Foto: Pravda - Ivan Majerský
Len vy starší si spomeňte, čo bolo na stole v rokoch vašej mladosti. Šalát hlávkový, kapustový, zemiakový, sem–tam rybací. Dobré a vynaliezavé gazdinky však toho ovládali viac...
Vráťme sa o desiatky rokov dozadu a zalistujme si v knihe tých čias. „Kuchařka naší vesnice“ (SZN Praha 1965) má 739 strán a písali ju viac ako dve desiatky autorov. Sú v nej recepty z našich krajov, ale aj krátka exkurzia do kuchyne našich vtedajších priateľov. O sovietskej kuchyni sa píše ako o „vkusnoj i zdorovoj pišče“. Nuž a o šalátoch tam nie je ani zmienka. „Našich“ šalátov je tam vyše päťdesiat... Šaláty zeleninovo – ovocné (čakankový, kvašákovo – fazuľkový), zemiakové, mäsové, rybacie (francúzsky námornícky, rýnsky slanečkový), hubové, strukovinové, ryžový španielsky...
Ktorý si vyberiete, ktorý si pripravíme?... dlho som nepremýšľal. Spomienkami som sa vrátil do Švajčiarska a už „varím“. Spolu pripravíme ženevský karfiolový šalát. Karfiol rozoberieme na ružičky a sparíme ich horúcou vodou. Nevaríme ich! Odkvapkaný materiál posolíme, okoreníme a pokvapkáme citrónom. Biely jogurt potom premiešame s horčicou a so zvyškom citrónovej šťavy. Dipom ošetríme „ružičky“ a necháme na hodinku–dve odležať v chladničke.
Pod Alpami sa tento šalát podáva s roztopeným syrom „raclette“. Ten je u nás úzkym profilom. Navrhujem preto k šalátu kombinovať vysmažený eidam alebo práve z rúry vytiahnuté syrové hrianky. Ideálnym drinkom je biele víno. Najlepšie z odrody Chrupka (chasselas, gutedel...). Len kde ju u nás, prosím vás pekne, zoženiete?
Diskusia k článku