi ktorými sú perly. Štvorica otcov odovzdáva štafetový kolík synom a dcéram. Uháňajú v dobre rozbehnutom vinárskom vlaku.
Z honu a rodu kráľovského
Päťputňový tokajský výber z rodinného vinárstva Tokaj Macík Winery je reprezentantom vynikajúceho ročníka 2006. Dopestovali ho na hone Kráľovka v chotári Malej Tŕne, prastarej vinohradníckej obce. Názov Kráľovka odkazuje na to, že víno z tohto sedemhektárového vinohradu sa pilo na kráľovských dvoroch celej Európy.
Jaroslav Macík (42) je muž v najlepších vinohradníckych a vinárskych rokoch. Dospel a zmužnel vo vinici a v pivnici, ako každý dobrý vinár má aj dar reči. Možno ho celkom prirodzene rozvíja či rozväzuje každým dúškom víno. Je to nápoj asociatívny, plný predstáv, no najväčším umením je zhmotniť ich práve do vína. A na to má Macík talent, dar po predkoch. Ak sa rozvíja a šľachtí prácou, prináša vytúžený výsledok.
Vinicu s troma klasickými odrodami Furmintom, Lipovinou a Muškátom žltým obrábajú Macíkovci v biorežime. Víno predávajú už roky do Japonska a Číny. Majú tam najnáročnejších zákazníkov, chcú len najlepšie víno. Vlani v jeseni bolo víno päťputňový tokajský výber z macíkovskej pivnice šampiónom tokajských vín na Danube Wine Challenge, predtým získal zlato na výstave Bacchus v Madride. Veľká zlatá medaila z Paríža je na bohatom medailovom náhrdelníku tohto moku najjagavejšou a potvrdzuje úžasnú vitalitu vína. Je v 16. roku života a stále rastie do krásy.
Slovenský Tokaj však zásluhou Jaroslava Macíka prekvapil ešte jedným vínom – šumivým, ktoré vyrobili z Furmintu. Nesie meno po jeho najstaršom synovi Ericovi. Staré severské meno znamená kráľ a túto vysokú ambíciu potvrdilo v Paríži 94 bodmi. V čom je tajomstvo tohto vína? Nuž v tom, že sa necháva unášať časom, ako je to zvykom v starých pivniciach Champagne. Toto víno vyzrievalo v spojení s materskými kvasinkami päť rokov, pojalo z kalov usadených na dne fliaš to najlepšie, čo kvasinky môžu vínu dať. Francúzi majú v šampanskom radi biskvitové tóny, Furmint dodal vínu nečakaný príjemný vejár medových tónov.
V zástupe šampanskej klasiky postavenej na spojení Chardonnay, Pinot noir a Pinote meunier to bol nečakaný slovenský pohľad na šumivé víno a ukázal jeho nové možnosti. Viaceré slovenské vinárstva sa pustili do výroby šumivých vín, spravidla si urobia samy základné víno, ale delikátnu bublinkovú prácu ponechávajú na profesionálne firmy. Macíkovci méthode champenoise zvládli sami a dočkali sa fantastického úspechu.
Jaroslav Macík ho označil za krásny šok. Do vinohradu a pivnice ho priviedla mama. Víno po ženskej línii nebýva častým zjavom. Dnes je Mária Macíková hrdá nielen na syna, ale aj na vnukov – Erik a Šimon už pracujú zarovno s otcom vo vinohrade aj pri sudoch. Slovensko obnovuje to, čo má víno rado, odovzdávanie generačnej rodovej skúsenosti.
Chalanisko z Modry
V Paríži ju v inej podobe predstavil Modran Daniel Šimonovič. Medzinárodná porota už nie prvý raz ocenila zlatom jeho cuvéé Vlavel. Tentoraz prišlo mimoriadne priznanie kvalít v podobe veľkej zlatej medaily. Za skratkou Vlavel sa skrýva cuvée vyrobené z malokarpatskej klasiky – Rizlingu vlašského a Veltlínskeho zeleného.
Obe vína dorába v malej štvorhektárovej vinici Daniel Šimonovič spolu so svojím otcom. Nezabudnime na mamu, ktorá sa stará o účtovníctvo a vôbec rodinnú pohodu. Dano je odchovancom modranskej strednej školy, inžiniersky titul má z Mendelovej univerzity v Brne, presnejšie z jej lednickej fakulty, ktorá vychovala celú plejádu slovenských vinárov.
Šimonovič je Modran od kosti, zručne narába s nožom a nožnicami, vinicu reže spolu s otcom. Polohy má jedny z najlepších, stačí spomenúť vinohrad na Ingloch a Hamrštíl. Keď vystrie chrbát, vidí pred sebou ako na dlani dom Vinca Šikulu, ktorý preslávil Modru románmi. Teraz ťahá dobrou kartou Šimonovič, pripomína Slovákom: Pite odveké víno vašich otcov, dedov vlašák a veltlín. Predstavil ich v modernej podobe ako víno ľahké, priezračne čisté a opojné.
Keď Šimonovič prebiehal zrakom výsledkovú listinu, nechcel veriť vlastným očiam. On, chalanisko z Modry, so skromnou pivnicou, v ktorej sú investované rodičovské úspory, dosiahol nevídaný úspech. Prizná sa, že by mal možno venovať väčšiu pozornosť marketingu, nuž ale nie je najlepším marketingom najvyššie ocenenie z najprestížnejšej celosvetovej súťaže vín?
Človek a vinič jedno sú
Zoči-voči tridsiatnikovi Šimonovičovi je osemdesiatnik Ján Krampl z Villa Vino Rača o dve generácie starší. Stále však z neho sála veľká životná energia. Ako z dobre udržiavaných vinohradov. Mimochodom, Francúzi ponechávajú v Bordeaux rodiť kry ešte aj vo veku 80 až 100 rokov. Prečo? Lebo ich korene poznajú tajomstvo zeme, ktoré zázračne pretransformujú do bobúľ hrozna. Prečo milujeme starých rodičov? Pre ich životnú múdrosť.
Krampl sa teší z úspechu Pálavy ocenenej veľkou zlatou medailou a k nej priraďuje 90-bodový Rizling vlašský. Obe vína vyjadrujú črty našej doby.
Pálava, kríženec Tramínu červeného a Müllera Thurgau, zažíva kvôli svojmu aromatickému prejavu veľký záujem publika. Môže za to vraj muškátová blúzka ukrývajúca krásne prsia tramínu. Lenže Krampl úspech z Paríža meria svojou životnou skúsenosťou a vyzdvihuje aj vlašák. Dobre pozná náturu našinca, ktorý vždy potrebuje signál z veľkého sveta, že to, čo pije, patrí k mimoriadne dobrému vínu.
A ešte jedno pripomenie Krampl: „Ani si neuvedomujeme, že vína, ktoré pijeme, by v Rakúsku po takomto úspechu vystrelili s cenou k 12 až 40 eurám za fľašu. U nás ani extra úspech cenu zásadne nezmení. To, čo však môže zmeniť, je predajnosť. V tom vidím najväčší prínos medzinárodných súťaží, pripomínajú Slovákom, že to, čo robíme doma, je porovnateľné s konkurenciou, a navyše vyjadruje prirodzenú chuť nás samých,“ dáva symbolickú bodku za Parížom 2022 Ján Krampl.
Diskusia k článku